Antidiskriminačný zákon

Hoci sa v rámci niektorých právnych dokumentov nášho právneho poriadku vrátane Ústavy SR je možné stretnúť s ustanoveniami zakazujúcimi rôzne formy diskriminácie, 1.7.2004 nadobudol účinnosť zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv.antidiskriminačný zákon, ktorý prebral tri smernice- právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Tento článok nemá za účel opísať celý zákon. Je písaný s ohľadom na hlavné okruhy predmetu záujmu portálu babetko.sk.

Predmetom zákona je právna úprava uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a ustanovenie prostriedkov právnej ochrany, ak dôjde k porušeniu tejto zásady.

Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu, vo výkone práv a povinností v súlade s dobrými mravmi, ako aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou, ak je možné prijatie takýchto opatrení požadovať vzhľadom na konkrétne okolnosti a na možnosti osoby, ktorá má povinnosť túto zásadu dodržiavať.

Dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblastiach ustanovených zákonom sú povinné nielen štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy, ale aj fyzické osoby a právnické osoby. Pri posudzovaní, či ide o diskrimináciu alebo nie, sa neberie do úvahy, či dôvody, ktoré k nej viedli, vychádzali zo skutočnosti alebo z mylnej domnienky.

Ak by v konkrétnom prípade dodržanie uvedenej zásady bolo alebo mohlo byť v rozpore s opatreniami ustanovenými osobitnými predpismi potrebnými na zabezpečenie bezpečnosti, vnútorného poriadku, predchádzanie protiprávnej činnosti, zabezpečenie ochrany zdravia alebo ochrany práv, právom chránených záujmov a slobôd osôb, táto povinnosť neplatí.

Zákon rozlišuje niekoľko druhov diskriminácie, konkrétne sú to:

-priama diskriminácia, t.j. konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii

-nepriama diskriminácia, t.j. navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.

– obťažovanie, t.j. také zaobchádzanie s osobou, ktoré táto osoba môže odôvodnene považovať za nepríjemné, nevhodné alebo urážlivé a

a) ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zníženie dôstojnosti tejto osoby alebo vytvorenie nepriateľského, ponižujúceho alebo zastrašujúceho prostredia alebo

b) ktorého strpenie môže pokladať za podmienku na rozhodnutie alebo výkon práv a povinností vyplývajúcich z právnych vzťahov

– neoprávnený postih, t.j. také konanie alebo opomenutie, ktoré je pre osobu, ktorej sa týka, nepriaznivé a priamo súvisí

a) s domáhaním sa právnej ochrany pred diskrimináciou vo svojom mene alebo v mene inej osoby alebo

b) s podaním svedeckej výpovede, vysvetlenia alebo súvisí s inou účasťou tejto osoby v konaní vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania

– diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu ( konanie, ktoré spočíva v zneužití podriadenosti osoby na účel diskriminácie tretej osoby) a nabádanie na diskrimináciu (presviedčanie, utvrdzovanie alebo podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby)

V oblasti sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelaní sa v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania zakazuje diskriminácia osôb z dôvodu ich pohlavia ( patrí sem aj diskriminácia z dôvodu tehotenstva a materstva), rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu.

V oblasti pracovnoprávnych vzťahov, obdobných právnych vzťahov a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich sa v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania zakazuje diskriminácia osôb z dôvodu ich pohlavia, náboženského vyznania alebo viery ( sem patrí aj diskriminácia fyzickej osoby bez náboženského vyznania), rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

Uvedená zásada sa však v tomto prípade uplatňuje len v spojení s právami fyzických osôb ustanovenými osobitnými zákonmi v oblastiach

a) prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do zamestnania,

b) výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného postupu v zamestnaní a prepúšťania,

c) prístupu k odbornému vzdelávaniu, ďalšiemu odbornému vzdelávaniu a účasti na programoch aktívnych opatrení na trhu práce vrátane prístupu k poradenstvu pre výber zamestnania a zmenu zamestnania alebo

d) členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách združujúcich osoby určitých profesií vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom poskytujú.

Nepriamou diskrimináciou z dôvodu zdravotného postihnutia je aj odmietnutie alebo opomenutie zamestnávateľa prijať také opatrenia, ktoré by umožňovali osobe so zdravotným postihnutím prístup k určitému zamestnaniu, k výkonu určitej činnosti v zamestnaní, k funkčnému či inému postupu v zamestnaní alebo prístup k odbornému vzdelávaniu; to neplatí, ak by prijatie takýchto opatrení bolo pre zamestnávateľa neprimerane náročné (zákon presne vymedzuje, čo sa berie do úvahy pri posudzovaní primeranosti náročnosti).

V niektorých prípadoch zákon rozdielne zaobchádzanie pripúšťa. Za diskrimináciu nie je považované také rozdielne zaobchádzanie, ktoré je objektívne odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak sú rozsah alebo spôsob takéhoto rozdielneho zaobchádzania primerané a nevyhnutné vzhľadom na tieto činnosti alebo okolnosti, za ktorých sú vykonávané.

Ako príklady uvediem:

– Rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku. Toto nie je diskrimináciou ak je objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa a je na jeho dosiahnutie nevyhnutné a primerané.

– Rozdielne zaobchádzanie z dôvodu pohlavia nie je diskrimináciou, ak je objektívne odôvodnené rozdielne zaobchádzanie

a) spočívajúce v ustanovení rozdielneho dôchodkového veku pre mužov a ženy,

b) ktorého účelom je ochrana tehotných žien alebo matiek.

Akú právnu ochranu zákon poskytuje?

Podľa tohto zákona má každý právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.

Každý sa môžedomáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie.

Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku. Právo na náhradu škody alebo právo na inú náhradu podľa osobitných predpisov nie je týmto zákonom dotknuté.

Konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len “žalobca”). Žalobca je povinný v návrhu označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len “žalovaný”).Žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca predloží súdu dôkazy, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Na konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania sa vzťahuje Občiansky súdny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak.

Zákonom č. 308/1993 Z. z. bolo zriadené Slovenské národného stredisko pre ľudské práva. Toto stredisko plní úlohy v oblasti ľudských práv a základných slobôd vrátane práv dieťaťa. Stredisko je oprávnené zastupovať účastníka v konaní vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.

Na záver ešte niečo k ochrane spotrebiteľa, hlavne teda k často diskutovanej téme zákazu vstupu do predajne s detským kočiarom. Antidiskriminačný zákon mení situáciu aj v tejto oblasti. Predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní tovarov a služieb ustanovenú antidiskriminačným zákonom. Predávajúci najmä ( teda môže ísť aj o iné povinnosti) nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach; nesmie takisto viazať predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé. To neplatí v prípadoch, v ktorých spotrebiteľ nespĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať podľa antidiskriminačného zákona. Spotrebiteľ, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa už vyššie uvedeného.