Agátka a ponožkový strom

„Tá ponožka mi vôbec nejde vyzliecť,“ sťahuje Agátka jednu ponožku z nožičky až jej odletí na stenu a spadne na zem. S druhou má ešte väčší problém. Ťahá a ťahá za špičku, ale nejde to.

„Ani táto nejde,“ pučí sa, až je celá červená. V tom ponožka odletí z nožičky, preletí cez polovicu izby a padne za gauč. Lenže nepadne na zem, ale rovno do prázdneho kvetináča. Agátkina maminka chce do neho na jar zasadiť kvietok.

„Agátka, ponáhľaj sa, už musíme ísť do škôlky,“ kričí maminka z chodby na svoje malé dievčatko. Tá vybehne len so svojím obľúbeným plyšákom v ruke. Na neporiadok, ktorý za sebou zanechala sa ani neobzrie a mamka nemá čas upratovať, ponáhľa sa do práce.

A tak je po celej izbe rozhádzané Agátkino oblečenie. Pyžamkové nohavice sú na zemi pri stolíku, tričko ostalo prevesené cez opierku kresla a každá ponožka je inde.

„Taká spúšť!“ Vzdychne si maminka, keď sa poobede vráti aj s Agátkou domov. „Pomôžeš mi upratať,“ prikazuje dievčatku. „Pozbieraj si svoje veci, ja uložím ostatné,“ navrhuje. A tak Agátka pozbiera kúsky pyžamka a jednu ponožku, ktorá leží na zemi. Na tú v kvetináči totiž úplne zabudla.

Ľavej ponožke však bolo v kvetináči veľmi dobre, a tak sa rozhodla, že tam ostane navždy. Do zeme zapustila jeden korienok, potom druhý… Postupne začal z ponožky vyrastať tenký peň a na ňom maličké farebné lístočky v tvare ponožky.

Agátka s maminkou si nič nevšimli, až kým neprišla jar a kým maminka nehľadala svoj pripravený kvetináč. „Agátka, poď sa pozrieť, čo nám vyrástlo v izbe,“ zakričala na svoje dievčatko. Agátka nechcela veriť vlastným očiam.

„Ponožkový strom,“

zhíkla, keď uvidela z kvetináča vyrastať strom, na ktorom bolo aspoň dvadsať pestrofarebných ponožtičiek.

Agátka sa po jednu načiahla a odtrhla ju. „Možno mi bude dobrá,“ povedala maminke a naťahovala pásikovanú ružovo-žltú ponožku na svoju nožičku. Tá jej však bola ešte malá.

„Je ako pre bábätko,“ povedala mamička: „Asi musíme ešte chvíľu počkať, kým nedorastú.“

Po dvoch mesiacoch už bol ponožkový strom naozaj veľký.

Mal konáre, na ktorých rástli ponožky všetkých farieb. Modré s ružovými srdiečkami, červené so zelenými kvietkami, fialové so žltými pásikmi… Lenže, každá bola iná. Ani jedna ponožka na strome nemala svoj pár. Ale to Agátke vôbec neprekážalo.

Každé ráno si vybrala dve ponožky. Vyskočila na gauč, odtrhla si ich a obula na svoje malé nôžky. Dnes ráno mala ružovo-červenú bodkovanú a hnedo-bielu pásikovanú ponožku.  Nevadilo to ani Agátke, ani mamke a dokonca a ani spolužiakom v škôlke. Vedeli, že Agátka si svoje ponožky zberá z ponožkového stromu.

„Mamíííí, čo keby sme skúsili zasadiť tričko?“ Ale to je už iná rozprávka.

(4 hlasov, priemerne: 4,00 z 5)

Loading...