Táto otázka mi v kútiku duše naháňala strach, keď som si na ňu počas MD s mojimi dvoma deťmi len spomenula. Prišlo aj tretie a pri ňom som si povedala, že idem hľadať odpoveď, lebo som už bola celkom vyčerpaná starostlivosťou o tri malé deti a vidina, že takto strávim zvyšok života, ma oberala o energiu ešte viac.
Moje prvé zistenia boli veľmi neutešené. Mala som pocit, že okrem pestúnky v detských jasliach, na ktorú som nemala kvalifikáciu, si na inú robotu skrátka netrúfam, a zdalo sa mi, že aj napriek môjmu vysokoškolskému vzdelaniu sa nikam nedostanem.
Odstupom času to vnímam celkom inak. Nakoniec som sa po MD, ktorá trvala takmer 7 rokov a začala sa už v poslednom ročníku na VŠ, zamestnala veľmi rýchlo. Našla som si prácu, ktorá ma navyše aj bavila a po dvoch rokoch som miesto vymenila za ešte lepšie.
Myslím, že k tomu neprispelo len moje vzdelanie, ale predovšetkým cieľavedomá práca na sebe.
Keď som čakala tretie dieťa dozvedela som sa o iniciatíve Materských centier. Pretože som chcela konečne spoznať ľudí v meste, kam sme sa práve presťahovali, prijala som pozvanie jednej mladej mamičky, ktorá ma na pieskovisku oslovila, či by som nešla na prednášku o Materských centrách. Tento krok sa nakoniec ukázal ako rozhodujúci v mojom ďalšom smerovaní.
Pomáhala som zakladať, rozbehnúť a prevádzkovať Trnavské materské centrum. Podporovala som naše MC najmä písaním projektov a zabezpečovala som publicitu, ako aj iné celkom malé a zdanlivo nepodstatné aktivity mamičiek na MD. Sama som sa pri tom veľa naučila, získala som skúsenosti s jednaním s ľuďmi, dostala som príležitosť zúčastniť sa niekoľkých tréningov a školení, ktoré ma posúvali stále ďalej. Zvykla som si tvrdo pracovať na sebe aj na veciach okolo seba, nečakať hneď odmenu a mať radosť z osobnostného rastu. Takto som rástla aj profesne aj osobnostne, čo nebolo zanedbateľné, lebo na pohovoroch na obe pracovné miesta som bola najlepšia práve v psychologických testoch a to bolo nakoniec rozhodujúce.
Do životopisu som si nepísala v kolonke prax 0 rokov/ 6 rokov na MD, ale mohla som si napísať takto:
od…. do…
- dobrovoľnícka práca v treťom sektore,
- administratívno-technická podpora fungovania mimovládnej organizácie,
- príprava zmlúv, objednávok,
- zabezpečovanie denného chodu centra, komunikácia s klientami,
- príprava grantových návrhov,
- koordinácia aktivít po technickej a ekonomickej stránke,
- PR aktivity.
Špeciálne znalosti:
- znalosť problematiky čerpania finančných prostriedkov z grantov a Európskych fondov
- skúsenosti s prípravou projektov a rozpočtov k projektom, manažovaním projektov
- znalosti v oblasti zabezpečovania publicity a PR aktivít.
Životopis bol rozhodujúci, všade kam som ho poslala ma pozvali na pracovný pohovor, čo je tiež veľký úspech, aj keď som ho poslala len na 4 miesta, viac nebolo treba.
Najskôr som pracovala ako projektová manažérka na Akadémii vzdelávania v Trnave a teraz som to vymenila za personálnu manažérku v jednej personálnej agentúre v Trnave, kde mi ponúkli o pol hodinu kratší pracovný čas a vyššiu mzdu.
Samozrejme to nie je také jednoduché a treba mať šťastie aj v hľadaní a byť v správnom čase na správnom mieste, čo nemusí byť hneď. Treba si dôverovať a vedieť, čím môžem byť zamestnávateľovi užitočná, aké mám silné a aké slabé stránky. Budovať osobnosť a nevzdávať sa pri neúspechoch, ale poučiť sa z nich a ísť ďalej.
Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že na žiadnom pracovnom pohovore sa ma nepýtali na deti, a ani ja vo svojej praxi personálnej manažérky sa na to nikdy nepýtam. Keď mi však žena na pracovnom pohovore začne rozprávať o svojich deťoch sama, nie je to pre ňu dobre. Snažím sa odviesť reč na profesionálne skúsenosti a položím otázku. „Čím budete tomuto zamestnávateľovi užitočná?“ a pri odpovedi „no viete ja mám deti a preto hľadám prácu takú, aby som…“ rozmýšľam, čo mám urobiť. Čo by ste robili na mojom mieste?
Kristína Kőnigová
(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
Má päť detí a jedno prianie - liečiť sa
Otec na materskej, matka doma. Podmienky, za akých môže otec pracovať
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
Farba moču môže byť znakom nejakej choroby
Súťažte o 3 darčekové sady Frosch Levanduľa
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Dievcata, nebojte a verte si.
Ja som sa musela vratit do prace po materskej ked moja dcerka mala 11 mesiacov a 2 tyzdne. Vratila som sa na povodne miesto, ale po 3 dnoch mi dali vypoved, tu v Kanade Ti musia drzat plat a miesto moze byt aj ine (medzera v zakone je ale, ze nie je urcena doba pocas ktorej Ta musia drzat, cize to moze byt len 3 dni…). Neprajem tuto situaciu nikomu.
Musela som sa velmi rychlo zacat obracat a hladat si pracu. Tie stresy co som vtedy zazivala, bolo toho dost…
Nastastie som dala dokopy poriadne resume a rozhodila som siete. Kolegyna v praci mi este dala par rad a upozornila ma na nove miesta, ktore sa maju otvarat v nasledujucich mesiacoch vo firme. Poviem vam pravdu, vobec som si neverila a bola som dost vystresovana, unavena a nevedela som ci to zvladnem (navonok som to vsak nedavala najavo, aspon som, sa snazila). Nakoniec som dostala tu poziciu co mi odporucila kolegyna a ostala som v starej firme-na lepsej pozicii, s lepsim platom, s novym a inteligentnym sefom, so skoleniami a s predpokladom rastu. Bolo to tazke a prve mesiace som si poriadne makla, ale stalo to zato!
Dievcata, nebojte sa a pustite sa do hladania novej prace, verte si a jednajte upne sebavedome.
Vela stastia v praci a hlavne zdrave deticky.
Michaela
Myslím si, že je to v dnešnej situácii ťažšie. Ja sama som na materskej dovolenke /keď to môžem nazvať dovolenkou/ už 5 rokov. Momentálne pracujem od júla na 4 hodiny denne. Zastupujem moju kolegyňu, ktorá odcestovala na celé leto do zahraničia a som veľmi rada, že som tú prácu dostala, lebo za tie roky sa veľa vecí zmenilo a sama som sa chcela otestovať, či to ešte zvládnem. Veľmi som sa obávala hlavne práce s PC, ale keď som nastúpila a začala pracovať, sama som sa čudovala, ako mi to ide. Človek si musí len veriť a nevzdávať sa. Teraz by som mala od septembra nastúpiť na moje pôvodné pracovisko v Bratislave, ale keďže bývam v Trnave a mám dve deti, je to pre mňa nepredstaviteľné. Takže som si začala hľadať nové zamestnanie a zajtra idem na prvý pohovor. Mám trocha obavu, ale ako som už povedala, musím si veriť. To je prvý krok ako byť úspešný nielen v práci ale aj v živote.
Prajem každej mamine na materskej dovolenke, aby sa nebála nástupu do zamestnania, lebo každá žena tým musí prejsť a sme len ľudia aj zamestnanci aj zamestnávatelia. Takže veľa šťasia pri návrate do práce.
Z mojej skusenosti nemozem potvrdit, ze je vhodne sa tvarit na pohovore, ze nemate s nicim problem, co sa tyka rodiny (deti) a ze ste ochotna pracovat od svitu do mrku. Je som to tak urobila, 2 kola pohovoru som vobec nespomenula matersku (teda fakt, ze som stale na RD) a bola som najhorucejsim kandidatom na dost vysoku manazersku poziciu, az kym “nahodou” nepadla otazka, ako som to doteraz riesila, ked mi dieta ochorelo… tu sa uz zatlkat nedalo, musela by som klamat a to nie je moj styl. Takze dieta rozhodlo – hladaju noveho kandidata… Ja osobne som za otvoreny rozhovor – preco sa mam hanbit za to, ze mam rodinu a ze mi na nej zalezi? Ze mam zodpovedny pristup k rodine a vychove? Ved kto nema zodpovednost voci svojim najblizsim (rodina, deti), ako moze byt zodpovedny v praci? Netreba sa samozrejme venovat tejto teme polovicu pohovoru, ale ak na to pride, otvorene sa k tomu vyjadrim – strucne, jasne. Napriklad moja dalsia skusenost – na dalsom pohovore som nic nezatlkala, povedala som vsetko na rovinu – vobec neriesili moje dieta, jeho choroby a dokonca krutili hlavou nad faktom, ze sa nemozem vratit do povodnej prace len preto, ze som zena a mam dieta. Poziciu som nakoniec odmietla ja sama kvoli fixnej pracovnej dobe do vecernych hodin, co som si nemohla dovolit vzhladom na tyzdnove pracovne cesty manzela. Viem, ze u nas mame k tomu este daleko, ale vonku si mozete vybrat uvazok aj na 4 alebo 6 hodin kvoli rodine, co je super.
Ahoj, si super, že sa ti to podarilo. Mne skončila pracovná zmluva počas materskej na dobu určitú a nepredĺžlili mi ju. Teraz posielam životopisy a chodím po pohovoroch a snažím sa zamestnať. Na viac ako polovicu žiadostí o zamestnanie, osm nikdy nedostala odpoveď. Už som dostala odpovede aj typu: Ste príliž šikovná, čo vyplýva z Vášho životopisu, veľmi by ste vyčnievali z kolektívu. Preto som na rozdiel od teba, začala zámerne vypúšťať zo životopisu a radšej sa k niektorým svojím prácam nepriznávam.
A to sa chcem vrátiť do školstva ako učiteľka. Preto som rada, keď počujem, že niekomu sa to podarilo tak super. Dodáva mi to viac energie.
Dobre sa to tu cita, ja som po materskej dovolenke uz od oktobra 2005 a doteraz nemam pracu a to som aktivny clovek co si hlada pracu, minimalne 2 pohovory za tyzden a stale len neuspech, vyskusala som vela pohovorov na rozne pracovne pozicie, dieta som nespomynala, a ked sa ma aj spytali tak som na vsetky otazky povedala ze nebude problem pri chorobe a tak. Hladala somv dvoch okresoch a tov okrese Senica a teraz v Blave co sme sa prestahovalia stale nic. Poradte. ako dalej.
Len otazocku – a ako ste vysvetlili niekolkorocny vypadok v zivotopise? Alebo ste tvrdili, ze ste tie tri roky vykonavali predoslu pracu?
Hura, konecne jedna mama s asertivnym pristupom k zivotu! Uz som mala dojem, ze sem chodia len same frustrovane a ukrivdene mamicky. Pozitivny pristup je polovica uspechu. Len tak dalej!
Kristina, super…. Z mojej skusenosti na Tvoju otazku o zamestnavani mamin, ktore maju deti, no si chcu najst pracu… Tie, ktore maju o tu pracu naozaj vazny zaujem sa snazia prisposobit cely pohovor vo svoj prospech. Tzn., tie ktore na zaciatku pohovoru , alebo pocas neho, alebo na konci vsunu podmienku, velmi podobnu tomuto vyroku, „no viete ja mám deti a preto hľadám prácu takú, aby som…“ tie nakoniec vo vybere velmi neuspeli.
Z jednou podmienok v uspesnosti prijatia uchadzaca o zamsestnanie je prave schopnost presvedcit o svojich kvalitach a schopnostiach, o tom, ze budem pre svojho zamestnavatela ta prava, no a niekde tam by mala mat kadza mamina taky nejaky cit pre danu situaciu, ci je to na pohovore nutne spomenut, alebo sa otazke deti vyhnut.
Kazdy pohovor je rozhovor, takze to nie je nic hrozneho, pokial si dany uchadzac veri vo svoje schopnosti.
Koniec koncov si nakoniec maminy vzdy najdu riesenie, ako to s detmi zvladnut a zamestnavatel je s maminou niekedy ovela viac spokojnejsi.
Ahojte.Pridam sa aj ja trosku k teme. Zamestnavate pokial viem NEMA PRAVO sa pytat buducej zamestnynkyni ani na pocet deti.Je na to uz zakon, ze by ho mohla zazalovat??!!!!! A je jedna pravda ze mamicky by o tom ani velmi hovorit nemali, hed je tam chorobnost a podobne minusy.Plusy vo vedomostiach uz dopredu nepojdu.
Sama budem mozno nastupovat v priebehu roku do prace.Mam dve male deti.Je mi z toho az zle, ked si na to pomysli.Ale vyriesit to nejak budem musiet.
Prajem Vam vela stastia pri vybere prace a dobrych zamestnavatelov.
klobuk dole, pani dokonala…
Ja som prave vcera mala pohovor.Mam len 5 mes.babo ,ale financne si potrebujeme vypomoct,lebo priatel 2 tyz.pred vianocami stratil robotu.Teraz pracuje ako barman,len nocne sluzby,tak som sa rozhodla najst nieco cez den,na zopar hodin.Podarilo sa !!!Pracujem 5 dni do tyzdna po 4 hodiny.Je to len praca v obchode s oblecenim,ale vyhovuje prac.doma,lebo maly bude s ockom a ja si zas od maleho odychnem a budem trochu medzi ludmi.Na pohovore som dieta nespominala,len som do prihlasky napisala aka prac.doba mi vyhovuje.Potom sa ma mlada manazerka pytala,preco som opustila poslednu pracu a ked som povedala ,ze som na materskej,zacudovala sa a pytala na maleho.Tak si myslim,ked ma zena pohovor nemala by to zo seba sypat ze ma 2 deti a ze potrebuje peniaze,mala by byt viac profesionalna a ked sa nadriadeny opyta na tu otazku,povedat pravdu strucne a vystizne.Prajem vsetkym mamickam vstko dobre v osobnom ,a po case aj profesionalnom zivote.