Pimpy a dve percentá

Som otec troch detí. Troch detí v najlepšom detskom veku. Ešte sú to deti, ale už majú svoje „nálady“. Nič výnimočné. Mnoho ľudí má deti v najlepšom detskom veku. Takže vám nemusím hovoriť, že jedna z výziev, ktorej doma čelíme je: “Oco, chceme zvieratko.“ Najstaršia chce koňa, stredná mačičku a malý chce psíka. Myslím si, že tri deti sú sami o sebe dosť náročné zvieratká na opatrovanie, ale veď to všetci viete… Odolaj tým detským očiam! A tak sme si kúpili niečo medzi koňom, mačkou a psíkom – malého králika Pimpyho.

Králik je fajn. Je čierny, milý, komunikatívny, červený melón zje dokonca z ruky. Spĺňa predstavy mojich detí o tom mať zvieratko. Bol už niekoľkokrát na vyučovaní prírodopisu, dostal fialové vodidlo a chodí na „babské reči“ –nástok. A čomu sa ja osobne čudujem – ešte mu z nich neodpadli jeho veľké uši. Králik sa učil sedieť, robiť kotrmelce a dokonca sa smiať. Králik bol u starej mamy na prázdninách, bol chránený pred divým sokolom, bol naháňaný po záhrade, komunikoval so susedkinými sliepkami, ale bol tiež mamou a otcom, keď mu deti plakali, že im je smutno. Skrátka králik patrí do našej rodiny, je jej súčasťou, má v nej svoje miesto, prináša jej všetko čo králik rodine môže malými labkami priniesť. Osoh, lásku, radosť.

Králik však predstavuje aj isté povinnosti. Samozrejme, musí jesť a piť (a darebák hlodavec konzumuje skoro bez prestávky). Potrebuje čistú klietku, v nej podsadu zachytávajúcu pach moču, piliny na mäkké sedenie a seno, aby si v ňom robil noru (ale Pimpy má seno rád, takže si svoju noru, presne tak, ako keby to bola perníková chalúpka, zožerie.). Pimpymu treba vyčesávať starú srsť, keď ju mení, treba mu strihať nechtiská na všetkých štyroch labách. Treba mu dávať vitamíny, treba s ním chodiť k doktorovi na injekcie, ale aj keď je chorý.

Skrátka, ak chceme, aby králik bol súčasťou rodiny, jej členom, musí dostať to, čo potrebuje. Ako každý člen rodiny. Samozrejme, nepotrebuje toľko ako ja alebo deti (na Vianoce som dostal sveter a on len kilo mrkvy), ale ak nedostane jesť a piť, zomrie; ak nebude mať čisto v klietke, bude smrdieť a ochorie, a ak bude chorý a nedostane liek – zomrie tiež.

A prichádza to známe. Kto chce, aby bol Pimpy súčasťou našej rodiny? Ja, manželka a deti. Kto sa teda musí starať o to, aby mal všetko, čo potrebuje? Ja, manželka a deti. A netreba všetkým, čo majú deti v najlepšom detskom veku, hovoriť, koľkokrát som lenivým deťom (a lenivému sebe) musel povedať vetu: „Miláčik, ak ho chceš, musíš mu dať jesť, musíš mu vymeniť vodu, musíš mu vyčistiť klietku, musím mu kúpiť krmivo, musím mu zohnať od suseda nakosené a vysušené seno.“ „Nik, okrem mňa a teba to nespraví.“

Mimovládne organizácie sú súčasťou našej spoločnosti. Možno niekto z nás chcel koňa, niekto mačku a niekto psíka. Máme však doma Nadáciu SOCIA, Strom života, Amnesty International, Aspekt, Slobodu zvierat, Konto Orange, Úniu nevidiacich, UNICEF, Centrum pre Filantropiu, Nadáciu otvorenej spoločnosti, Klub Kon Tiky, Plusko, Alienciu žien, Nadáciu Pontis, Greenpeace, Nadáciu M. Šimečku, Ľudí proti rasizmu, Bratislavskú komunitnú nadáciu a mnoho iných organizácií, ktorých názvy nepoznám.

Sme mimovládne neziskové organizácie. Patríme do našej spoločnosti, patríme do Bratislavy, patríme do Trnavy, do Košíc, Kráľovského Chlmca a Rimavskej Soboty. Vieme byť milí, vieme potešiť, vieme pomôcť, vieme sa hrať, vieme odhaliť slabé miesta. Môžu k nám prísť plakať rodičia zomierajúcich detí, ale aj vlastníci pôdy ktorú idú vyvlastniť. Snažíme sa rozumieť ľuďom a snažíme sa rozumieť aj prostrediu, v ktorom ľudia žijú.

Ale rovnako ako Pimpy, aj my, mimovládne organizácie, potrebujeme to, čo iní členovia našej spoločnosti. Keď budeme hladní, smädní, špinaví a chorí, zomrieme. Ak naša spoločnosť neumožní mimovládnym organizáciám žiť, nebude ich mať.

Chceme byť členom rodiny, preto potrebujeme 2% z daní.

Pozn. redakcie:

Zoznam možných príjemcov 2% z vašej dane nájdete na www.rozhodni.sk.

Môžete sa inšpirovať aj linkami, ktoré vám ponúka redakcia tohto portálu.

Foto: www.mirocacik.sk