Poroď a bež odvádzať dane (alebo wash & go)

Do dnešného dňa som žila v mylnom presvedčení, že  nepriaznivý demografický vývoj obyvateľstva patrí medzi dosť zásadné problémy našej ekonomiky.

Že je pre celý náš sociálny a ekonomický systém značne  podstatné, aby mladé rodiny mali dnes deti. Nie jedno, možno ani nie len dve. A aby sa pre viac detí rozhodli, treba im vytvoriť na to vhodné podmienky.

Myslela som si teda, že svojimi aktivitami pre poľudštenie života matky na materskej dovolenke, v oblastiach rodinných poradní, budovaní „Baby friendly“ miest, propagácie myšlienky materských centier, ako stredísk s možnosťou realizácie sa matky spolu s dieťaťom, s možnosťou vzdelávať sa, robiť vlastné projekty, bez toho, aby matka musela svoje dieťa „niekde odkladať“,… kráčam v súlade s tým, čo je dobré aj pre celú krajinu. Chceme predsa, aby žena mala deti a teda bola schopná odísť z práce na pieskovisko.

Omyl! Všetko je inak.

Do obrazu ma uviedla riaditeľka medzinárodného strediska pre štúdium rodiny Erika Kvapilová, za na jej postoje zväčša súhlasne prikyvujúceho pána Petra Guráňa, generálneho riaditeľa sekcie rodinnej politiky MPSVaR. Stretli sme sa v štúdiu Slovenského rozhlasu, kde sme debatili na tému :

„Čo potrebuje mladá rodina na Slovensku viac – financie, alebo služby?“

Podľa tejto dámy, ktorá je súčasne podpredsedníčkou SDA a bude sa uchádzať o naše hlasy do parlamentu v nasledujúcich voľbách, najdôležitejšou službou, ktorú potrebuje mladá slovenská rodina – sú jasle. Mať kam odložiť malé dieťa, aby mohla žena rýchlo bežať späť do práce a odvodom daní prispela do štátnej pokladnice. A samozrejme, dieťa dať do výchovy „inštitúcii“ čo najskôr. Keď sa hovorí o využití celých troch rokov materskej dovolenky, je to pomaly až drzosť – voči štátnemu rozpočtu.

Takže konečne chápem. Porodiť, odložiť, a bežať produkovať.

No ale koľkokrát tak asi je schopná matka takto „odskočiť si porodiť“ ? Jeden, alebo až dvakrát? O tom druhom variante silne pochybujem. Veď sa obzrime okolo seba. Kto je dnes schopný mať viac detí (nehovorím teraz o folklóre v rómskych osadách)? Zväčša matky, ktoré sú na materskej dovolenke dlhšie, prípadne majú svoje deti v takých vekových odstupoch, že nenastupujú medzi nimi do práce. Jednoducho – venujú sa rodine, a berú to ako svoje poslanie i zamestnanie.

A čo takto ” matka ako zamestnanie”?

Keď som sa snažila položiť otázku na možnosti štatútu „Matka ako zamestnanie“, resp. Žena v domácnosti, ako je to úplne bežné napríklad aj v susednom Maďarsku… dostala som na moju otázku ráznu zamietavú a zanietene presvedčivo vyslovenú odpoveď. Tak to tu nemáme a ani mať nechceme.

A aké sú argumenty pani riaditeľky na moje namietanie, že sú ženy, ktoré sa naozaj chcú venovať viacdetnej rodine a v súčasnom systéme si musia po dovŕšení troch rokov najmladšieho dieťaťa platiť všetky odvody nemajúc žiaden príjem, nehovoriac o tom, že sa im roky strávené takouto prácou nerátajú do dôchodku?

Žena by nemala byť dlho preč z práce, veď si neudrží svoju odbornosť. A čo jej príjem? Musí byť predsa nezávislá od muža, aby bola schopná postaviť sa na vlastné nohy, keď ju napr. muž z deťmi nechá… Predsa len tá matka sa nemôže tým deťom venovať tak dobre a odborne ako odborný personál v zariadeniach.

Tak pardón. Bola som naozaj úplne mimo. Konečne som si to dala dokopy. Porodiť, odložiť dieťa do jasieľ, kde sa oňho určite lepšie postarajú ako som schopná ja sama, bežať pracovať, aby som bola kvalifikovaná a finančne zabezpečená, keď ma môj manžel opustí napríklad z mladšou milenkou.

Toto má byť ono?

(Žiadne hodnotenia)

Loading...