Stalo sa mu „z očí“

Pri browsovaní po internete som narazila na diskusiu mamičiek, v ktorej riešili, ako „sa vyhnúť zočine“. Pointa bola, že matka bola presvedčená, že dieťa je urieknuté, má „z očí“, v jej regionálnom slangu „zočinu“.

Úprimne povedané, prekvapilo ma, aká je rozsiahla táto diskusia, nakoľko týmto poverám ľudia stále veria a ako niektorí z nich vôbec odmietajú pripustiť inú možnosť, než tú, že dieťa im niekto uriekol.

Neviete, čo je „z očí“?

Urieknutie alebo „z očí“ znamená, ak „nenávistná osoba odčerpáva vašu energiu, svoju negatívnu vysiela k vám a zlá energia sa prilepí na vašu auru a blokuje váš príjem pozitívnej energie…Urieknuť sa dá nielen pohľadom, ale i slovom“ (in Zaťková, Ritomský, 2012).

V minulosti sa verilo a zjavne stále veľa ľudí tomu verí, že niektorí ľudia majú taký uhrančivý a prenikavý pohľad, že chtiac, či nechtiac ublížia druhému. Následne sa má prejaviť malátnosť, zvracanie, horúčka. U malých detí má urieknutie sprevádzať extrémny a dlhotrvajúci plač, matky často popisujú neutíšiteľnosť.  

K tomu, ako kto bol urieknuté, koho dieťa malo aké prejavy, môžete načítať neskutočné množstvá príbehov a skúseností. Môžete sa nad nimi pousmiať alebo ich brať vážne … V minulosti sa zjavne brali veľmi vážne, pretože snáď v každej dedine bola babka odriekavačka, ku ktorej sa chodilo s plačúcimi deťmi.

 

Ochrana pred urieknutím

Kto z vás nevidel bábätko s červenou šnúrkou na ruke, či červenou stužkou na kočiariku? Ja to vidím často, nielen u bábätiek, ale ja u dospelých či väčších detí. Úprimne – príde mi to smiešne.

Nosenie červenej farby sa dáva do súvisu s tým, že červená je výrazná farba a má odpútať pohľad človeka, ktorý by mohol „urieknuť“ dieťa.

Na dedinách sa často robili aj iné opatrenia, napr. do krstu novorodeniatko videlo čo najmenej ľudí a ani matka nevychádzala z domu, aby sa jej nestalo „z očí“.

Návodov, ako sa urieknutia zbaviť, nájdete tiež veľa. Často sa točia okolo tzv. uhlíkovej vody – presný postup je závislý od zvyklostí regiónu. Niekde sa do vody má hodiť 9 uhlíkov z pece, inde zase niekoľko zápaliek. Touto vodou sa má potom dieťaťu potrieť čelo a ruky.

Inde zase odporúčajú pri urieknutí dieťaťu pretrieť tvár ocikanou plienkou alebo navariť odvar z bylinky menom čistec. Čerešničkou na pomyselnej torte je tzv. „spľúvanie“. Postup, pri ktorom akoby vylizujete oko dieťaťa a následne si odpľujete…

Urieknutie a veda

K tejto téme až tak veľa materiálov nenájdete, občas sa k nej vyjadrí nejaký teológ alebo etnograf, každý zo svojho uhla pohľadu. Náboženstvá pripúšťajú existenciu diabla, zlo – ktoré k nám preniká, ak ho pripustíme. Vierou v povery mu akoby otvárame cestu.

Zaujímavou je štúdia Zaťkovej a Rítomského, ktorá bola zameraná na mieru poverčivosti nášho národa. Autori v nej zmieňujú: „Urieknutie je spomedzi nami vybraných zložiek poverčivosti jedinou takpovediac ľudovou poverou, ktorá však nestráca na význame ani v súčasnosti. Urieknutie možno označiť za akúsi magickú príčinu chorôb.“  

Pripomínajú tiež, že poverám častejšie veria ľudia pesimistickí, ktorí častokrát vopred očakávajú, že sa stane niečo zlé a ktorí sa častejšie než optimisti môžu ocitnúť v situácii, o ktorej si myslia, že ju nemajú pod kontrolou. Preto kontrolu pripisujú nadprirodzeným javom.

Zaujímavým je tiež pohľad odborníkov na aspekt osobnosti, ktorý sa nazýva locus of control. Tento koncept „hovorí o schopnosti jednotlivca riadiť a ovplyvňovať priebeh udalostí a dianie vo svojom okolí.  Ľudia s interným locus of control sú presvedčení o vlastných schopnostiach ovplyvniť svoje správanie a eliminovať vplyv prostredia. Pre poverčivých ľudí je typická práve externá lokalizácia kontroly (locus of control), a tak životné situácie a dianie okolo nich zvyknú pripisovať neviditeľným, neovplyvniteľným silám a vonkajším okolnostiam.“

Proti týmto silám a okolnostiam sa bránia napr. červenými stužkami, či náramkami.

Urieknutie, či normálna reakcia dieťaťa?

Rodičia o urieknutí hovoria často v súvislosti s plačom dieťaťa a jeho nepokojom. Spájajú to napr. s pobytom v nejakom konkrétnom prostredí.

Rozmýšľam, že dieťa môže byť občas extrémne predráždené, unavené, tento nepokoj môže byť príznakom rozbiehajúcej sa virózy … Občas by bolo dobré sa najskôr pozrieť na to, čo má dieťatko aktuálne za sebou: 

• dlhý čas bdenia, z ktorého je veľmi unavené – možno ho mama nedala včas spať …
• pobyt v priestore s mnohými ľuďmi, na ktorý ešte jeho nervová sústava nie je zrelá – každý ho ochytá, ponosí, „opľuje“ svojimi bacilmi, vôňami a pachmi … ani vám by to nebolo príjemné …
• bolesť bruška – pretože ho mama zo strachu, či dosť priberá, dokŕmila umelým mliekom alebo mu dala na radu babky rovno „mačanku“ (typický východniarsky produkt).
• nadúvanie bruška – pretože má ešte nezrelý tráviaci trakt alebo matka bola neopatrná v diéte, ak dieťa dojčí …
• bolesť ucha, infekcia močových ciest – to sú bolesti, ktoré nemá rodič z „vonku“ ako vidieť – je dobré vyhľadať lekára, aby urobil potrebné vyšetrenia.
• zvýšený svalový tonus – a môžu ho bolieť niektoré časti okolo krku. 

	Inšpirujte sa: Pomóc, ono plače.

Povery nie sú len ľudovými zvyklosťami, ovplyvňujú našu psychiku, rozhodovanie aj konanie. Je to do značnej miery súčasný životný štýl. Čo so sebou tento životný štýl a konanie ľudí prinesie? To bude asi predmetov výskumov o pár rokov.  

Zdroj: sapa.ff.upjs.sk