S bábätkom do práce? Že problém?

Lenka Tinková 2
foto: Reuters, via dailymail.co.uk

Európska poslankyňa Licia Ronzulli sa dlho z pôrodu nespamätávala.

Svoju mesačnú dcérku uviazala do šatky a vyrazila do práce.

Odvtedy s ňou na zasadnutia do Strassburgu chodí pravidelne.

A to už vyše jeden a pol roka.

Čo je v našich pomeroch priam utopia, v zahraničí sa pomaly stáva novodobým trendom v materstve.

 

Kto povedal, že s materstvom sa končí kariéra? Všetko je len na nás.

Do Strassburgu aj s deťmi

Talianska zástupkyňa Europarlamentu sa príliš úzkostlivou matkou nazvať nedá. Dcérku už od prvých dní učila, ako to v reálnom svete chodí.

Tento malý „votrelec“ v šatke bol v parlamente zrejme jediným účastníkom, ktorému spánok počas rokovania nikto nevyčítal. Napriek tomu spiaca či bdiaca, zúčastnila sa na všetkých dôležitých hlasovaniach.

foto: Reuters, via dailymail.co.uk

Niekedy to vraj vyzeralo tak, že ročnú Talianku zaujíma rokovanie viac ako jej mamičku. Fotografi ju zachytili ako zaujato počúva, kým jej matka ťuká do mobilu.

Teraz má už takmer dva roky a naďalej brázdi s rodičmi politické vody v Strassburgu.

Rovnako ako u hereckých detí, zrejme aj toto dieťa nakoniec pôjde v šlapajách svojich rodičov. Veď ju parlament priam odchoval.

Licia Ronzulli svojim prístupom chcela upozorniť na novodobé materstvo. A hlavne otvoriť diskusiu o braní detí na pracovisko.

Vo väčšine zahraničných štátov mamičky nastupujú do práce stále rýchlejšie. Odlúčenie od detí nepomáha ani výchove ani pocitu mamičky.

Možno by pomohla väčšia benevolencia zamestnávateľov alebo viac škôlok priamo v centrách firiem.

Yahoo si najal mamičku

Podľa potrieb si to zariadila mamička v spoločnosti Yahoo. Tento internetový vyhľadávač v obľúbenosti upadal a upadal. Majitelia sa rozhodli, že potrebujú silnú posilu vo vedení.

Do riaditeľskej stoličky preto povolali Marrisu Mayer, ktorá predtým úspešne k zisku priviedla konkurenčnú spoločnosť Google.

S jedným háčikom. Marrisa už bola tehotná.

Ale čo by majitelia neurobili pre záchranu svojej firmy.

Táto mamička má zrejme rada výzvy.

Miesto odpočinku od sveta veľkého biznisu sa Marissa rozhodla nastúpiť rovno do práce. Yahoo jej v kancelárii zriadili miestnosť kde mala všetko potrebné k starostlivosti o svoje bábätko.

Samozrejme od zamestnancov si za to zaslúžila aj riadnu kritiku. Hlavne od tých, ktorí do jej nástupu pracovali z domu a Marrisa im to zakázala.

Kým ona má v kancelárii detskú izbu a dieťa, my musíme tie svoje posielať k opatrovateľkám lebo nám nedovolí pracovať z domu, ozývali sa hlasy niektorých. Avšak márne.

Majiteľom gigantu sa splnenie matkiných želání vyplatilo. Dokonca aj jej sprísnené nové pravidlá pre zamestnancov priniesli úrodu. Yahoo dnes v USA opäť dobýva prvé priečky v návštevnosti.

foto: Reuters, via dailymail.co.uk

Kde sú hranice

Oba tieto prípady sú skôr extrémy, ktoré sa však v zahraničí stávajú novým trendom.

Zatiaľ len pre vysokopostavené mamičky, ktoré si podobné vymoženosti vedia vydupať.

V našich pomeroch je to skôr utopia.

Slovensko však tento problém vraj chce riešiť.

Podľa nedávneho prieskumu totiž patríme ku krajinám v Európe, ktoré matkám nevytvárajú štandartné podmienky na to, aby mohli pracovať aspoň na čiastočný úväzok.

Škôlky sú predražené alebo v nich do troch rokov ani nenájdete miesto. Jedným z riešení sú preto škôlky priamo vo firmách. Možno sa ich časom dočkáme aj u nás.

 Predstavte si aké by to bolo pracovať a na obednú pauzu si zájsť so svojou ratolesťou, ktorá sa hrá len o jedno poschodie nižšie.

Práca z domu pomáha

Na Slovensku však existuje aj veľa mamičiek, ktoré práve materská dovolenka inšpirovala k podnikaniu. Mnohé svoj biznis rozbiehali priamo popri kojení a prebaľovaní.

  • Biznis po deťoch. Príbehy žien, ktoré sa po materskej nevrátili do práce. Vymysleli si vlastný biznis, ktorý ich o vlastné deti neoberá.

Mnoho žien začína pracovať z domu. Aj preto sa napríklad v Českej Republike stále viac rozbiehajú takzvané „baby office“ teda detské kancelárie. Vznikajú zatiaľ v najväčších mestách ako je Praha, Ostrava, Brno…

Mamičky pracujúce doma často potrebujú kľud na prácu, ktorý majú len keď dieťa spinká. A baby office im ponúka takýto priestor aj počas celého dňa. Zaplatíte si miesto na prácu a dostanete k nemu aj opatrovanie pre dieťa v herne s ďalšími deťmi a dozorom.

Každý ako vládze

Každá matka je jedinečná a každá to cíti inak. Niektoré si nevedia predstaviť brať mesačné dieťatko do práce, iné si nevedia predstaviť zostať čo i len rok doma. A niekedy za nás rozhodne rodinný rozpočet.

Tak či onak, dieťatko sa bude cítiť dobre vtedy ak my budeme spokojné a vyrovnané. Či už to znamená zasadanie v parlamente mesiac po pôrode alebo štvorročná predĺžená materská či rozbehnutie podnikania.

Ako to cítite vy?

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (5 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. U nás v práci, kde sme čisto kolegyne a zhodou okolností som aj ja na vedúcom poste si berieme deti do práce všetky. Nie je to pravidlo – striedame to so starostlivosťou od starých rodičov či mužov, staršie deti sú v škôlke či v škole. Pravdaže – veľký podiel na tom má aj typ našej práce (máme tanečnú školu). Ako matka však musím povedať, že keď je môj trojročný syn so mnou v práci cítim oveľa menšie napätie ako keď ho opatrujú starí rodičia. Niežeby som sa o neho bála, ale proste mám taký pocit kľudu (asi sú to hormóny big green). Malý je úplne v pohode – našiel si svoje zákutia a svoje záujmy, nerobí žiadne naprieky, má tam kamarátov a kamarátky (aj keď o dosť starších od seba) nehanbí sa a vďaka tomu bez problému dokáže komunikovať so staršími ľuďmi. Okrem toho ho so sebou berieme aj na nákupy, keď potrebujeme vybaviť veci v meste, na úrade, alebo v banke. Je pravda že keď mal 2 roky zažila som s ním aj krušné chvíle (keď sme odúčali od plienky, prvé obdobie vzdoru a pod.) ale to bola krátka epizóda a vyplatilo sa mi vydržať. Teraz mám dieťa, ktoré vie že v obchode sa za tovar platí. Že niekedy treba počkať a byť trpezlivý. Že existuje eskalátor a otáčavé dvere. Že cestovať sa dá nielen autom ale aj vlakom, autobusom alebo lietadlom. Dieťa proste žije reálny život. Len podotknem že to nie je pravidlo. big green malý je aj medzi svojimi kamarátmi, rovesníkmi, na dvore, na chalupe alebo v lese, ktorý máme veľmi blízko. Takže určite z neho nerobím “pracujúce batoľa” big green.

  2. s malou som prišla do práce rovno s pôrodnice. odvtedy chodíme do práce každý deň spolu. v mojej kancelárii má svoj kútik a venujem sa jej podľa toho, ako si to okolnosti žiadajú. v každom prípade je stále so mnou a s nikým cudzím.

Pridaj komentár