Sviatky Veľkej noci – ako ich slávia kresťania?

Veľký týždeň

Kvetnou nedeľou sa začal Veľký týždeň, ktorého obrady vedú k tajomstvu spásy. Veľkonočné slávnosti pozostávajú zo slov, gest, chvíľ ticha, obrazov, hudby a spevu, ktoré privádzajú najmä k úvahám o bolesti tajomstva ľudského utrpenia, ktoré je osvetlené vo vzkriesenom Kristovi. 

Na Kvetnú nedeľu sa pripomínalo rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti ale aj triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka, tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý na Popolcovú stredu budúceho roku.

Veľká noc

Veľká noc je najstarším a najväčším kresťanským sviatkom, kedy sa pripomína umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.

Slávi sa na prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca a nadväzuje tak na židovské veľkonočné sviatky – paschu, na pamiatku oslobodenia Izraelského národa z egyptského otroctva. Udalosti spojené s ukrižovaním a vzkriesením Krista sa odohrali práve počas “pésachu”, a preto sa židovská a kresťanská Veľká noc kryje aj časovo.

Večernou omšou na Zelený štvrtok – na pamiatku Pánovej poslednej večere sa začína Veľkonočné trojdnie, pokračuje cez Veľký piatok utrpenia a smrti Pána a cez Bielu sobotu, vrcholí Veľkonočnou sobotnou vigíliou a uzatvára sa vešperami Nedele Pánovho zmŕtvychvstania, Veľkonočnej nedele.

Zelený štvrtok

Na Zelený štvrtok je spomienka na ustanovenie Sviatosti Oltárnej i sviatosti kňazstva.

Pri týchto omšiach sa posväcujú aj tri druhy oleja: krizma (olej s voňavými prísadami), olej katechumenov a olej chorých. Olej je znamením sily v boji proti zlým duchom, má tiež liečivé účinky – tlmí bolesť a používa sa pri krste, birmovaní, sviatosti pomazania chorých a pri vysvätení kňazov.

U Izraelitov a iných vtedajších národov uvádzali kráľov do úradov tak, že ich pomazali olejom. Aj slovo “Kristus” pochádza z gréčtiny (Christos) a znamená “Pomazaný “. Po hebrejsky je o slovo “Mesiáš”.

Na zelený štvrtok prestávajú zvoniť zvony, ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Opäť sa ozvú až na slávnostnú Glóriu na vigíliu vzkriesenia na Bielu sobotu a namiesto nich sa používajú zatiaľ rapkáče.

Po skončení svätej omše sa pripomíname ako v Getsemanskej záhrade Pán Ježiš bdie v modlitbe, zatiaľ čo apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostáva celkom sám – túto opustenosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich. Mnohí kresťania bdejú preto v tento deň až do rána a zúčastňujú sa večerných a nočných modlitieb.

Veľký piatok

Veľký piatok je dňom utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýtosti (výnimkou sú úplne malé deti, starí a chorí ľudia a aj tehotné mamičky:-)).

Liturgia umučenia Pána pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a sv. prijímania. V tento deň sa čítajú alebo spievajú pašie.

Biela sobota

– oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou po západe slnka. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.

Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece – paškálu. Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Po slovách “Kristus, svetlo sveta – Bohu vďaka” sú od nej zapálené ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci.

Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: “Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života” (Jn 8, 12).

Veľkonočná nedeľa

je pripomienkou a prežívaním najväčšieho Kristovho zázraku – zmŕtvychvstania ako základnej pravdy kresťanskej viery; jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce ostali rany ukrižovania, ale ináč nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru.

Veľkonočný pondelok

Na Veľkonočný pondelok sa pripomínajú ženy, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. Na príkaz anjela išli a oznámilo to Kristovým učeníkom. Posledný sviatočný deň Veľkej noci je na Slovensku známy aj šibačkou a oblievaním dievčat vodou.

Veľkonočné obdobie

– obdobie veľkonočnej slávnosti – trvá 50 dní. Začína sa na Bielu sobotu večer a končí sa večer na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce), ktorý sa tento rok slávi 11. mája. Predovšetkým v týchto dňoch sa spieva radostné Aleluja.

Podľa zdrojov Radio Vaticana, TKKBS

(13 hlasov, priemerne: 4,20 z 5)

Loading...