V kuchyni majú viac stoličiek ako u siedmich trpaslíkov

Ten, kto by nazrel k vám, napočítal by viac stoličiek ako u siedmich trpaslíkov. Ako vyzerá bežný deň vo vašej veľkej  rodine? 

Kto nás pozná a stretá sa s nami, vie, že sme celkom obyčajná rodina, ako každá iná. A tak ako platia napr. na ceste pravidlá, aby bolo čo najmenej havárii, i my sa dennodenne učíme predchádzať „haváriam“ v našom živote tak, že sa učíme „dať si prednosť“, alebo zastať v hádke „na stopke“, … 

Aby však bol v našej domácnosti poriadok a najmä aby sme podľa vzoru don Bosca všetci, od najmladšieho až po najstaršieho mali pocit dôležitosti, jedinečnosti, plnohodnotnosti a užitočnosti máme rozdelené práce a povinnosti, podľa toho, kto koľko vládze a vie, ide napr. o prace v kuchyni, pri starostlivosti o naše domáce zvieratká, ktoré si chováme, pri upratovaní našej domácnosti, pri prácach v našej záhradke,… Pre nás je práca darom a radosťou, nie raz si pri nej spievame, alebo sa popri práci modlíme.

Máme veľmi radi hudbu, z každej izbičky by ste začuli nejaké tie melódie a pesničky, nakoľko päť z našich detí: Sára, Simeon, Samuel, Slávka a Sebastián hrajú minimálne na jeden hudobný nástroj a tí najmenší: Bibiána, Ján, Salome a Serafín to dopĺňajú rôznymi hrkálkami a zvončekmi. Počas minuloročného adventu sme si pripravili rodinný jasličkový program, ktorému sme dali názov: ..aby sa nás dotkla LÁSKA..“ . V ňom dostalo každé z našich detí  priestor vyjadriť sa slovom či hudbou  a ako rodina sme takto potešili nielen vyše tristo priateľov pri našom krbe doma, ale aj vo farnostiach na južnom Slovensku, kam sme boli pozvaní, bola to pre nás hrejivá skúsenosť. 

Čo je pre Vás posilou, keď je „ťažko“? Čo Vám dáva silu? A ako „dobíjate“ baterky, keď už nevládzete?

Našou záštitou a silou je viera v Boha. Nech zažívame čokoľvek, či sa práve radujeme, či sa trápime, či sme ustráchaní, v ŇOM a s NÍM  nám je všetko možné… Nás sa bytostne dotýka slovo z knihy EX 14/17: … „Pán za nás toľkokrát už bojoval a my sme nestačili čudovať.“   Spoločná modlitba a tiež modlitba jeden za druhého je pre nás najúčinnejšou zbraňou v každom čase. Pokiaľ sa to čo i len trošku dá, pokiaľ nie je niekto z detí chorý, veľmi radi chodíme spoločne celá rodina na sv. omše, čítame si spoločne sv. Písmo, alebo rôzne knihy, chodievame do prírody na prechádzky a na túry, tento rok túžime zdolať Choč a Babiu horu, navštevujeme pútnické miesta. 

Bejka, spolu so svojou priateľkou Máriou a s inými žienkami  pripravuje duchovné obnovy pre ženy a matky na MD, učí sa jazyky, chodí do ZUŠ, kde sa zdokonaľuje v hre na klavír, relaxuje v záhrade. Ja mám veľmi rád vychádzky a túry do prírody, práve v horách veľa oddychujem a načerpávam, ale tiež sa snažím „rásť“, tak si rád čítam, alebo si aspoň raz do roka zájdem na mužskú obnovu, či púť mužov. Veľmi obohacujúce sú pre nás stretnutia s našimi priateľmi, dokážeme sa spolu zabávať i smiať, dokážeme sa od seba učiť i spoločne sa modliť.. Boh nám cez mnohých z nich napĺňa naše potreby, či túžby a nesmierne nás cez nich obdarúva.

V Liesku tento rok spolu s mnohými šikovnými rodinami a priaznivcami znovu oslávite Deň rodiny.  Čo vás motivuje takto sa stretnúť v dedinke, ktorá nie je na očiach?

Sv. Otec Ján Pavol II. často zdôrazňoval a opakoval: „..osud ľudského rodu závisí od toho, aké budeme mať rodiny, pretože rodina je základnou bunkou každej spoločnosti, teda i Cirkvi..“  Deň rodiny je jedným zo zmysluplných spôsobov, kde má rodina o ďalší dôvod naviac,  kedy byť spolu, darovať sa navzájom jeden druhému, stretnúť iné rodiny a priateľov, zdieľať sa, zabávať sa spolu, upevniť si svoje vzájomné vzťahy,.. 

Mnoho ľudí asi pri počutí vášho počtu povie, že žijete skromne a mnohé sa vám nedostane. Má vaša rodinka nejakú spoločnú  nenaplnenú túžbu?  

My nemáme všetko, ale máme to, čo skutočne potrebujeme  Patríme Bohu.., sme zdraví..,  – máme jeden druhého.., -máme naše milované deti.., máme rodičov.., máme nebeských patrónov, máme súrodencov a ich rodinky.., máme mnoho opravdivých priateľov.., ktorí nám akýmkoľvek spôsobom žehnajú, pomáhajú nám a majú nás radi.  Uvedomujúc si, že sme „nehodní“ túžime sa zdokonaľovať v žití dennodennej lásky a obety a bez slov byť príkladom pre naše deti ako i pre všetkých, s ktorými sa stretáme. Tak nám, i všetkým vám Pán Boh pomáhaj… Buďte požehnaní, priatelia…

 

Za rozhovor ďakuje a krásne dni v kruhu veľkej rodiny želá Mária Kohutiarová

 

(23 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)

Loading...