Predsudky k bilingválnej výchove

Ak ste sa rozhodli vychovávať svoje dieťa (deti) dvoj- či viacjazyčne, stojíte pre neľahkou úlohou a množstvom otázok:

Akým druhým jazykom budem(e) na dieťa hovoriť? Ako mám vôbec správne dvojjazyčne vychovávať? Idem na to dobrým spôsobom? Ako dieťa čo najlepšie stimulujem, aby si cudziu reč osvojilo jednoducho a hravo? A ako vytrvám v tejto náročnej roli rodiča? Kde nájdem vhodné pomôcky ako knihy, CD a DVD nosiče?

Otázok, ktoré si musíte ujasniť je pomerne veľa.

Najčastejšie sa však hneď na začiatku Vašej domácej viacjazyčnej výchovy stretnete s otázkami a predsudkami zo strany starých rodičov, svokrovcov, súrodencov, príbuzných či priateľov, a tam je neraz náročné zastať si svoje bilingválno-výchovné stanovisko.

– „Vieš o tom, že deti by sa mali najprv naučiť jednu reč? Nepleť im hlavu ešte aj s cudzou rečou.“

– „Potom sa nečuduj, že sa to dieťa nikdy nenaučí normálne rozprávať.“

– „Uvidíš, tvoje dieťa začne neskoro rozprávať!“

–  „Načo to malé dieťa tak trápiš!“

–  „To dieťa bude z toho celé popletené. Nebude vôbec vedieť, ktorú reč má ako svoju materinskú…“

Majú teda deti nejakú zvláštnu schopnosť naučiť sa aj iné cudzie jazyky? Je pravda, že deti, ktoré dostávajú viacjazyčnú výchovu začínajú oveľa neskôr rozprávať ako ich rovesníci? Je pravda, že „bilingválne“ deti majú podobné osobnostné črty? Môžu aj postihnuté deti vyrastať vo viacjazyčnom prostredí?

Dnes sa viacjazyčná výchova považuje za veľmi prínosnú, avšak až do roku 1970 tomu tak nebolo. A hoci vedecké výskumy dokazujú opak, isté predsudky z predchádzajúceho obdobia tu stále pretrvávajú.

Predsudok č. 1: Deti sa nemôžu naučiť hovoriť viacerými jazykmi

Skutočnosť: Všetci ľudia majú schopnosť naučiť sa cudzie jazyky. Pre deti je dokonca obzvášť jednoduché, naučiť sa nielen jednu cudziu reč ale aj viaceré, pretože to robia „hravým“spôsobom.

***

Predsudok 2: Deti, ktoré vyrastajú bilingválne, sa naučia neskôr hovoriť.

Skutočnosť: Či sa dieťa naučí rozprávať skôr alebo neskôr, nezávisí od toho, či vyrastá v bilingválnom prostredí. Aj medzi deťmi, ktoré hovoria len jedným jazykom sú také, ktoré začínajú hovoriť veľmi skoro a iné, ktoré sa v porovnaní s nimi rozrozprávajú oveľa neskôr.

***

Predsudok č. 3: Všetky bilingválne deti majú rovnakú štruktúru osobnosti, teda prejavujú sa u nich rovnaké alebo podobné osobnostné črty a vlastnosti.

Skutočnosť: Neexistujú dôkazy, že deti, ktoré vyrastajú bilingválne, majú presne tie isté vlastnosti. Aj u týchto detí nájdeme také, ktoré sú viac utiahnuté, rezervované, ale aj také, ktoré sú čisto extrovertné typy. Rovnako sa zatiaľ nedokázalo, že deti, ktoré žijú vo viacjazyčnom prostredí to pociťujú ako nejakú mimoriadnú záťaž .

***

Predsudok č. 4: Postihnuté deti nemôžu vyrastať v bilinguálnom prostredí.

Skutočnosť: Deti s Downovým syndrómom alebo iným postihnutím sa môžu naučiť aj viaceré cudzie jazyky, samozrejme, v rámci svojich možností a schopností. Výskumy ukazujú, že bilingválna výchova nie je pre postihnuté deti dodatočnou záťažou.

Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom

Reč je nástroj, ktorý nám umožňuje komunikáciu. Vďaka nej môžeme vyjadriť naše základné potreby, pocity a zážitky a podeliť sa o ne s inými. A v čím viacerých jazykoch to vieme „prirodzeným“ spôsobom odkomunikovať,  tým lepšie.

Spracované podľa odborných informácií k bilingvalizmu