Prečo a kam utekajú matky od svojich malých detí.

Väčšina odborníkov na výchovu detí sa zhoduje v tom, že dieťa má „ čo najdlhšie“ zostať pri svojej matke. Avšak ono „čo najdlhšie“ má samozrejme svoje variácie. Dva roky? Tri? Päť?

V Slovenských pomeroch sa momentálne za akúsi „etickú normu“ považuje, zostať na materskej s dieťaťom tak 2,,najlepšie 3 roky. Zväčša sa s ňou ženy stotožňujú a chceli by.

Tak prečo matky nechávajú svojich potomkov na krku vychovávateľke, tetke od susedov, či babičke skôr, ako by si to samé predstavovali? Prečo a kam matky od detí utekajú?

V mojom okolí som zaregistrovala niekoľko prípadov, kedy mladá žienka absolútne nezvládla rolu- „ženy-matky- upratovačky – kuchárky“, zbalí kufor, a zatvára dvere za dieťaťom i manželom ako za strašnou minulosťou. Našťastie, toto sú len výnimky, nad ktorými všetci známi žasnú: „Veď to bola úplne normálna baba?!“ Neveríte? Spýtajte sa psychológov, koľko „normálnych“ žien dokázalo na materskej naozaj zblbnúť. Jedna z najzaujímavejších prednášok na celoslovenskej konferencii Materských centier v Poprade odznela práve z úst skúseného psychológa zaoberajúceho sa už dlhé roky „ zblbnutými matkami“. Hovoril o príčinách. Sociálna izolácia, nezvládnutý stres, aby všetko zvládla stáva sa pragmatickou, čo je v rozpore s jej emocionálnou výbavou.

Tiež je tu generačný problém – veď naši rodičia nás nechali prejsť“ studeným odchovom“(jasle, škôlky), za socializmu bežala matka spravidla do práce už po 6. mesiacoch. Generačný vzor, ktorý by nám dal vedieť „ ako na to“ teda neexistuje. A nejaké vzdelávanie pre rodičovstvo, a úskalia s ním spojené? Na túto tému si pamätám iba str. 117 v siedmackom Prírodopise , na ktorú sme sa v puberte tešili, ako na najväčšiu pikošku – Rozmnožovanie. A myslím, že to bolo všetko na tému „byť rodičom“.

Našťastie vo väčšine prípadov matky neutekajú s kuframi, ale iba s kabelkou a len na 8 hodín. Utekajú totiž od detí do práce.

Keď ma ešte ako „mladú, ambicióznu, nádejnú a samozrejme bezdetnú“ išli vo firme „vysvätiť „ na manažérsky post, dostala som otázku: „Koľko rokov nebudete mať deti?“ . Vtedy som im sľúbila, čo chceli. Aj dodržala. Dnes som na materskej a viem, čo ma po nástupe čaká. Všetkým mojim kolegyniam, ktoré mali tú drzosť a zostali s dieťaťom celé tri roky, ako im to zákon umožňuje, zakývali výpoveďou hneď medzi dverami. Celkom parodické bolo, keď som logo tejto obrovskej finančnej inštitúcie videla pred týždňom na tabuli sponzorov, ktorí podporili Benefičný koncert materských centier.

Takže utekáme aj preto, že chceme naspäť svoju prácu. A čo nejaké nové zamestnanie? Nový zákonník práce má síce krásnu teóriu na to, aby matky pri prijímaní do zamestnania neboli diskriminované. Vraj môžem súdiť za diskrimináciu svojho potencionálneho zamestnávateľa , ktorý mi položil „ilegal question“ – A čo deti ?. Dokonca mám vraj možnosť žiadať ako odškodné dvojnásobok mojej potencionálnej mzdy, ktorú by som dostala, keby ma boli bývali zobrali. No celkom k pobaveniu. Nezaložíme si na to živnosť? Každý deň jeden pohovor a sme v balíku. Len ten detail – kto bude ten, čo dosvedčí, že otázka bola položená, alebo kto donesie papier o tom, aká by bola bývala moja mzda, keby bola bývala…

Žiaľ, nieje to vždy iba k pobaveniu. Utekáme od detí, lebo potrebujeme z niečoho žiť, alebo preto, lebo spoločnosť nie je natoľko“ baby friendly“ , aby sme mohli dostatočne žiť aj spolu s deťmi.

(Žiadne hodnotenia)

Loading...