19. november – Deň pomoci týraným deťom

Zhodou okolností som sa dostal na túto stránku a prečítal som si zopár názorov.Pochádzam z rodiny,kde som vďaka bohu nikdy nepoznal neúctu,pohŕdanie či týranie voči ostatným členom rodiny. Zdalo sa mi to neskutočné,že takéto niečo môže existovať a ak aj,predsa len som si myslel,že sa s tým každý môže jednoducho vysporiadať. Teraz keď som už niekoľko rokov samostatný a mám rodinu, môžem skutočne potvrdiť,že to také jednoduché nie je. Všetky tieto záporné stránky ľudí,ktorí si nimi liečia svoje komplexy som zažil či už ako pozorovateľ alebo ako priamy účastník. Aj v súčasnosti sa snažím nájsť vhodné riešenie problému, kde v mojom okolí najviac trpia deti a hoci sa mi stále hádžu polená pod nohy,nevzdávam sa a idem ďalej,pretože tam kdesi vzadu stále (a pre každého) svieti svetielko nádeje lepšieho života. Chcel som len vlastne týmto naznačiť,že problém týrania je skutočne pre veľa ľudí (ako aj mňa predtým)ľahko prehliadnuteľným a nafúknutým javom,no v skutočnosti je to ohromná hrozba nikdy nezničiteľnej traumy ovplyvňujúcej ďalší život týraných osôb. Cez to všetko si ale stále myslím,že je nesprávnym riešením čo i len myšlienka na dobrovoľný odchod z tohto sveta,ako v mnohých prípadoch píšu hlavne mladí-viď Medulienka či Soňa. Veď si prosím uvedomte,že v tom prípade by stále na verejnosti účinkovali týrajúce osoby ako úbohé obete,ktoré svojim skutočne týraným obetiam dali všetko a oni sa im takto odvďačili,lebo od rozkoše sa nevedeli vmestiť do kože. Držím všetkým palce !!!

pišem pre dievča, ktorého príspevok je tu uvedený…Soňa viem, o čom hovoríš,aj keď nie úplne…viem, čo je tréma, ale nikdy by som kvôli nej neurobila niečo čo by sa nedalo už odvrátiť…ak máš , čo i len jednu kamarátku, alebo kamaráta zdôver sa mu…neboj sa ak ťa má rada/rád tak ťa vypočuje a pomôže ti..ak nie tak sa poobzeraj okolo seba a určite nájdeš niekoho, koho trápi to isté…a môžeš napísať pokojne aj mne…síce neviem, či je tvoj problém stále aktuálny…ale aj keby nie tak sa mi ozvi..

Tyrane deti to je strašne.No nielen tyrane deti to maju ťažke..Možno aj tie ktore niečo taja a nemaju nikoho komu sa zdoverit..možno sa vam zda že čo napišem je absurdne ale tak to citim..trema-moja nočna mora.každy večer preplačem čo mam strach si kupiť aj jeden sprosty napr. hotdog,,..a v škole to je najhoršie všetci sa vam smeju a to rovno do oči a najviac ma boli to že už mnoho krat rozmyšlam že to všetko jednoducho skončim..niekedy stojim v okne a tužim skočiť……..ja neviem,neviem ako dalej…prosim odpište mi