Dubáková polievka pre troch zhavranelých bratov

Spomienky na detstvo a ako sme sa dostali k dubákovej …

Téma “hríby” je u nás doma jedna z tých skvostnejších. Naša mamina aktivitu “zbieranie hríbov” výsostne neznáša. Preto sa tatino snaží nájsť spôsob, ako toho nemusí byť zúčastnená, ale súčastne aj je:)

Auto natrieskané našou rodinnou posádkou cestou z nejakého výletu. Vozidlo sa tichúčko posúva lesnou cestičkou. Všetky okná povinne otvorené, veď predsa treba dýchať zdravý horský vzduch. Najmladší brat zavalil: “Toto je najnovšia vôňa z Paríža?” Tatino prudko zabrzdí a ukáže kapitánskym prstom vytaseným z okienka: “Tam pri tom strome…” zmizne v húštine a za päť minút sa vráti s 5iatimi dubáčikmi.

Hríby sú tatinove trofeje. Boli sme na hríboch a aj neboli. Hríbovú polievku síce varí sám, ale jeme ju radi všetci.

“Tak nám navar takú tú tatinovu dubákovú! ” – dostala som od bratov zadanie úlohy.

Dubákovú polievku? Vždy pripravení! 

Hlad je nepriateľ, čas ti stojí v ceste. Treba nájsť skratku. A tou bola dnes Grunt polievka Dubáková vo vaničke. Zahrajme sa, že som ju našla tiež – pod stromom. 

Len 3 veci

Všetko, čo som na varenie potrebovala, boli len 3 veci:  

• Grunt polievka Dubáková vo vaničke
• 0,25 litra mlieka
• 0,5 litra vody

 

 

Tak poď, Dubáková

Toto je naša kuchyňa. Keďže nemáš žiadny glutamán, ani konzervačné látky, dostala si u nás šancu. 

Čakaj na svoju príležitosť. 

Len mlieko a vodu. Vlejeme ich do hrnca a postavíme ho na sporák.

 

Slávnostné otvorenie 

Keď som po prvý krát otvorila viečko polievkovej vaničky, obsah ma prekvapil. Polievka vyzerá skôr ako nátierkové maslo. Nič sa nevylieva alebo nevysýpa, ako pri sáčkových polievkach.

Je to taký pastovitý krém. Ľahko sa vyberie lyžičkou von z obalu a šup s ním do hrnca. 

 

Znova ako maslo 

V teplom hrnci s mliekom a vodou sa pasta rozpúšťa veľmi rýchlo. Žiadne mixovanie, žiadne habarkovanie, žiadne hrudky. Lek jemná krémová polievka s kúskami dubáčikov.   

A teraz mi povedzte, ako najrýchlejšie ste uvarili polievku vy, tiež 8 minút?:)

Že dubáková, ako od tatina?

Nič nie je nemožné, keď si vieme pomôcť. “Máš nás na starosti” som zvládla a hlavne, nech sa najedia a už nech sú ticho.

Chcem si ísť vychutnať  tú moju porciu na terasu:

Fotografie: autorka a rodinní príslušníci

(8 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...