Prídeme domov s bábätkom v ružovom a samozrejmosťou je: dať mu náušnice, nech je pekné od počiatku a nech je vidieť, čo je – potom v puberte sa už aj tak tento rozdiel stráca…
A tak riešime to, aké náušnice, kde a kedy prestreliť uši. Je to však také jednoduché?
Zážitok na dvakrát
My máme s tým svoj príbeh: prvému z dievčat sme ušká dali prepichnúť skutočne skúsenej lekárske – pediatričke pár týždňov po narodení… Napriek novučičkým, vzorne vydezinfikovaným náušniciam s rubínovým očkom, doneseným hrdým tatom zo Švajčiarska, sme sa potrápili: nabehli škaredé zápaly, systematicky sme ich znovu a znovu dezinfikovali a vracali naspäť… Viac boli dolu, ako na ušiach, a definitívny koniec nastal, keď sa jedna z nich – po toľkom prehadzovaní na a z uší samovoľne pri kúpaní stratila dolu výlevkou skôr, ako vôbec šla naša ratolesť do škôlky.
S druhou našou kočkou to bolo ešte veselšie: s tým rozdielom, že náušnice mali krásne modré očká a krstný tata ich niesol, akoby boli od kráľa Šalamúna. S prepichnutím sme počkali, kým naša „doč“ nemala takmer rok, čo malo podľa slov našej pediatričky zabezpečiť, aby už nenastala taká prudká reakcia, ako v prípade jedna. Opak bol pravdou: Neprešli ani tri dni, ušká boli fialové, opuchnuté, mokvali, napriek veľmi veľkej výdrži malej slečny to bolelo a slzičiek bolo dosť. Dali sme ich dolu, sú dodnes uložené a snáď príde čas, kedy ich skúsime nahodiť znovu. Zatiaľ však obe naše devy chodia bez náušníc, s tým rozdielom, že staršia nemá zarastené dierky a tak občas nejakú tú parádu na jeden deň nahodí. Keďže časom sme zistili, že obe majú psoriázu po mamine, nechce sa nám riskovať ďalšie nepríjemnosti s ušama…
Čo na to odborník?
Hoci je to bežnou praxou v prvých týždňoch života, štúdie dokazujú, že aj novorodenec reaguje na bolesť a vníma ju veľmi intenzívne (aj keď si ju neskôr nepamätá) a to aj pri prepichovaní uší. MUDr. Peter Krcho, prednosta kliniky neonatológie v Košiciach, odporúča odložiť prepichnutie ušiek na neskôr a použiť pri tom nastreľovacie zariadenie. Tlmenie bolesti u novorodencov je podľa neho vždy spojené so závažnými, niekedy neočakávanými komplikáciami a s ohrozením života, preto by žiadne zásahy, okrem tých nevyhnutných, v novorodeneckom veku nerobil. Ak ste skalopevne rozhodnutí, že to musí mať drobec za sebou už teraz ako novorodenec, je dobré teda použiť lokálne anestetiká. Niektoré dievčatká majú veľmi malý ušný lalôčik a môžu zápasiť s infekciou, bolesťou, s neskoršími zápalmi, alergickými prejavmi na koži alebo dokonca asymetriou umiestnenia náušníc.
Rozhodne teda nič nestratíte, ak počkáte… a zatiaľ si svoj dievčenský poklad vycukríkujete iným, bezbolestným spôsobom.
Váš komentár Prosim vas mozte mi pomoct pri probleme?Suvisi nejak prepichnute ucho s bolestamy chrbta?
Ahojte, mám 6 mesačnú dcérku a práve to riešime či jej prepichnúť ušká. V podstate by som jej ich jednoznačne neprepichla ale v tradičnej védskej kultúre (India) sa prepichujú uši chlapcom aj dievčatám medzi 4 až 7 mesiacom (chlapci 5 a 7, dievčence 4 alebo 6 mesiaci) vždy keď je mesiac v rastúcej fáze, dievčatám najprv ľavé uško a chlapcom pravé.
Má to vraj vplyv na podporu dobrých vlastnotí a je to veľmi priaznivé atď. Keby nebola ayurvédska medicína 1000x vyspelejšia ako naša ,,moderná,, ozaj by som prepichunutie uší neriešila…Zaujímavé je aj, že niektoré deti majú náušničky v pohode a iné majú zápaly a problémy. Zaujímalo by ma, aký má vplyv na hojenie fáza mesiaca kedy boli ušká prepichnuté a očkovanie… Toľko môj príspevok do diskusie.
Ps: nechcem sa s nikím vadiť, takže na komentáre nereagujem. Len som chcela napísať zaujímavosť na ktorú som narazila z odborných zdrojov.
Tak máme to za sebou – dali sme nastreliť náušničky v štúdiu kde to robia aj bábätkám a podľa pravidiel, ktoré som popísala v predošlom komentáry. Malá mi sedela na kolenách, pani so strojčekom urobila cvak cvak a bolo to. Viac som plakala ja ako dcérka a naozaj za 5 minút bolo po plači a za 3 dni boli ušká úplne zahojené. V noci spala normálne a vôbec si to neškrábala tak nakoniec to dopadlo super.
Chcem doplniť,že náušničky boli z kovu vhodného aj pre alergikov. V homepatickej lekárni nám dali homeopatiká ako prevenciu proti zápalu a na lepšie hojenie a ušká sme čistili iba liehom.
Nám to dopadlo dobre
My sme dali usi dcere prepichnut, ked mala 3 mesiace. Nechala som sa do toho dotlacit okolim, lebo kazdy sa pytal. preco ich nema, ked je dievca. Po prepichnuti bolo najprv vela krvi, strasny plac a nasledne cely mesiac hnisave uska. 3-5 krat denne som jej ich umyvala taninom a nikomu by som nezelala zazit to, co sme zazivali my- ako to male babatko vrestalo a ako som ja pritom plakala nad vlastnou hlupostou. Za ten cas som bola dva razy u pediatricky, kym sa mi ju konecne podarilo presvedcit, ze musime ist znovu na usne. Tam jej lekarka nausnice okamzite vybrala s tym, ze ma alegiu na kovy. dierky na druhy den zrastli, a dieta konecne spokojne spalo. Teraz uz viem, aka som bola hlupa, ako som ublizila vlastnej dcere a viem, ze keby som sa mala este raz rozhodnut, urcite uz taku blbost nespravim, aby som jej dala prepichnut usi len kvoli tomu aby kazdy videl, ze je dievca. Ak sa sama rozhodne, kupim jej nausnice z chirurgickej ocele a pojdem s nom. Ale sama za nu rozhodovat nebudem.
zena.atlas.sk/prepichnut-babatku-uska/deti/babatka/503277.html
zena.atlas.sk/prepichnut-babatku-uska/deti/babatka/503277.html
ozene.zoznam.sk/cl/10171/246879/Prepichovanie-usi—moda-ci-barbarsky-zvyk-
zena.atlas.sk/nausnicky-hned-v-porodnici-/deti/babatka/649799.html
http://www.youtube.com/watch
JAj ja som dala malej prepichnut usi ked mala 5 týždňov a uplne vpohode. Doktorka ju zobrala a priniesla uz s nausnicami. A urcite by som to tak urobila znovu. Ale to je každého osobny nazor..
Tu nejde o nazor- kazdy ma nejaky nazor na vsetko ‘z domu’, o to nejde. Hoci- odovzdat dieta lekarke a potom ho prebrat zajdene od revu a prepichnutymi usami to chce slepu odovzdanost tradicii. Skor ide o to dopatrat sa informacii k danej problematike, zvazit ich a rozhodnut sa co najlepsie. Zvlast, ked je stale zauzivane konat podla stareho nazoru prepichovat usi ihlou malym novorodencom, ktory nebol podrobeny kritike asi 50 rokov vsakze. Aj kedysi sa pupocna snura prekusovala, no potom vynasli ine sposoby. V sucasnosti sa ihlou prepichovat usi novorodencom a dojcata neodporuca- informacii ‘pre’ je myslim si 0. a v podstate su vsetky v clanky. Matky ktore dali sa po takomto clanku citia dotknute a zrejme aj zahanbene, ale fakty nepustia mile damy. Osvetu treba sirit medzi nevidiace a nepocujuce mamicky.
My sme si nechali poradiť od nášho pediatra a náušničky dostala malá, keď mala pol roka. Nastrelila jej dermatokozmetička, ani ju to nemohlo bolieť (predtým som si nechala nastreliť tiež ďalšiu dierku do ucha, takže som mala odskúšané), akurát sa zľakľa toho zvuku.. Ušká sme pretierali repíkovým čajom a materským mliekom, zapálené ich nemala vôbec. Po mesiaci sme nastrelené náušnice od kozmetičky vymenili na zlaté, ktoré dostala od krsných rodičov a odvtedy ich nosí stále, bez problémov.
Podľa pediatra do pol roka má organizmus dieťatka čo robiť s očkovaniami a budovaním imunity a keď ho preťažíme aj ďalším možným zdrojom infekcie, je viac pravdepodobné, že ušká sa zapália.
Prvej dcerke sme dali nastrelit, ked mala cca 10 mesiacov. BOlo to v pohode, ale dierky jej zahnisali az neskor – ked mala uz skoro dva roky. Vtedy nas to potrapilo, ale infekciu sme vyliecili a odvtedy je to v pohode. Mladsie dve dcerky ale prepichnute uska doteraz nemaju. A vobec sa s nastrelovanim nebudeme ponahlat, su krasne aj bez nausnic
Úplne súhlasím s článkom! Tiež nechápem tento trend mať náušnice za každú cenu a čo najskor Mamičky svoje dcérky-miminká nechajú takto trápiť a pritom hovoria, ako pri tom prepichovaní trpeli s dcérkou, ako aj ony samy plakali… Tak to mi príde trošku pokrytecké.
My sme pri staršej dcére čakali sedem rokov, kým sama nezačala dobŕdzať s tým, že chce mať aj ona náušnice. Ako miminko mala dosť zdravotných problémov, takže prepichnutie uší bolo to posledné, na čo sme mysleli. Samozrejme sme si tiež vypočuli poznámky typu dievča a nemá náušnice???
Keď mala 7, tak sa rozhodla, že chce a dali sme jej teda nastreliť, ono to aj tak nebolo bez slzičiek, lenže to už chcela sama a zviedla sama so sebou veľký vnútorný boj a sama nad sebou zvíťazila.
Keď sme videli, že toto nastrelenie bolo bleskurýchle a dcérka nemala žiadne problémy, tak sme sa osmelili a nechali sme nastreliť nášničky aj mladšej dcérke vtedy ani nie ročnej. Poplakala si, ale len tesne po nastrelení.
Mimochodom mne prepichovali uši ako mesačnej a strašne často sa mi robili v ušnom laločiku také hnisavé guľky. Keď som si raz za čas pre parádu nasadila náušnice, ucho mi po chvíli sčervenalo a po pár hodinách sa objavila tá hnisavá guľočka. Teraz už niekoľko rokov náušnice ani nenosím.
Ja som davala malej prepichovat uska sestricke v nemocnici ked mala asi 3 mesiace. Plackala asi 5 minut, ked ma videla, bolo po placi, ziadne hnisanie, ziadne komplikacie. Teraz ma 3 roky, ma take vyslovene princeznickovske obdobie a je stastna, ze nausnicky ma.
Takze si s nou ani nebola ked jej robili bolest. Nechapem, ako moze mat niekto taketo plany zverit dieta na nadbytocny krvavy zakrok cudzej osobe, ale fakt je ludia su rozni. Mna by to ani nenapadlo s niecim takymto vyrukovat.
Ozaj, matka tyranka – dieta poznacene na cely zivot. Akoze sorry, ale neprehana sa to uz trosku? Sestricku som poznala, cele kym mi malu vzala a priniesla netrvalo viac ako 5 minut, plakala asi minutu, kukla na nas a bolo po placi, ziadne hnisanie, ziadny problem, s nausnickami je spokojna. Akoze taka velka katastrofa?
…a co sa ma akoze prehanat? To je akoze zachadzanie do extremu ked ignorujem nepovinny riskantny krvavy kozmeticky zakrok navyse bez znecitlivenia? Podla mna si to prehnala ty.
Ale sak ja neriesim tvoje dieta – ked si spokojna tak ako si a ked je tvoje dieta spokojne, je to ok.
Moje dieta z toho ziadnu traumu nemalo, ani krv netiekla, je spokojna, ze ma nausnicky a za svoj zivot toho narevala pri inych prilezitosiach x-krat viac ako pri prepichnuti usiek. Ja mam nausnice a som spokojna, ze mi ich rodicia ako babatku dali a moje dieta je rovnako spokojne, ze ma nausnicky. Ja to fakt nepokladam za zivotnu traumu.
Ty ked pokladas, tak skratka svojmu dietatu nausnice nedas, hotovo, preco to musis takto riesit? Akoze 90 % matiek su uplne tyranky, lebo ich dcerky maju nausnicky? Nerozumiem.
A nebudem teda viac reagovat, lebo taketo osocovanie nepokladam za konstruktivnu diskusiu.
Vyraz matka tyranka pouzivas ty- ale doslova vzate, jedna sa o zbytocnu bolest a riziko. Ak si myslis, ze si ju nadelila svojmu dietatu bez moznosti ineho riesenia, je to tvoje uvazovanie. Pohlad na moje babo s oringlami mne nikdy nechybal, ani to riziko a bolest u maleho bezbranneho a nschopneho uvazovat nemluvnata.
Je to individualne. Ja som dala obom dcera prepichnut usi ked mali asi 2 mesiace, ziadne zapaly ani komplikacie sme nemali. Neriesila som ziadne uchylky, ani kesh doktorovi do vacku. Jednoducho som chcela, aby dcery mali nausnice a aj ich mali. Ked budu starsie, nech si vyberu, co budu nosit na usiach, teraz maju krasne jemne detske nausnicky.
Ja som dala az ked dcera bola schopna sama komunikovat ze chce nausnice- 10 rokov. Inac netusim, naco su batolatam nausnice, ved je to extra riziko ze si natrhnu usnicu alebo prehltnu nausnicu ci sa s nou zadusia. Nevychadza mi to inac, len ze rodicia nerozmyslaju racionalne, ale podlahnu staromodnemu rodovemu stereotypu. Ved predsa je na prvy pohlad jasne, ze usi sa prepichovali tak malym detom z 2 dovodov: bolest: manualne prepichnutie usi ihlou ukrutne boli a preto sa da tazko absolvovat so starsim dietatom ktore sa ucinnejsie brani ; a potom stereotyp: dievca ‘ma’ mat nausnice, inac je naznak uchylky. Ked si dva dame dokopy, pochopime preco to bolo zauzivane. A dalsi dovod bol financny -ze prepichovackam za to platili do vacku maly extra kesh, tak to aj vehementne propagovali a vychvalovali. Ale dnes? Aky je dnes dovod tyrat nemluvna prepichovanim usi, ked to ide ovela lahsie a podla individualneho vyberu dievcata a nie rodica, netusim.
Ja tiež nesúhlasím s prepichovaním ušiek už v pôronici. Ochvíľu čakáme dievčatko, s náušničkami určite minimálne rok počkáme. Možno aj viac. Keď si predstavím hnisajúce ušká párdňového bábätka, je mi do plaču…
K.