Story okolo žiadosti o rodičovký príspevok

Obioznámil som so svojou skúsenosťou Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny. Zhodou okolností sme mali aj cestu do Veľkého Krtíša a tak manželka sa šla na veci popýtať. Všetci boli veľmi úctiví, div si nohy nepolámali pri vybavovaní. Dokonca ani potvrdenie od zamestnávateľa nebolo treba. Že im volali z ministerstva a tlačivá z internetu už akceptujú, ale naše doklady neboli kompletné, lebo údajne som neposlal kópiu rodného listu. Možno som to v roztržitosti naozaj zabudol poslať, ale keď som prvýkrát telefonoval, tak o tomto nebolo ani reči. Ak by mi to dotyčná osoba povedala, tak sklapnem uši a nerobím humbuk. Pracovníčka bola zhodou okolností spolužiačka manželky z gymnázia a posťažovala sa jej, že som na ňu kričal a bála sa mi to povedať. Nuž mohla si toto neodbytné naliehanie ušetriť, keby mi túto jedinú podstatnú informáciu prečo nie povedla hneď. V ten istý deň mi prišla odpoveď z ministerstva, samozrejme s tým, že aby som ospravedlnil úradníkov, lebo agenda rodičovského príspevku prešla náhle ma okresné úrady (niekoľko mesiacov na prípravu je hádam dosť). V mojej konkrétnej veci sa informácie v rozhovore s pracovníkom nepotvrdilia samozrejme uviedli, že moje doklady boli nekompletné a preto nám žiadosť vrátili. Nuž úradník drží stranu úradníkovi a blbec je daňový poplatník čo sa sťažuje. Napriek tomu úctivé a ochotné správanie úradníkov pri manželkinej osobnej návšteve ukazuje, že moje kverulantstvo nebolo celkom zbytočná.

Poznáme to tiež z OU Galanta – na úradoch sú len samí byrokrati platení za naše peniaze.Treba ich nakopať …

Suhlasim s Izabelou. Vzdy, ked som nieco isla vybavovat, citila som sa, ako keby som chcela nieco navyse. Citila som sa previnilo nielen kvoli tomu, ze nieco potrebujem, ale aj kvoli tomu, ze to vobec chcem. Este som nestretla prijemneho/nu uradnika/cku na socialnom, na urade prace a ani v zdravotnej poistovni (na vychode Slovenska). Uradnik ma u nas este velmi velku moc. On moze pozadovat: “musite to mat na modrom papieri vypisane ciernym perom a najlepsie kurzivovym pismom!” “My sme sice pobocka, ale aj tak musite precestovat svoje peniaze a zabit jeden cely den kvoli ceste do okresneho mesta, lebo pobocka je len na ozdobu!” Ale co moze pozadovat obcan? Ked sa ohradim a poviem, ci nie je jedno, ze ten papier je biely a nie modry, ze som to napisala modrym perom a citatelne, ze to musia aj tak vediet precitat a musi im z toho byt jasne, co chcem, úradnik sa ohradi, ze ma presne instrukcie z krajskeho uradu, z ministerstva, od pana boha! Dokedy este budu takto nami zametat?! Cest vynimkam, velmi rada by som taku stretla este v tomto zivote.

Mňa veľmi nahnevalo to, že všetky mamičky na MD si museli ísť podať žiadosť na okresný úrad. Nebývam v okresnom meste, ale v našom meste je pobočka okresného úradu, kde ale na dverách visel nápis – žiadosti na rodičovský príspevok si treba vyzdvihnúť v okresnom meste. Pýtam sa, čo by sa stalo keby nám dali ten kus papiera a my sme si to mohli podať doporučene ? A čo by sa stalo, keby pani s okresného úradu ” zdvihla svoj zadok zo stoličky ” a išla žiadosti vybavovať po dedinách a mestách v okrese / vyhlasiť cez mestský, či obecný úrad určitý termín/ ? Určite bolo jednoduchšie keď tisíce mamičiek s malými deťmi si muselo zháňať niekoho na varovanie a zabiť pol dňa po úradoch.

Kurnik baby to je tragédia. Úradníci nado všetko…