Mýty o zajakavosti

Zajakavosť bola v minulosti charakterizovaná ako neuróza reči, a táto charakteristika sa tradovala až do nedávna. Odborníci citovali túto definíciu niekoľko desaťročí, odpisovali ju z učebnice do učebnice.

Avšak najnovšie výskumy ukázali, že zajakavosť je komplexnejší problém a zľaknutie či podobná udalosť sú len spúšťacie mechanizmy.

Ako začína zajakavosť

Začiatok a priebeh zajakavosti je u každého dieťaťa so zajakavosťou osobitný. Pre vznik zajakavosti musí mať dieťa istý predpoklad. Ak tento predpoklad dieťa má, silný emocionálny zážitok (ako napr. zľaknutie psa alebo pád) môže neplynulosti v reči spustiť.

Zajakavosť sa dá predpokladať u detí, ktoré majú rizikové faktory, ku ktorým patria:

• výskyt rečových a komunikačných ťažkostí v rodine dieťaťa,

• výskyt zajakavosti v rodine dieťaťa,

• pozitívna anamnéza (riziková gravidita alebo komplikácie v priebehu pôrodu),

• oneskorený vývin reči,

• orgánové poškodenie (mozgu) či iné nápadnosti vo vývine

Čo je príčinou zajakavosti?

Mnohé roky sa tradovalo, že zajakavé dieťa treba naučiť dýchať a potom bude zajakavosť odstránená. Zlé a nepravidelné dýchanie môže byť práve následkom zajakávania ako narušené koverbálne (neverbálne) správanie. Iba v ojedinelých prípadoch je funkčná odchýlka dýchania príčinou zajakavosti.

Tradovala sa aj skutočnosť, že precvičovanie ľavákov a napodobňovanie zajakavosti od iných detí vyvoláva u dieťaťa zajakávanie – to dnes neplatí.

Najnovšie výskumy ukazujú viaceré teórie o príčinách zajakavosti:

• orgánové odchýlky (atypické mozgové procesy, disharmónia medzi sluchovou a taktilno-kinestetickou spätnou väzbou, porucha v limbickom systéme – centre emócií a pod.),

• dedičnosť zajakavosti alebo iných rečových porúch,

• osobnostné predpoklady (úzkostné deti, prípadne nadmerne sebavedomé),

• trvalá neurotizácia zo strany prostredia a nevhodné spôsoby komunikácie, náhle zmeny životosprávy – tento faktor môžeme však chápať viac ako fixujúci (podporujúci neplynulú reč), ako príčina je neurotizácia chápaná vo výnimočných prípadoch,

• a ďalšie.

Ako predísť upevňovaniu neplynulosti v reči dieťaťa? 

V istom období je opakovanie slov či slabík (napr. ma-ma-mamička, do do do škôlky) normálnou vývinovou záležitosťou (vývinová neplynulosť), ktorá pominie. Pri nevhodných reakciách prostredia sa neplynulosti môžu upevňovať (fixovať) a prerásť do pravej zajakavosti. 

V prípade, že vaše dieťa hovorí neplynulo a spĺňa niektoré z horeuvedených rizikových faktorov, je vhodné vyhľadať logopéda a reč dieťaťa kontrolovať pod odborným dozorom.

Významným prvkom v predchádzaní fixovania neplynulosti sú nasledovné opatrenia:

• neupozorňovať dieťa na neplynulosť a neopravovať ho,

• nežiadať dieťa, aby hovorilo pomaly,

• nežiadať dieťa, aby sa nadýchlo, aby si vetu premyslelo, aby sa pozeralo do očí,

• nenútiť dieťa hovoriť (napr. povedz básničku tete, pozdrav uja), keď spontánne neprejaví vôľu hovoriť,

• neskákať dieťaťu do reči.

Dospelí môžu dieťaťu v tejto fáze veľmi pomôcť tým, že budú:

• trpezliví v komunikácii s dysfluentným dieťaťom,

• hovoriť pomaly s pauzami aspoň 3 sekundy (aby aj dieťa prirodzene spomalilo svoju reč),

• hovoriť kratšie vety (aby dieťa nemalo pocit, že musí hovoriť dlhé vety),

• redukovať počet otázok, ktorými dieťa „bombardujú“.

Autorka pracuje ako logopéd v Inštitúte detskej reči

	Mohlo by vás zaujímať: Je zajakavosť liečiteľná?

(3 hlasov, priemerne: 3,70 z 5)

Loading...