Prečo máme pocit, že na materskej musíme zvečniť a zdieľať každý moment?

Máte medzi kamarátkami mamičku, ktorá pridáva na sociálne siete každú chvíľu svojho života? Ja áno, a nie jednu. Zdieľame všetko.

Prvé chvíle po narodení, keď svoje poklady fotíme ešte červené, uplakané a pokrčené. Príchod domov, prvé kočíkovanie, krstiny, prvý príkrm, prvú letnú kúpačku.

Dieťa je radosť, tak prečo sa o to nepodeliť s ostatnými?

Materská sa zmenila, potreba kolektívu ostáva

Naše mamy a babky by len krútili hlavou. Načo je komu vedieť, že ste s deťmi piekli v nedeľu poobede bábovku, alebo ste sa vybrali na ihrisko? A načo pozeráte, ktorá kamoška bola v lete v Tatrách, a ktorá v Piešťanoch?

Milé mamy a babky majú pravdu. Kedysi by na to veru žiadna žena nemala čas. Musela okopávať záhradku a prať plienky, nie rolovať facebook či fotiť dieťa pod každým rozkvitnutým stromom.

Pravda. Babky ale zabúdajú, že kedysi to s kolektívom mali ľahšie.

Porozprávali sa so susedou cez plot, alebo s kamarátkami na páračkách. Pochválili sa plným hrncom tekvicovej výživy, šatočkami pre malú Zuzku, predviedli, ako ich dojča zvláda prvé kroky.

Ostatným mamičkám neostávalo iné, len ochkať a chváliť šikovnú gazdinú, ak teda chceli dostať pozvanie na ďalšiu páračku alebo šúpanie kukurice.

Cez sociálne siete búrame izolovanosť

Práve táto komunita žien rôzneho veku, názorov a záujmov chýba nám, mamám 21. storočia.

Aj populárny detský psychológ Marek Herman varuje, že ak niečo mamičku na materskej neurobí šťastnou, tak je to zostať zavretá medzi štyrmi stenami dvojizbáku a čakať, kedy muž konečne príde domov z práce.

Prečítajte si aj: Pohodový ocko verzus ukričaná a nervózna mama

Dnešná rodinná situácia je však taká, aká je. Väčšina mladých mamičiek sa na materskej vzdá práce, záľub, kozmetičky aj bezdetných priateľov a ocitne sa kde? Sama medzi štyrmi stenami.

S bábätkom je to prvé dni a týždne fajn. Niečo nové, príval lásky, život dostane iný rozmer. No ako dni plynú a točíme sa v rovnako záživnom kruhu plienky – výživa – kočík – pediater, začíname mať toho dosť.

Nemáme kolektív, podporu, zábavu, možnosť povedať niekomu o sebe, o tom, čím žijeme. No a načo vynašli sociálne siete! Predsa práve na to. A keďže žijeme kočíkovaním a mrkvičkou na pare, presne to aj zdieľame.

Nie sme divné, len nám dačo chýba

Nikdy nezabudnem na svoju prvú postnutú fotku. Boli sme na kolotočoch, polročné dieťa v kočíku.

Ohromne som sa tam tešila, veď po mesiacoch sedenia doma konečne postretám známych, pokecám, posedím pri varenom vínkuv

A malá sa zvezie sa na kolotoči a dostane balón. Dopadlo to tak, že dcéra dostala des z davu ľudí. Na kolotoč bolo samozrejme malá.

Muž z práce meškal, takže sme vyrazili neskôr. Bola riadna kosa, dieťa unavené, lebo sa blížil čas do postele. Ja nervózna, muž nenašiel stánok s vareným vínom a jediné potešenie bol nakoniec ten balón.

Odtiaľ pochádza aj pamätná fotka – naša malá s cumľom v ústach drží na šnúrke obrovskú Šmolinku a tvári sa tak… fotogenicky.

Presne to mi pri tej fotke aj napadlo, a keďže o hodinu sme už sedeli doma a dopriali si cigánsku nie za hudby z pódia a blikotu svetielok kolotoča, ale pri filme v telke, využila som nudnú chvíľu a nahodila fotku.

Aká je zlatá!

Na fotku aj s komentárom môj prvý jarmom by som bola zabudla. Keby ma ráno nečakalo niekoľko desiatok upozornení. Najprv som myslela, že sa dačo vážne stalo vo svete. Ale nie, ten rozruch spustilo moje dieťa.

Prečítajte si aj: Tvoje deti jedia sladkoti? Nieee…

Ľudia, o ktorých som nepočula od svadby, posielali malej srdiečka. Susedy z vedľajšieho vchodu sa pýtali, ako to, že nás nestretli.

Spolužiačky z výšky písali, aké mám rozkošné bábo a že je celá po mamičke. Bola som v šoku, veď šlo o obyčajnú, v podstate nezáživnú fotku.

Ale ten efekt mi zdvihol materské sebavedomie. Odvtedy, keď nastala dlhá chvíľa, týždeň so soplíkmi, nekonečná cesta autom, alebo malá poobede spala, stávalo sa čoraz častejšie, že som dačo postla.

Častokrát fotky spravené dlho predtým, prípadne niečo, čo som sa svojím neprofesionálnym okom snažila nastajlovať.

Priveľa fotiek na sociálnej sieti je varovný signál

Kamoška bola v Bulharsku. Viem to, aj keď sme sa už rok nevideli. Každý jeden deň vyfotila tak, že by po návrate mohla spraviť celovečerné premietanie.

Poslala som jej správu, že sa teším, že mali príjemnú dovču.

Odpísala mi toto:

„Najhorší týždeň môjho života. Matej sa bál vody, v mori a celý deň sa pražil v detskom bazéne. Šimon ochorel, takže som s ním bola zavretá polku dovolenky na izbe.

Naviac som ho nemohla odstaviť, a keď sme sa už dostali na pláž, celý čas som kojila. A muž sa ma spýtal, či celý rok drel na to, aby som sa na dovolenke tvárila ofučane?! Ale hej, aspoň fotky máme fajn.“

Milé čitateľky, ak ste vo svojom okolí zaznamenali u nejakej mamičky zvýšený počet fotiek na facebooku či Instagrame, ak máte pocit, že jej život poznáte lepšie ako vlastný, je to varovný signál.

A pokiaľ fotky, ako do dojčaťa tlačí jogurt, vyzerajú lepšie ako tie z vaše svadby, je čas zasiahnuť.

Prečítajte si aj: Na materskej sprostiem a vôbec mi to nevadí

Nejde o narcizmus či chválenie. Mamička možno volá o pomoc. Je už týždne doma s chorým dieťaťom, nevládze stý raz umyť špinavý riad a dusenú brokolicu nemôže ani vidieť.

Je čas zasiahnuť. Zbaľte kávu, čokoládu a vyrazte na pomoc. To, čo mamička potrebuje, nie je ďalší lajk ale kamoška, s ktorou by mohla zdieľať nielen pekné, ale aj náročné stránky materskej dovolenky. A na to sociálne siete stále nestačia.