ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
InternetujemeInternetujeme

Vplyv počítačových hier na dieťa

 Dagmar Mozolová, redakcia   22.04.2011   5

Dievca v notebooku

Počítače. Patria k nášmu životu. Deti ich odmalička vidia v našich domácnostiach, odmalička sa strkajú medzi nás a monitor, aby získali pozornosť či jednoducho ťukaním do klávesnice svojich rodičov napodobnili. Vyrastajú s nimi. Jednoducho je to tak. Malé deti, už trojročné, vedia robiť s myšou, hrať nejaké to pexeso či rôzne iné hry. To, čo im dovolíme. A ako dlho im dovolíme. Kde je tá pomyselná hranica toho „zdravého“, únosného učenia sa tejto zručnosti a kde už vzniká negatívny vzťah, či dokonca sa kladú základy závislosti? Dá sa to určiť?

Hra s deťmi

Nedávno sme našli na nejakej stránke určovanie farieb – po anglicky. Deti sedeli pri mne ako päť peňazí. Hlas z obrazovky sa ich opýtal, ktorá farba je „red“ a kliknutím myšou mali určiť správnu odpoveď, vybrať z troch farieb. Striedali sa – raz jeden, raz druhý. Veľmi ich to bavilo. Za asi 20 minút vedeli – vďaka tejto zaujímavej forme – povedať, ktorá farba je „pink, green, red...“ Dohodli sme sa, že sa hráme len túto jednu hru, tak po skončení bez reptania odišli spred počítača a zmenili sme činnosť. Zdalo sa mi, že sme počítač využili dobre. Ale moje deti sú ešte malé /3 a 5 r./, počítaču sa nevenujeme každý deň, možno tak raz za týždeň, skôr sme vonku alebo sa hráme inak, takže neviem posúdiť, ako je to so staršími deťmi. Viem si však predstaviť, že už aj deti vo veku 5 rokov presedia pri hrách aj hodinu...

Hra ako spôsob vzdelávania

Hrou sa dieťa naučí omnoho viac ako mechanickým memorovaním. A počítačová hra poskytuje deťom vnemy takmer pre všetky zmysly. Myslím si, že je vhodné využívať najmä na vzdelávanie aj počítač, a to odmalička. Rodič by však mal mať prehľad, koľko hier a akých sa dieťa hrá a s tými najmenšími by mal byť pri počítači aj on sám.

Má však počítačová hra okrem zábavy aj iný vplyv? Najmä ak ide o hry, ktoré nie sú edukatívne zamerané, ale skôr akčné?

Násilie v telke a počítači

Psychologická obec sa v názore na televízne a počítačové násilie delí stále na dve časti. Jedna hovorí, že násilie v televízii a v počítačových hrách nemá vplyv na vývoj človeka a nemalo by sa obmedzovať, druhá skupina psychológov zase zastáva názor, že tento vplyv je veľmi silný a významný.

V mnohom nám môžu pomôcť výskumy, ktoré sa zaoberajú vplyvom televízneho násilia, a to nielen na detského diváka. Tieto prebiehajú už niekoľko rokov a nezvratne deklarujú nevhodnosť akčných a násilníckych scén vo filmoch, kde sa dôsledky častého sledovania takýchto filmov hlavne u detského diváka môžu prejaviť až o 10 a viac rokov. Toto zistenie je alarmujúce, lebo rozdiel medzi filmom a počítačovou hrou je značný. Pri filme sa dieťa stáva len pasívnym pozorovateľom deja, pričom pri počítačovej hre sa dieťa aktívne zapája do interaktívneho deja, tvorí a mení ho. Je vždy jej hlavným hrdinom.

Prieskum o počítačových hrách

Prieskum, ktorý som spracoval s názvom Počítačové hry ako rizikový faktor socializácie dieťaťa vo veku 10-15 rokov, mi poskytol informáciu, podľa ktorej až 40 % opýtaných respondentov (chlapcov) a takmer 28 % opýtaných dievčat hrá nevhodné počítačové hry. Ide hlavne o hry s agresívnym násilným nábojom, hry podporujúce nenávisť, rasizmus, intoleranciu, sexuálnu neviazanosť s obsahom proti ľudskosti či morálke.

Súčasťou tohto prieskumu bola aj snaha o zistenie hodnotového aspektu šiestich najhranejších počítačových hier, v ktorom z prosociálnych hodnôt, akými sú darovanie, útecha, pomoc, solidarita, odpustenie, trpezlivosť, ohľaduplnosť, asertivita a delenie si našla uplatnenie iba pomoc. Tá sa tu nechápe ako pomoc nezištná, ale skôr ako určitý spôsob kooperatívy medzi hráčmi, ktorí si navzájom pomáhajú pri zdolávaní prekážok alebo pri porážke nepriateľa. Je len samozrejmé, že v rámci vytvárania hodnotového systému je prosociálne správanie veľmi dôležité. Počítačové hry, ktoré sme analyzovali, v sebe neukrývajú takmer žiadne z prosociálnych hodnôt.

Niekto môže namietať, že napr. rozprávky, na ktorých sme boli my skôr narodení vychovávaní a ktoré výrazne ovplyvnili našu socializáciu, obsahujú tiež prvky násilia. Avšak všetci tí, ktorí porovnávajú počítačové hry alebo akčné filmy s rozprávkami, si neuvedomujú, že útočné formy správania sú v rozprávkach spracované práve v prosociálnom kontexte. V rozprávkach a klasických dielach dobrodružnej literatúry je násilná smrť alebo krutý trest formou odplaty za spáchané zlo alebo násilie na nevinných, je teda súčasťou katarzie príbehu, vedie dieťa k poznaniu, že zlo je potrestané a pomáha mu premôcť strach. Zlo a jeho potrestanie je v rozprávkach symbolom predstavujúcim spravodlivosť - vždy víťazí dobro nad zlom.

Jeden z psychoterapeutických smerov hovorí, že si každý z nás utvára svoj vlastný svet. Každý podľa vlastných skúseností, a keď sú deti a mládež hojne vystavovaní vplyvu násilia v televízii, hrách či drastickým rozprávkam, tak je tým ich svet nejako ovplyvnený, takzvane si „nastavujú kontext“. Začnú to chápať ako určitú normu. A ak sa naučia napríklad vo svojom virtuálnom svete, teda napríklad v počítačovom svete, uvoľňovať svoju agresiu tým, že budú strieľať po ostatných, určitým spôsobom sa to podpíše aj na ich bežnej norme správania. Rizikové pre dieťa je aj to, že keď v počítačovej hre niekoho rozstrieľa a potom si hru pustí znova, postava „vstane z mŕtvych“ a akoby sa nič nestalo.

Na základe štúdia odbornej literatúry a zovšeobecnenia vlastných skúseností treba uvažovať o nasledovných negatívnych dôsledkoch pedagogicky neusmerneného hrania počítačových hier:

  • ochudobňovanie reči a jej vulgarizácia (hlavne počítačové herne),

  • neurotizmus,

  • propagácia násilia,

  • utváranie predsudkov,

  • dočasná (úplná) strata záujmu o okolitý svet,

  • dočasná (úplná) strata kontaktu s okolitým svetom,

  • oslabenie vôľových schopností,

  • oslabenie schopnosti empatie,

  • rozvoj komplexu moci,

  • strata objektívneho posudzovania reality,

  • strata prosociálnosti.

    Prežívajme čas spoločne!

    Posadiť dieťa pred televízor alebo zapnúť mu počítač a mať od neho „pokoj“, kým pripravíme napr. večeru, je tá ľahšia cesta. Či je však aj pre dieťa správna, to už je otázka. Iste, máme ako rodičia množstvo povinností, ktoré nestíhame a aj doma toľko práce! Predsa len – neprikláňajme sa tak často k týmto spôsobom! Radšej navarme tú večeru spolu. Hoci to pôjde pomalšie, ak sa deti odmalička naučia byť s nami v každej situácii, pomáhať dávať do hrnca či krájať príborovým nožom zeleninku, stane sa to pre ne zvykom. (Berte to, prosím, ako príklad.) Byť spolu ako rodina, to nie je ľahká cesta. Vymýšľať hry, robiť deťom program, spolu si kresliť, ísť sa radšej po škole a práci bicyklovať, ako sedieť na sedačke, to je úloha, ktorá nás čaká. Naučiť deti aktívne žiť – a možno aj seba - a nepresedieť celý život pred telkou či pc, ako to, žiaľ, aj mnohí z našej generácie robia...

    (Nabudúce o možnej závislosti a prevencii.)


    TENTO PORTÁL PODPORUJE PROJEKT: www.zodpovedne.sk

    Ilustračné foto: www.sxc.hu

  • Odosielam Váš hlas...
    Hodnotenie: 4.0 z 5. Celkom 13 hlas(ov).
    Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
    Najčítanejšie
    Komentáre k článku
    obcan napísané 25.04.2011 18:37

    clanok fajn, mierne tendencny, a zaver z neho je : "Kto sa chce bit, palicu si najde"

    Tal napísané 01.10.2010 07:50

    @Anton Smatanik :

     

    ja som osobne hrac telom aj dusou, hrajem take veci ze by vas vsetkych z toho asi naplo, 95% toho co hram je brutalitou nasiaknute, travim za kompom dost casu...

    vacsina z vas by si hned na mne spravila nazor ze odcvaknut mi pristup k hram alebo ma dakam zavret alebo nieco podobne big green

    ale malokto si vsimne ze vdaka velmi dobrej vychove mam dokonalu predstavu o realite, viem aky je rozdiel medzi hrou a skutocnostou, navzdory potokom krvi a nasilia v hrach nejdem nahodne von a nezacnem len tak zabijat ludi. nabudovanu agresiu (ak sa dakomu podari ma nastvat big green) si vybijem v hre. v realite si uzivam zivota, viem co je dobre a co nie, nemam problem vydrzat velmi dlhu dobu bez pocitaca alebo hier.

     

    velmi vela studii hovori ake su hry skodlive... no pani vedci, preto mame na hrach taku vec ktorej sa hovori "rating", alebo hodnotenie. hry to maju tak isto ako filmy. dobry rodic nedovoli neplnoletemu dietatu pozerat film ktory ma nalepku 18+.

    preco teda dovolime detom hrat hry ktore su pre vyssiu vekovu skupinu ako su sami?

     

    nehovorim ze pocitac je bud absolutne dobry alebo absolutne zly, treba si ale uvedomit ze rodic ma davat pozor na dieta, ako bolo v clanku spomenute.

     

    inak ale velmi dobre napisany clanok, suhlasim s par vecami, s par vecami nesuhlasim, ale kazdy ma svoj nazor smile

     

    moja osobna skusenost je ze na mna hry, co sa tyka agresivity, moc nevplyvaju, a vdaka hram mam velmi dobru motoriku.

    ale zaroven viem ze pocitace, hry, a televizia nie su vsetko a realitu a virtualny svet beriem ako 2 uplne samostatne dimenzie.

     

    takze mile deti - hry? nie je problem. ake hry? rodic nech dohliadne na obsah. ako dlho? to iste. tak isto treba deti naucit ze realita byva uplne odlisna.... a ze treba chodievat aj von a pocitac/televizor by nemal byt prva vec po skole alebo praci

    Anton Smatanik napísané 07.03.2010 10:16

    Je viac krat jasne dokazane, ze pc hry maju daleko viac pozitivny ako negativny vplyv:

     

    - pc gramotnost (dnes idem robit informatika aj brat)

    - cudzie jazyky (dnes viem velmi dobre anglicky, brat este lepsie)

    - kladny hrdinovia (kolko krat uz clovek stal pre rozhodnutiami a zvolil tu spravnu cestu, naucil sa co je dobre, spravne ba az spasonostnesmile)

    - komunikacia s ostatnymi (lan party, chaty (ako cety), fora, atd.)

    - kdo si hraje nezlobi (hranie pc hier dokaze velmi dobre odlakat pozornost od skodlivych veci)

    - vybijanie agresivity vo virtualnom priestore

    - citanie (tony textu, citam uz ako drak)

    - pisanie (hlavne pri mmorpg a multiplayeri, ani sa nepozriem na klavesnicu ked pisem)

    - cela populacia sedi pred tv a travi cas pasivne pozeranim tych sraciek zatial co mudrejsi ludia aktivne travia cas u pc hier a nieco budujusmile

    - vyvoj logiky, schematickeho a systemoveho myselnia (jednoznacne dokazany)

    - atd. smile

    mara napísané 18.06.2008 09:46

    hmm, naozaj sis i precitala len zaver. to je skoda. ale obdivuhodne sisi dokazala na jeho zaklade postavit kompletny nazor. precitaj si cely clanok

    katy napísané 13.06.2008 19:26

    no ja som si precitala len zaver, ktory je presne taky aky som ocakavala. dufam ze tu aj zaroven vystrihali deti z pocitacovej negramotnosti, ktora je s jazykom alfa omegou pri hladani zamestnania. Mam 3rocne dieta, ktore sa same naucilo na pc take veci, ze hociktory clovek v zrelom veku mu moze zavidiet. Mozno je pre niektorych ludi zatazko priznat, ze pocitace mozu byt aj pozitivne. Mozete si vyhladat info ake potrebujete, byt praveze vo vacsom spolocenskom kontakte, zdielat svoje fotky/zazitky s inymi...vazeni posunme sa dalej a najdime si pre pocitace zasluzene miesto ake im prinalezi

    smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





    Náš TIP
    Komentáre k článku
    obcan napísané 25.04.2011 18:37

    clanok fajn, mierne tendencny, a zaver z neho je : "Kto sa chce bit, palicu si najde"

    Tal napísané 01.10.2010 07:50

    @Anton Smatanik :

     

    ja som osobne hrac telom aj dusou, hrajem take veci ze by vas vsetkych z toho asi naplo, 95% toho co hram je brutalitou nasiaknute, travim za kompom dost casu...

    vacsina z vas by si hned na mne spravila nazor ze odcvaknut mi pristup k hram alebo ma dakam zavret alebo nieco podobne big green

    ale malokto si vsimne ze vdaka velmi dobrej vychove mam dokonalu predstavu o realite, viem aky je rozdiel medzi hrou a skutocnostou, navzdory potokom krvi a nasilia v hrach nejdem nahodne von a nezacnem len tak zabijat ludi. nabudovanu agresiu (ak sa dakomu podari ma nastvat big green) si vybijem v hre. v realite si uzivam zivota, viem co je dobre a co nie, nemam problem vydrzat velmi dlhu dobu bez pocitaca alebo hier.

     

    velmi vela studii hovori ake su hry skodlive... no pani vedci, preto mame na hrach taku vec ktorej sa hovori "rating", alebo hodnotenie. hry to maju tak isto ako filmy. dobry rodic nedovoli neplnoletemu dietatu pozerat film ktory ma nalepku 18+.

    preco teda dovolime detom hrat hry ktore su pre vyssiu vekovu skupinu ako su sami?

     

    nehovorim ze pocitac je bud absolutne dobry alebo absolutne zly, treba si ale uvedomit ze rodic ma davat pozor na dieta, ako bolo v clanku spomenute.

     

    inak ale velmi dobre napisany clanok, suhlasim s par vecami, s par vecami nesuhlasim, ale kazdy ma svoj nazor smile

     

    moja osobna skusenost je ze na mna hry, co sa tyka agresivity, moc nevplyvaju, a vdaka hram mam velmi dobru motoriku.

    ale zaroven viem ze pocitace, hry, a televizia nie su vsetko a realitu a virtualny svet beriem ako 2 uplne samostatne dimenzie.

     

    takze mile deti - hry? nie je problem. ake hry? rodic nech dohliadne na obsah. ako dlho? to iste. tak isto treba deti naucit ze realita byva uplne odlisna.... a ze treba chodievat aj von a pocitac/televizor by nemal byt prva vec po skole alebo praci

    Anton Smatanik napísané 07.03.2010 10:16

    Je viac krat jasne dokazane, ze pc hry maju daleko viac pozitivny ako negativny vplyv:

     

    - pc gramotnost (dnes idem robit informatika aj brat)

    - cudzie jazyky (dnes viem velmi dobre anglicky, brat este lepsie)

    - kladny hrdinovia (kolko krat uz clovek stal pre rozhodnutiami a zvolil tu spravnu cestu, naucil sa co je dobre, spravne ba az spasonostnesmile)

    - komunikacia s ostatnymi (lan party, chaty (ako cety), fora, atd.)

    - kdo si hraje nezlobi (hranie pc hier dokaze velmi dobre odlakat pozornost od skodlivych veci)

    - vybijanie agresivity vo virtualnom priestore

    - citanie (tony textu, citam uz ako drak)

    - pisanie (hlavne pri mmorpg a multiplayeri, ani sa nepozriem na klavesnicu ked pisem)

    - cela populacia sedi pred tv a travi cas pasivne pozeranim tych sraciek zatial co mudrejsi ludia aktivne travia cas u pc hier a nieco budujusmile

    - vyvoj logiky, schematickeho a systemoveho myselnia (jednoznacne dokazany)

    - atd. smile

    mara napísané 18.06.2008 09:46

    hmm, naozaj sis i precitala len zaver. to je skoda. ale obdivuhodne sisi dokazala na jeho zaklade postavit kompletny nazor. precitaj si cely clanok

    katy napísané 13.06.2008 19:26

    no ja som si precitala len zaver, ktory je presne taky aky som ocakavala. dufam ze tu aj zaroven vystrihali deti z pocitacovej negramotnosti, ktora je s jazykom alfa omegou pri hladani zamestnania. Mam 3rocne dieta, ktore sa same naucilo na pc take veci, ze hociktory clovek v zrelom veku mu moze zavidiet. Mozno je pre niektorych ludi zatazko priznat, ze pocitace mozu byt aj pozitivne. Mozete si vyhladat info ake potrebujete, byt praveze vo vacsom spolocenskom kontakte, zdielat svoje fotky/zazitky s inymi...vazeni posunme sa dalej a najdime si pre pocitace zasluzene miesto ake im prinalezi

    smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised