Málokto z nás, obyčajných ľudí, je natoľko odvážny a zdravo tvrdohlavý, aby sa ťahal za prsty s akýmkoľvek chápadlom chobotnice zvanej „MOC“, nieto aby sa s ňou ešte vláčil po súdoch. Často oželieme aj vlastné veci, v ktorých sme v práve, ani pomyslenia niet na to, aby sme nejaký čas a energiu venovali obhajobe „treťosektorových“ záležitostí.
Ale takí šialenci ešte žijú – pred pár dňami sme dostali skvelú informáciu, že Materské centrum Ráčik v Bratislave – Rači vyhralo súd o svoje priestory, ktoré sa im pokúšala odobrať ich mestská časť!
Príbeh Ráčika bol do onoho okamihu veľmi podobný životu iných materských centier: v októbri 2003 sa začali mamičky stretávať na farskom úrade v Rači, aby už začiatkom februára ďalšieho roku boli aj podľa ministerstva vnútra právoplatným MC-čkom.
Račianske materské centrum nikdy netrpelo chudokrvnosťou – mal množstvo členiek a dobrovoľníkov, ktorí v ňom frčali 4x týždenne dopoludnia a popoludní 3 hodiny. Návštevnosť bola neuveriteľná, a len ten, kto atmosféru v Ráčiku zažil len na pár okamihov, vedel aspoň trochu pochopiť, aké fluidum tam funguje. Jednoducho – Ráčik sa stal vďaka svojim programom a prístupom neodmysliteľnou súčasťou rodín v Rači.
Všetko sa zdalo byť v poriadku do okamihu posledných volieb samosprávy v roku 2007, kedy aj v Rači nastúpil do pozície nový starosta. Ráčikovské baby sa snažili o prijatie u nového starostu, ale márne. Dokonca napriek prísľubu a bez ospravedlnenia neprišiel ani na tohoročnú Míľu pre mamu, čo všetkých z Ráčika veľmi mrzelo.
Čoskoro sa do MC dostali šumy, že ich priestory má záujem mesto komerčne prenajať a polohu Ráčika teda závidelo – v dobrom – mnoho iných MC-čiek. Ráčikovská úderka sa teda vybrala za poslancami, ktorí potvrdili, že by sa také niečo mohlo stať, ale odkázali ich znovu na pána starostu.
Na jeseň 2007 sa ústne dozvedeli, že Ráčik nemá veľmi na výber – buď bude musieť odísť zo svojich krásne upravených priestorov s množstvom odrobenej dobrovoľníckej práce alebo platiť komerčný prenájom 250.000 – 350.000,- Sk ročne! Kde by reálne taká neziskovka ako Ráčik mohla vziať ročne toľko peňazí len na priestory? Po tejto argumentácii im teda mesto ponúklo náhradné priestory, ani jedny však nespĺňali špecifické parametre priestorov v MC – ľahká dostupnosť, bezbariérovosť, hygiena, herňa a zázemie, a tak ponuky písomne zamietli.
Vianočný darček od starostu
Následne na to Ráčik dostal od p. starostu Zvonára veľmi trpký vianočný darček – list s oznámením o neplatnosti ich nájomnej zmluvy a príkaz na vypratanie priestorov do 31.1.2008!
Zrejme aj vďaka medializácii a tlaku zvonku dostali v Ráčiku v polovici januára 2008 ponuku na iné priestory v Kultúrnom dome Žarnovická. Po obhliadnutí priestorov však bublina spľasla – priestory boli nevyhovujúce z hľadiska hygieny malých detí, o miestnosti sa mali deliť s inými návštevníkmi (nepatrili by teda výlučne MC) a nebolo taktiež možné zabezpečiť „nehlučné“ správanie sa malých detí voči ostatným nájomcom priestorov v kultúrnom dome, tak, aby sa navzájom nerušili.
Petícia a balónový sprievod
K dohode o priestoroch preto nedošlo, nasledovala petícia, ktorú za zachovanie MC Ráčik podpísalo takmer 2400 ľudí. Vyvrcholením petície bol balónový sprievod, počas ktorého vypustili ráčikovania 500 balónov ako symbol nesúhlasu s postupom mestského úradu. Média boli samozrejme pri tom.
Výsledok bol úplne iný – Ráčiku vypli teplú vodu, elektriku, zamedzili prístup na WC, čo viedlo k nútenému zatvoreniu priestorov. Následne si v materskom centre podávali kľučky kontrolóri, požiarnici, hygienici a revízni technici, ktorí mali mestu dopomôcť nájsť „dôvod“ na oficiálne zatvorenie týchto priestorov MC. Nič také, čo by im pomohlo, však nenašli.
Niekto by to už asi vzdal, ale…
ale mamy v Ráčiku boli presvedčené, že mesto ťahá za kratší koniec a hoci ostali bez priestorov, neostali bez aktivít – a tak sa Ráčik stal asi prvým nútene outdoorovým MC-čkom na Slovensku. Nakoniec – za dva roky mimo vlastných stien stihli 2 letné a zimné tábory, dva plesy, tvorivé dielne, futbalové turnaje a kadečo inšie aj v prenajatých náhradných priestoroch. A v júni 2009 dostali predvolanie na súdne pojednávanie.
MC získalo grant na pokrytie súdnych trovov a tiež advokátku, ktorá im fandila a zobrala vec do svojich rúk presvedčená o práve v prospech MC. Toto právo súd minulý týždeň potvrdil. Hoci ešte má mesto šancu sa odvolať a ťahanica sa môže posunúť na krajský súd, predsa len po všetkých tých patáliách treba pred všetkými mamami na čele s Lenkou Plavuchovou, štatutárkou MC (navláčila sa na súdne pojednávania za „svoje“ MC) „smeknout klobouk“!
Dievčatá, ďakujeme za svedectvo, že bojovať za naše spoločné veci sa oplatí!
Skvela sprava…. Dakujeme za nadej, ze aj slusny, poctivy a pravidelne dobrovolnicky pracujuci clovek ma este sancu uspiet v tazkom svete mocnych a vplyvnych.
vau, to je teda niečo! Super správa, že za dobro veci sa ešte oplatí bojovať.
to ma velmi mrzi, ze pan starosa ma taky pristup k racikovi.
vsetkym clenom mc racik zelam aby si aj napriek tymto strapaciam uzivali racikovske aktivity
Super! Raciku a vsetkym, co patria pod jeho meno BLAHOZELAM!!!
Nikdy som tam nebola, ale ako pravidelna navstevnicka inych MC a neskor clenka este insieho MC som tuto kauzu velmi zlahka sledovala.
Obcas som si mrkla aj racikovsku stranku a videla som, kolko veci uz maju za sebou.
DRZTE SA! Nech sa aj nadalej radi spolu stretavate a mate kde stretavat!