Najčastejšie sa únosov detí dopúšťajú matky

Z času na čas sa objaví na sociálnych sieťach varovanie o „čiernych“ dodávkach, ktoré majú lákať a unášať deti. Masívne sa šíria, vyvolávajú paniku, až kým polícia neupozorní, že ide zase len o ďalší hoax.

„V posledných 20 rokoch sme nezaznamenali žiadne únosy detí, kde únoscom by mala byť neznáma osoba. Na Slovensku evidujeme jedine rodičovské únosy. Oznamovateľom nezvestnosti maloletých detí, čiže detí do 15 rokov, je väčšinou jeden z rodičov, pričom dieťa je v sprievode druhého rodiča, to sú tzv. „rodičovské únosy,“ tvrdí hovorkyňa Policajného zboru, Denisa Baloghová.

Pomerne známe sú nám medializované prípady rodičovských únosov, za ktorými stojí otec dieťaťa.

V roku 2019 zarezonoval prípad moderátorky Very Wisterovej, ktorej bývalý partner uniesol ich dvoch synov do USA, kde sa domáhal nového súdneho procesu, aby mohli deti vyrastať v jeho rodnom Izraeli.

Napriek tomu, aký obraz o rodičovských únosoch podávajú médiá, zo štatistických údajov Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí (Centrum) vyplýva, že rodičom, ktorý sa najčastejšie dopúšťa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa, býva matka dieťaťa.

Centrum je tiež často kontaktované so žiadosťou o pomoc matkami, ktoré sa plánujú s dieťaťom premiestniť z krajiny obvyklého pobytu, alebo tak už urobili. Centrum im v takom prípade poskytne poradenstvo o následkoch tohto konania a o možnostiach riešenia ich situácie.

Poradiť sa potrebujú najmä matky

Otázky matiek detí, ktoré sa potrebujú poradiť, či môžu odísť na Slovensko s dieťaťom bez súhlasu otca, nájdeme aj pod článkom Dieťa a štátne občianstvo:

(1) Sme Slováci, žijeme v Írsku, kde sa nám narodilo dieťa. Prišli sme na návštevu na Slovensko. Má matka právo zostať na Slovensku s dieťaťom proti vôli jeho otca a nevrátiť sa naspäť do Írska?

(2) Mama je Slovenka, otec Talian, žijú v Taliansku, kde sa im narodilo dieťa. Keby nastali medzi rodičmi problémy, ako je to s dieťaťom, komu by podľa zákona „patrilo“, ak by chcela prísť späť na Slovensko?

O tom, aké majú rodičia práva a povinnosti a v akých prípadoch hovoríme o rodičovskom únose, odpovedá Centrum:

 

Môže rodič vycestovať s dieťaťom aj bez súhlasu druhého rodiča?

V zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky majú obidvaja rodičia rovnaké rodičovské práva a povinnosti.

Ak sa rodičia nevedia dohodnúť, resp. ak jeden z rodičov odmieta dať súhlas (ideálne v písomnej podobe) s vycestovaním, resp. so zotrvaním dieťaťa mimo krajiny obvyklého pobytu, druhý rodič má možnosť podať na súd žiadosť o udelenie súhlasu s vycestovaním.

Rozhodnutie súdu v takom prípade plne nahrádza súhlas druhého rodiča s vycestovaním mal. dieťaťa z krajiny obvyklého pobytu. Príslušným na vydanie takéhoto rozhodnutia je súd podľa aktuálneho bydliska maloletého dieťaťa.

»»»»»»» Prečítajte si aj: Cestovný pas, súhlas rodiča s vycestovaním.

 

Kedy hovoríme o rodičovskom únose?

O „únosoch“, alebo „rodičovských únosoch“ hovoríme vtedy, ak je maloleté dieťa premiestnené alebo zadržiavané mimo krajiny jeho obvyklého pobytu jedným z rodičov bez súhlasu druhého rodiča, resp. bez rozhodnutia súdu, jedná sa o neoprávnené premiestnenie, resp. neoprávnené zadržanie maloletého dieťaťa podľa Haagskeho Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí.  

Môže ísť rodič za únos vlastného dieťaťa do väzenia?

Právne poriadky niektorých štátov upravujú aj trestné aspekty neoprávneného premiestnenia, alebo neoprávneného zadržania dieťaťa v krajine mimo obvyklého pobytu.

Je teda možné, že takéto konanie vyústi aj do trestného stíhania rodiča, ktorý neoprávnene premiestnil, alebo neoprávnene zadržiava dieťa, alebo aj do vydania medzinárodného zatykača na takéhoto rodiča.

Čo môže urobiť rodič uneseného dieťaťa?

V prípade, ak by nedošlo k dobrovoľnému návratu, alebo k zmierlivému riešeniu prípadu, rodič, ktorému bolo dieťa unesené má možnosť podať žiadosť o jeho návrat do krajiny obvyklého pobytu.

Umožňujú to tieto právne predpisy:

• Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len Dohovor) a
• Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len Nariadenie).

O jeho žiadosti o návrat by rozhodoval príslušný súd na území krajiny, do ktorej bolo dieťa premiestnené, alebo v ktorej je zadržiavané.

Je pre súd dôležité, že je dieťa slovenský štátny občan alebo má trvalý pobyt na Slovensku?

V takomto konaní nie je podstatná štátna príslušnosť dieťaťa, kde sa dieťa narodilo, alebo kde je prihlásené k trvalému pobytu (iného druhu pobytu).

Súd by v konaní posudzoval otázku obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, t.j. kde žilo väčšinu svojho života, kde malo vytvorené sociálne vzťahy s prostredím, kde mu bola poskytovaná zdravotná starostlivosť, kde navštevovalo škôlku, školu, …

Súd by riešil aj otázku, či ide o neoprávnené premiestnenie, resp. neoprávnené zadržanie t.j. či bolo maloleté dieťa premiestnené bez súhlasu druhého rodiča. Podstatou takéhoto súdneho konania je určenie krajiny obvyklého pobytu mal. dieťaťa a tým aj súdov, ktoré sú príslušné a majú právomoc rozhodnúť o úprave rodičovských práv a povinností.

Súdy v tomto konaní nerozhodujú o úprave rodičovských práv a povinností. Túto otázku si rodičia môžu riešiť následne na príslušnom súde v krajine obvyklého pobytu dieťaťa.

 

Ako môže rodičovi pomôcť Centrum so žiadosťou o návrat?

Ak má rodič – žiadateľ pri vypĺňaní žiadosti akékoľvek nejasnosti, môže sa obrátiť na Centrum. V prípade, ak má rodič – žiadateľ problém pri stiahnutí formuláru, môže Centrum požiadať o jeho zaslanie.

Po doručení každej žiadosti o pomoc, je táto žiadosť pridelená konkrétnemu právnikovi Centra, ktorý doručenú žiadosť preskúma a žiadateľa informuje o ďalšom postupe.

Môže sa na Centrum obrátiť aj rodič dieťaťa, ktoré bolo unesené do štátu, kde neplatí Dohovor o únosoch?

Ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené do iného ako zmluvného štátu Haagskeho Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25.10.1980, alebo je v takom štáte neoprávnene zadržiavané, môže sa rodič na Centrum obrátiť so žiadosťou o pomoc pri ďalšom postupe.

Centrum však nemá v uvedených veciach kompetenciu konať, a teda nemá v danom štáte ani partnerský prijímajúci orgán na komunikáciu, nie je možné, aby bolo zahájené konanie o návrat v zmysle Dohovoru o únosoch, a teda aby Centrum podniklo v prípade veci ďalšie kroky.

V takýchto prípadoch Centrum poskytne rodičovi – žiadateľovi poradenstvo a informácie o možnostiach riešenia jeho situácie – odporúčame žiadateľovi, aby sa obrátil na príslušný zastupiteľský úrad SR v danej krajine, aby kontaktoval Ministerstvo zahraničných vecí SR, neziskové organizácie, prípadne Políciu SR.

V prípade, ak nie je známy pobyt dieťaťa, odporúčame žiadateľovi, aby nahlásil jeho nezvestnosť na políciu, ktorá v spolupráci s Interpolom môže zahájiť pátranie po dieťati. Týmto úloha Centra nekončí. Centrum aj naďalej prípad monitoruje a v prípade potreby následne komunikuje a vymieňa si informácie so zainteresovanými orgánmi za účelom promptného vyriešenia prípadu.

Ak hľadáte viac informácií, kontaktujte Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC).