Sociálny a spravodlivý štát ničí rodinu.

Po stáročia spoločnosť fungovala na princípoch troch grošov. Živiteľ rodiny tri groše zarobil, jeden dal svojim rodičom, jeden odložil pre svoje deti a z toho posledného poriešil svoje veci. Pred pár desiatkami rokov sa štát rozhodol, že typické úlohy tradičnej rodiny ako je výchova detí, opatera seniorov a zabezpečenie zamestnania vybaví za nás – kvalitne a odborne. Stačí, keď zaplatíme dane. Znelo to veľmi lákavo, zriadili sme jasle a domovy dôchodcov, mamy úspešne budujú svoje kariéry. A aký je výsledok?

Priemerný živiteľ rodiny na Slovensku zarobí cca 900 € mesačne. Na daniach z príjmu, odvodoch do poisťovní a rôznych fondov odvedie 230 € a jeho zamestnávateľ ďalších 317 €. O ďalších minimálnych 20% ho štát pripraví na DPH a rôznych spotrebných daniach pri bežných mesačných výdavkoch rodiny, čo je cca 137 €. Takže živiteľovi zostáva z príjmu k dispozícii 552 € na zabezpečenie živobitia svojho, svojich detí a prípadne manželky na rodičovskej dovolenke. Zvyšok skoro 700 € dostáva štát každý mesiac niekoľko desiatok rokov výmenou za prísľub spravodlivého dôchodku, bezplatného vzdelania a zdravotníctva, bezpečnosti a pod.  Ako si za tieto peniaze štát úlohy plní, nemusíme opisovať. Dôchodky sú biedne, u lekára sa nedoplatíte, kvalitná škola tiež nie je zadarmo. Keď potrebujete policajta, máte pocit, že chráni práva zlodeja, o podpore vzniku nových pracovných miest ani nehovoriac. Jednoducho, štát je zlý hospodár. Systém očividne nefunguje a bude horšie. Uvedomme si, že napr. na dôchodok jedného dôchodcu (cca 43 % pôvodnej mzdy) dnes pracujú 4 ľudia narodení v čase populačnej explózie. V súčasnosti však pôrodnosť na Slovensku klesla na 1,2 dieťaťa na ženu, takže za dvadsať rokov na jedného dôchodcu budú pracovať len dvaja. Logicky ten dôchodok bude minimálne o polovicu menší. Nepomôžu žiadne druhé a tretie piliere, pretože dôchodcov bude pribúdať vďaka predlžujúcemu sa veku a hlavne, do dôchodku odíde práve táto demograficky silná kategória, ktorá situáciu dnes ako tak drží nad vodou. Podobne stúpnu náklady na zdravotníctvo, veď starať sa o seniorov je finančne náročnejšie ako o mladých ľudí. Zamysleli ste sa niekedy, kde na to ten štát chce brať peniaze? Odvody zvyšovať predsa stále nejde a vek odchodu do dôchodku donekonečna tiež nie. Majetky štátu sú už popredané, výnosy zo štátnych firiem končia vďaka tendrom a podobným akciám na úplne iných účtoch.  

V súčasnosti klasická priemerná rodina funguje tak, že buď má deti alebo peniaze. Liberálne zmýšľajúci nech prepáčia, ale ak sa budeme riadiť heslom „nech má každý toľko detí, koľko je schopný uživiť“, ďaleko nedôjdeme. Je nespravodlivé, ak má človek vychovávajúci viac detí, z vlastného každodenného uťahovania si opasku, financovať vysoký dôchodok osoby, ktorá sa rozhodla deti nemať, alebo v komforte vychovávať jedno. Kolaps systému pri jednom dieťati v rodine je jasný. Zvrátiť situáciu môžeme motiváciou ľudí, aby za seba vychovali náhradníkov. Nie jedného, dvoch, ale minimálne troch. Je pekné, že sa materská zvýšila a predĺžila o pár týždňov, príspevok pri narodení dieťaťa je tiež fajn. Ale čo zvyšok rokov, kým sa deti nepostavia na nohy? Prídavok na dieťa vo výške cca 22 € a rovnaký daňový bonus pre pracujúceho rodiča je len symbolická podpora pri finančnej náročnosti výchovy. Žiadajme, aby:

• výchova detí bola hodnotená ako zamestnanie aspoň na úrovni minimálnej mzdy
• za každé pracujúce a dobre vychované dieťa existoval  dôchodkový bonus k vlastnému dôchodku rodiča
• úľava na dani pre pracujúceho rodiča rástla s vekom dieťaťa
• bola „rýchlostná prémia“ (v prípade, že sa do troch rokov od posledného pôrodu narodí ďalšie dieťa)
• fungovalo spoločné sociálne poistenie rodiny – prípadné plnenie dôchodku alebo nemocenských dávok, OČR sa rozdelí rovnomerne medzi oboch manželov a záviselo by na dĺžke trvania manželstva
• existovalo spoločné zdaňovanie rodiny ako jedného subjektu – napr. znižovanie daňového základu na úrovni ročného životného minima za každého nepracujúceho člena rodiny, teda aj detí a seniorov, odpočítanie nákladov na vzdelanie, dlhodobé sporenie a pod. zo základu dane
• sa obnovili nekomerčné mladomanželské pôžičky s odpočtom 10% istiny za každé narodené dieťa
• štát zabezpečil štartovacie bývanie – nízkometrážny byt s regulovaným nájmom pre mladomanželov

Štátu sa predsa tieto investície mnohonásobne vrátia. Ekonomické výpočty reálne dokazujú, že rodina s troma deťmi dlhodobo do systému dáva viac, ako z neho dostáva. U rodiny s jedným dieťaťom je to presne naopak. Alebo to všetko zrušme a vráťme sa späť k tým trom grošom a časom, keď deti boli pre rodinu nielen emočná záležitosť ale hlavne investícia do budúcnosti…