Dr. Tomáš Kováč, psychológ:
V psychológii sa v poslednej dobe upúšťa od skúmania jazykového talentu, pretože sa dá povedať, že keď sa človek naučí materinský jazyk, môže sa naučiť aj ďalší. Podceňovaná skupina rómskeho obyvateľstva veľmi často ovláda tri jazyky – okrem svojho aj slovenský a maďarský. Čo znamená, že bežný obyvateľ tohto štátu by mohol ďalší jazyk zvládnuť. Je to pochopiteľné, pretože mozgové spojenia sú také, že keď ovládam jeden jazyk, naučím sa druhý jazyk, tretí sa mi učí ľahšie, štvrtý ešte ľahšie, pretože princíp a logika jazykov je pomerne rovnaká. Samozrejme platí – čím skôr, tým lepšie. Každý vie, keď sa nenaučí do 15, 20 rokov plávať, bicyklovať, potom mu to ide oveľa ťažšie, pretože koordinácia hlava – telo nie je taká istá, ako bola v mladšom veku.
Zatiaľ ste povedali dobrú správu, že jazyk sa môže naučiť ktokoľvek a že teória „čím skôr, tým lepšie“ je správna. Skúsme špecifikovať vekovo. Kedy je najoptimálnejšie začať s cudzím jazykom?
Dôležitá je aj forma. Optimum je individuálne, ale odporúčam od predškolského veku začať s jedným jazykom, od ZŠ 1. stupňa s druhým a prípadne pridať tretí jazyk. Paralela – malé národy, ako napríklad Nóri, plynule rozprávajú niekoľkými jazykmi, sú do toho donútení, a práve aj preto, že majú dobrú metodiku. Naša metodika je, žiaľ, niekedy pomýlená, t.j. že sa neučí jazyk, ale o jazyku. Keby sme sa materinský jazyk učili na princípoch poučiek, gramatických definícií, tiež by sme sa asi nevedeli vzájomne dorozumieť.
V našich škôlkach sa často realizujú kurzy. Prichádza pani učiteľka, ktorá sa učí s deťmi. Je to pomerne drahé a efekt je ten, že deti vedia zarecitovať básničku, zaspievať pieseň, nenaučia sa toho veľa. Oplatí sa do takýchto kurzov investovať?
Určite áno, pretože jazyk sa priblíži. Keď vychádzame z toho, ako sa vyvíjame v materinskom jazyku – najskôr sa dieťa dorozumieva so svojimi najbližšími jednoslovnými vetami, potom 2-3 slová atď. – nemožno očakávať, že to isté urobia v cudzom jazyku. Treba tam dať základ. Môžem povedať z vlastnej skúsenosti, že deťom v MŠ sa páčilo, keď som ich učil cudzí jazyk. Hovorievali: „Hráme sa na angličtinu. Hráme sa na nemčinu.“ Je veľmi dobré, keď sa každá bunka v tomto veku podnieti.
Odznelo v pravidelnej relácii Slovenského rozhlasu DOMÁCA LINKA.
(2 hlasov, priemerne: 3,50 z 5)
Loading...
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Má päť detí a jedno prianie - liečiť sa
Otec na materskej, matka doma. Podmienky, za akých môže otec pracovať
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
Súťažte o 3 darčekové sady Frosch Levanduľa
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
učim angličtinu aj male (č-řroč) deti a nie je to zbytočnost, to že nerozpravaju, nie je problem aj slovenčine sa najskor maučili porozumiet a az potom ju zacali použivat, nie? Mila Lexi, nie si nahodou zamindrákovana, ze ty nie si schopna sa naucit cudziu reč?
Ja uz vyse 8 rokov nespokojne nazivam v Stockholme:-) Ak chces tak mi mozes mailovat, bohuzial som stale strasne zaneprazdnena a nestiham sa stretavat ani so susedami, ale na maily vzdy rada odpoviem. Znamych stretnes najlahsie v skolke, v skole a v praci. Ked sa moj syn narodil ak mi prave na BVC povedali ze dnes uz sa vie ze neskor rozpravajuce bilingvalne deti su mytus, ale moja barnmorska asi cita ine casopisy ako ta tvoja:-)
O tom oneskoreni rozpravania som to pocula od viacerych, ale hlavne BVC (ale viem, ze ani oni nezjedli vsetku mudrost sveta) Pocula som iba, ze to nie je pravidlom, ale ze oneskorenie je ovela castejsie u deti ktorym sa rodicia prihovaraju dvoma jazykmi. Ja si myslim, ze to je strasne individualne, ako vsetko ostatne. A celym prispevkom som v podstate len myslela, ze to netreba silit, nic detickam neujde. Uzitocnejsie sa mi vidi ´zabrat´ na zakladnej a gympli.
Mozem sa Ta prosim opytat kde vo Svedsku zijes? Ja si uz vyse roka spokojne nazivam v Göteborgu, ale to ze tu nemam ziadne kamosky na mna dolahlo az teraz. Nevies nahodou aj o nejakych sposoboch ako niekoho najst? Vdaka
Ja byvam tiez vo Svedsku:-) Doma mam trojjazycneho krpca ktory sa hrozne zaujma o jazyky – akekolvek (najnovsie zacal donasat zo skolky arabske vyrazy a machruje doma ze nevieme co znamena to a hento…)Suhlasim s Tebou v tom ze jazyk treba pouzivat casto a pravidelne a vertlikovanie jednotlivych slovicok ci basniciek nema velky zmysel a vyucovanie v skupinach uz vobec nie. Male dieta, skolkar, sa uci najlepsie tym ze sa mu clovek prihovara priamo.
Mimochodom, nie je pravda ze deti v bilingvalnych rodinach zacinaju hovorit neskor. Ani u nas doma to tak nebolo, prave naopak syn zacal hovorit velmi skoro.
Ahojte! Myslim, ze na studium jazykov ma dieta dost casu a staci zacat v skole. Na co je dobre zacinat uz v skolke? A po anglicky na Slovensku v pripade, ze ani jeden z rodicov nie je rodeny anglicky hovoriaci? Jazyk treba pouzivat pravidelne, casto … hm, ale vobec nechapem naco deticky otravovat tak skoro. Namiesto toho by bolo ovela mudrejsie zlepsit a hlavne zvysit uroven anglictiny v skole. Preco by maturanti nemali koncit obstojnou angictinou asi na urovni First Certificate. Az take tazke to nie je. To sa mi zda ovela dolezitejsie ako zacat sekirovat deti uz vo dvoch rokoch … a mozno tym docielit, ze budu cudzie jazyky neznasat. Urcite su aj vynimky, ale naco? Zijem vo Svedsku, mam maturitu z anglictiny + tri roky na VS. Este aj tak to nestaci a budem musiet urobit jeden test, ktory potvrdi, ze dosahujem uroven aku tu maju studenti po ukonceni gymnazia. Dcera ma 8 mesiacov, ja s nou hovorim po slovensky, priatel po svedsky a stalo ma to vela usilia, aby sme uplne vyradili z nasej komunikacie anglictinu, aby to nase chudatko este viac neplietlo. Deti v bilingvalnych rodinach zacinaju hovorit neskor a nerozumiem, ze to podaktori robia cielene. Podla mna – ziadne zbytocne vyucovanie v skolke, radsej vsadit na kvalitu a zvysit uroven anglictiny na skolach. (Deti tu pritom zacianju chodit do skoly v 7 rokoch … a aj s robotnikmi sa clovek po anglicky dohovori.)
učenie sa angličtiny má zmysel, ak sa používa aj doma…sama som učiteľkou angličtiny, no svoje dieťa by som na angličtinu v škôlke nedala…som druhostupniarka a rok som pre jednu akože ” jazykovku ” učila angličtinu prváčikov…no mala som dosť…rodičia chceli, aby sa ich deti učili angličtinu, deti sa učiť nechceli…
Ked sme minule boli v putovnej francuzskej trznici ktora zavitala do nasho anglickeho kuta, tak moja 11 rocna dcera, ktora sa 2 roky uci po francuzsky s vybornymi skolskymi vysledkami len so zaujmom mlcala. Nedokazala reagovat ani na otazku, ci chce tu alebo tu klobasu. Mozno aj preto, ze dovtedy nepocula o kacicovej alebo orechovej klobase! Clovek nkdy nevie, do akej situacie ho cudzi jazyk dostane.
No my sme v Nemecku. Dostala sa mi do ruk vyrobna kniha, v ktorej su male pribehy napisane v nemcine a niektore slova su nahradene v texte obrazkom. V kazdej vete je nejaky obrazok. Citame si to po nemecky a snazim sa to svojej 2 roc. dcere vysvetlovat v nemcine. Zo zaciatku nechapala, ako na nu hovorim, ale po troch citaniach jej to uz zacalo v uskach zniet ako zrozumitelne a zacina po mne opakovat cudzie slovicka. Samozrejme, musim jej pri prvom citani prekladat, ale o tom je ucenie, kazdodenne opakovanie. Do skolky si ju este netrufam dat, no snazim sa ju uz trosku predpripravit na cudzi jazyk, nech nema potom z toho sok. A este z jednej skusenosti. Mala som kolegu, ktory bol ako dieta na Kube niekolko rokov (dieta diplomata za sociku), po spanielsky vedel hovorit lepsie ako po slovensky. Vychodil tam zakladku, no na strednu sa vratili na Slovensko a tym, ze nepouzival spanielcinu, tak ju takmer zabudol. Rozumie, no uz to nie je ono. Takze je dolezite mat kontakt s jazykom a u deti to plati obzvlast, pretoze ako rychlo sa ho dokazu naucit, tak rychlo ho aj dokazu zabudnut.
Jana s Dankom, ak existuju pesnicky, z ktorych by som sa mohla naucit urobit v anglictine napriklad Vykaz predaja zeleziarskeho tovaru a ciernej techniky za III. kvartal v nabehovej krivke, sem s nimi, rada sa nejake poducim 🙂 ale vazne, anglina v skolke je skor marketing pre ambicioznych rodicov, ale mozno by existovala sanca, ako nastavit klasicku riekankovu a basnickovu lektorku na nejaky iny mod… ze by trebars ucila deti pouzivat cudzi jazyk ako prostriedok dorozumenia v beznych situaciach… zda sa mi to ako uzitocny kompromis.
My mse chodili minulý rok s 3-ročným synom na angličtinu ku rodenej angličanke, ktorá pracovala s 8 deťmi v skupine. Boli tam deti, čo nevedeli ani ceknúť po slovenksy, lebo nemali ešte ani 2 roky. Na 1 lekcii sa deti naučili POROZUMIEŤ 5-6 slovíčok.
Najprv sa mi zdalo čudné, že rodičia boli vôbec ochotní vyvaliť toľké peniaze za deti, čo ešte neovládajú materčinu, no potom som bola milo prekvapená, ako dokázali reagovať na jednoduché anglické vety. Tento rok sa angličtina nekoná, lebo lektorka sa vrátila domov a syn sa už vypytuje, prečo nechodí.
Hoci my doma veľmi anglicky nevravíme, on rád pozerá rozprávku FINDING NEMO a veru sám si pre seba hovorí vety, ktoré zachytí. Našťastie, v škôlke tento rok otvoria skupinu pre deti 4-5-ročné aspoň 2x týždenne. Nejde o to naučiť sa jazyk, ale dostať do ucha aj niečo iné, než doma počuje od rodičov.
Lexi, ja som sa anglicky naucila pomocou pesniciek ;o) A tento jazyk momentalne dost pouzivam a ver mi, ze ludom nehovorim hey baby! move your body ;o)))
Ci ma zmysel taketo basnickovanie a riekankovanie platit? No, ludia vyhadzuju peniaze na kopec ovela vacsich zbytocnosti (a to vratane zbytocnosti pre svoje deti), takze takato otazka naozaj nema zmysel. Kto veri tomu, ze je to prospesne, tak do toho ide, kto tomu neveri, nech to necha tak a nehlada dovody.
Tiež som zvažovala či dcéru prihlásim na angličtinu. A keď som si prečítala zoznam detí ktoré sa tam hlásia tak sa mi ani veľmi nechcelo ju tam dávať. Dvaja chlapci sú takí že majú problém vôbec sa “znormalizovať” pri hraní a nieto ešte aby sa sústredili na nejaké slovíčka. Proste furt v pohybe. Jeden je tam taký ktorý povie za deň max. 2 slová. Dievčatko ktoré namiesto s hovorí š, namiesto c -č atď. A to je len z ich triedy. Tie deti nepodceňujem ale neviem si predstaviť takúto vyučovaciu hodinu. Tak som si povedala že 700,-Sk/polrok viem použiť aj lepšie ale pre istotu som sa ešte opýtala dcéry či ju na angličtinu mám zapísať (nenahovárala som ju ani neodhovárala) ona našťastie nechce. Môj názor je že tak malé dieťa môže jazyk pochopiť a naučiť sa ho ak sa v ňom dlhšie pohybuje. Ja som sa takto ako dieťa naučila po maďarsky na prázdninách u starých rodičov babka nevedela slovensky takmer vôbec a dedko trochu, keď som v júli prišla tak mi museli všetko ukazovať a keď som v auguste odchádzala tak som v telke bežne pozerala rozprávky a rozumela im a vedela som sa s deťmi v dedine normálne baviť.
tiež som pochybovala o angličtine v škôlke, ale aspoň sa bude pravidelne stretávať s cudzím jazykom, bude ho počuť.. lebo doma to až tak pravidelné žiaľ nie je.
Anglická škôlka? super, ale veď tam by som mesačne zaplatila toľko, čo zarobím…
tiež som pochybovala o angličtine v škôlke, ale aspoň sa bude pravidelne stretávať s cudzím jazykom, bude ho počuť.. lebo doma to až tak pravidelné žiaľ nie je.
Anglická škôlka? super, ale veď tam by som mesačne zaplatila toľko, čo zarobím…
Vsetko ma svoj vyznam. “Ucenie” cudzieho jazyka formou lekcii je formalna vyuka, aj ked sa moze diat putavou formou. Dieta je v tomto veku velmi naviazane na kontex- hlavne pocas lekcie je schopne produkcie jazyka. Ale neprecvicovane ucivo mu lahko vyleti z hlavy. Je otazne ako s malymi detmi opakovat, kedze k vyraznejsiemu uspechu im vlastne chybaju okolnosti pouzit cudzi jazyk. Basnicky a riekanky su lahko zapamatatelne, takze dietatu davaju zmysel aj mimo lekcii. U malych deti narazove lekcie podla mojho nazoru nemaju prakticky vyznam. Skor je lepsie investovat do kvalitnej vyuky ked je dieta starsie. Vyznam ma u malych deti dvojjazycne prostredie vytvorene sklou, opatrovatelkou, clenom rodiny,a vobec celkovym rezimom v ktorom sa dieta citi prirodzene..
Lexi, my sme asi mali stastie na ucitelku anglictiny v skolke – neucili sa basnicky ani pesnicky, ale frazy – otvarali a zatvarali dvere, okna, jazdili v autobuse, vymienali si hracky, vedeli si vypytat, co chcu…vacsina deti naozaj velmi pokrocila. my sme to doma este kombinovali s rozpravkami v anglictine (a cestine, ine detom ani nepustame), pouzivanim tych istych ang. fraz pri niektorych cinnostiach, citanim rozpravok s niektorymi slovami ci vetami v anglictine. Teraz syn (6 rokov) prirodzene odchytava jednoduche vety a frazy v pocutej anglictine.
Dcera ma 2,5 roka. Platime jej ucitelku anglictiny uz rok. Chodi k nam domov dva razy do tyzdna na pol hodinu. Len tolko mala udrzi pozornost. Ucitelka sa s dcerkou len hra s hrackami, rozprava jej rozpravky. Dcera malo rozprava aj po slovensky, takze ucenie basniciek zatial neprichadza do uvahy. Ale bola som velmi prekvapena tento rok na dovolenke. Dcerka rozumela casnikom, personalu… Ale rozpravala malo, tak ako po slovensky. Mimochodom niektore slovicka rozprava po anglicky aj v slovencine. Hlavne tie, co su na vyslovnost jednoduchsie. Takze hovori: Udrela som head. Takze ja ucenie cudzich jazykov uz v malom veku doporucujem.
Ak niekto chce, aby sa jeho dieťa skutočne naučilo cudzí jazyk, treba ho dať do vyslovene anglickej (alebo nemeckej, alebo ….) školky, kde sa rozpráva buď nonstop, alebo sa venujú výuke denne, nie len 1-2-krát, alebo mu zaplatí súkromného učiteľa, ktorý sa bude s dieťaťom hrať v konkrétnom jazyku. Stále som však presvedčená, že tá frekvencia je tam veľmi dôležitá, lebo také malé dieťa sa nemôže učiť slovíčka ako školák aj mimo hodín angličtiny a je závislé iba od množstva hodín, kedy sa s jazykom bude stretávať.
Úplne súhlasím s Lexi. Mám totiž skúsenosť aj z opačnej strany barikády. Sama som totiž angličtinu v škôlke učila a videla aké sú možnosti. Keď pracujete so skupinou min 10 detí po dobu 30 minút, 1-2krát týždenne nemáte veľkú šancu naučiť ich nič viac okrem spomínaných básničiek, či slovíčok, ktoré sa napokon aj tak budú zase učiť v škole od znova. To, čo sa podľa mňa vôbec nevyužíva, lebo sa to takýmto spôsobom výuky ani využiť nedá, je schonosť detí prirodzene nasávať reč. Deti v tomto veku sú schopné bezbolestne sa naučiť rozprávať cudzím jazykom a stačí im , že sa pohybujú v takomto prostredí, počúvajú a sú istým spôspbom nútené jazyk použiť. Úplne vpohode sa naučia nielen slovíčka, ale najmä konštrukciu viet a gramatiku, bez nejakého memorovania gramatiky. To sa však nedá zvládnuť systémom – jedna pani učiteľka, tlupa detí a dvakrát týždenne 30 minút. Možnosť vidím v škôlkach, kde sa sdeťmi komunikuje výlučne v cudzom jazyku a dieťa je vpodstate donútené ten jazyk používať. Ideálne, ak ho môže učiť “native speaker”, lebo dieťa si potom osvojí nielen správnu výslovnosť (ktorá môže byť na nerozoznanie od “domorodca”, ale aj správnu gramatiku. Toto je tiež druhý kameň úrazu, pretože deti v škôlke sú často vyučované nekvalifikovanými lektormi, poprípade ich čo to naučí pani učiteľka, ktorá má nejaké základy angličtiny. Potom je oveľa ťažšie preúčať zlozvyky, ako učiť od začiatku. Nechcem teraz úplne kritizovať škôlkársku angličtinu, ale myslím, že je to skôr módny hit.
Otazka znie, ci ten “uspech” ma zmysel platit? A pokial ide o ucenie sa frazeologickych zvratov, ustalenych spojov a vobec slovnej zasob, omnoho lepsie si ich dieta zapamata, ked ich denne bezne pouziva. V tom je tajomstvo uspechu skolok s cudzim jazykom – ze sa dieta nauci pouzivat jazyk na DOROZUMENIE, nie na predvadzanie basniciek a pesniciek. Nie je to ani o velkosti skupinky – poznam skolku, kde sa spolu deti v skupine 12 – 15 a po troch rokoch pouzivaju jazyk ako dospeli – vedia nim vyjadrit co potrebuju: Som hladny, podaj mi to cervene auto prosim, uz som si umyl ruky, chcem si citat knihu a pocuvat rozpravku, kde je tu toaleta… atd.
Teraz tI Lexi budem troška oponovať, lebo len čiatočne máš pravdu. Áno, básničkami a pesničkami sa dieťa nenaučí komunikovať v cudzom jazyku, ale vazby slov, predložky plus podstatné meno , sloveso a pádová predložka, to si dieťa zapamatá navždy. Ja si myslím, že pre škôlku je to dostatočné.A čo sa týka počtu detí, tak mali by to byť ešte menšie skupinky detí ako v škole maximálne 6 – 8, u nás chodila celá trieda . Takže je to vlastne úspech, že sa deti naučili aspoň pesničky.
Ano, mame tu skusenost. Po dvoch rokoch sustavneho riekankovania, basnickovania a spievania v cudzom jazyku nebolo moje dieta na dovolenke v zahranici ani schopne vypytat si v stanku zmrzlinu z 2 druhov v kornutku. Zarecitovat basnicku alebo zaspievat holt nestaci, predavacka v stanku nepozna vsetky basnicky z nasich metodickych pomocok a keby aj, obavam sa, ze by zvazovala, ci ma pred sebou normalne dieta 🙂 Jazyk sa ma ucit tak, aby sa nim dieta vo svojich beznych situaciach DOHOVORILO. So svojimi detmi tiez nehovorite sustavne vo versoch, dieta sa materinsky jazyk uci tym, ze reprodukuje a aktivne pouziva jednoduche slova a frazy – ideme jest, pod sa obliect, chces ist do parku, daj si ciapocku, toto je cervene auto… Nazor, ze dieta sa uci versikmi a riekankami je davno prekonany. Dieta sa uci hrou, v ktorej aktivne pouziva slova a frazy, vztahujuce sa k danej cituacii, niekolkonasobne pocute od lektora.
Ano, mame tu skusenost. Po dvoch rokoch sustavneho riekankovania, basnickovania a spievania v cudzom jazyku nebolo moje dieta na dovolenke v zahranici ani schopne vypytat si v stanku zmrzlinu z 2 druhov v kornutku. Zarecitovat basnicku alebo zaspievat holt nestaci, predavacka v stanku nepozna vsetky basnicky z nasich metodickych pomocok a keby aj, obavam sa, ze by zvazovala, ci ma pred sebou normalne dieta 🙂