Asi 25-ročná blondínka s nohami až pod pazuchy nás uvádzala k svojmu šéfovi s neprehliadnuteľnou mimikou: „Tak tu sú tie mamičky“.
Čím je dnes žena tlačiaca po chodníku kočík, alebo pobehujúca za svojimi deťmi v parku pre nás okoloidúcich? Pre koho má dnes hodnotu a kto jej to dá (okrem vlastných detí) najavo?
Áno, mihnú sa chvíle, kedy je pojem „materstvo“ vyvýšený na trón. V dvojminútovom šote vo večerných správach, v predvolebnom prejave, alebo na akademických konferenciách tipu „Rodina na prelome tisícročí“.
V Powerpointovej prezentácii sa mihne na plátne graf o negatívnych populačných trendoch a ich dopade na našu ekonomiku. Cvak. Ďalší „slajd“, ďalšie čísla. Európania tvoria dnes 12% svetovej populácie, o necelých 50 rokov klesneme na 7%. Ďalšia prognóza hovorí, že v roku 2040 budeme mať na Slovensku 23% ľudí starších ako 65 rokov, a 6% populácie bude mať nad 85…
Po číslach zväčša nasledujú klasické rečnícke otázky: „Je možné ovplyvniť rast populácie ekonomickými krokmi? Politickými? Alebo sociálnymi?
Možno sa triafame vedľa. Možno je to len v obyčajnom – ďakujem. V tom, že matky s malými deťmi nebudú len vyhnancami na jednom sídliskovom ihrisku, o ktoré sa musia ešte deliť s miestnymi psíčkarmi, narkomanmi a 78. parazitmi.
Pochopenie zo stany ľudí v samosprávach, kde sa uchádzajú mnohé materské centrá neúspešne o podporu svojich vzdelávacích aktivít („nebudem predsa podporovať nejaké
-coffe drinking mothers-!“, zahlásil sofistikovane jeden starosta).
Že bude bežné prísť s dieťaťom do reštaurácie, a dostať detskú stoličku. Že sa bude dať prísť s kočíkom do obyčajného obchodu (aj na strednom či východnom Slovensku).
Pochopiť, že stojí za to, budovať firemnú kultúru, ktorá neotáča matky hneď na vrátnici, ale hľadá alternatívy a kompromisy, ktoré v konečnom dôsledku pomôžu obom stranám.
V jednom malom letáku od neziskovej organizácie podporujúcej rodiny stálo ich poslanie: prinavrátiť úctu k materstvu.
Nad tou formuláciou som sa zamyslela. A bola už niekedy na Slovensku?
Zdroj: www.postoy.sk
(Žiadne hodnotenia)
Loading...
Od akého veku môžu byť deti doma bez rodičov?
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Má päť detí a jedno prianie - liečiť sa
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
Súťažte o 3 darčekové sady Frosch Levanduľa
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Môj názor je – mamičky sú super, len nikto z kompetentných ešte na to – na jeho škodu – nedošiel. Ja si mamy vážim, málokto zvládne v jednej “pracovnej dobe” trvajúcej 24 hodín toľko práce z rôznych typov povolaní – vychovávateľka, zdrav. sestra, kuchárka, chyžná, práčka, upratovačka, člen tímu záchrannej služby, sekretárka, obchodníčka, manažérka, a to všetko za jeden smiešny “plat”, ktorý nie je ani priemerom všetkých menovaných profesií. Druhá vec je, že máme ozaj málo sebavedomia už na materskej. Dosť rýchlo sa stiahneme a druhá strana má vyhrané. Treba vedieť – čím nás bude viac a viac počuť, vidieť, tým viac nás budú rešpektovať. Ja to skúšam s piatimi deťmi a jeto gól! Na počte detí pritom nezáleží, ale na odvahe. Aby ste si nemysleli, bývam v malom mestečku so socialistickou morálkou… Mária
A teraz niečo zo strany zamestnávateľa. Som zamestnaná v menšej firme, kde nás je 6. Dve nahadzujeme do pocitaca, ostatni nasu pracu neovladaju. Otehotnela som a odisla na matersku. Baba, ktoru prijali namiesto mna otehotnela o pol roka nato. Ked odisla na matersku, prijali tretiu. Tretia otehotnela a nastasie som sa medzitym vratila do prace ja. No a to je uz na druhej materskej ta, co nastupila po mne. Zamestnavatel musi stale niekoho zaucat. Po navrate do prace musi zaplatit dovolenku, na ktoru ma narok aj matka na materskej alebo jej tu dovolenku poskytnut a to nebola vobec v praci. Co ma z toho ta firma? A to nam vychadzaju v ustrety ked su deti chore a pracovny cas mame kratsi ako ine firmy.
Pre Janette – ja som tá mamička, čo kvôli deťom dala výpoveď – len som sa zabudla podpísať – chcela som Ti povedať len toľko, keď bude Tvoj zamestnávateľ, hlavne šéf ústretový, tak sa to dá. Ja som si to skúsila najskôr s dcérou – keď mala rok vrátila som sa do práce a za pomoci rodičov a pri ústretovosti šéfa to išlo. Tú ústretovosť myslím tak, že keď napr. malá ochorela, tak mi stačilo zavolať do práce, že beriem 2-3 dni dovolenky a dostala som ju, takže v najhorších chvíľach som mohla byť so svojím dieťaťom a pri doliečovaní už vypomohli rodičia. Tak sme to zvládali až do môjho nástupu na druhú materskú a opätovný návrat (znova po roku) na pracovisko. Vtedy sa to začalo, medzitým sme prešli pod iného šéfa, ktorý zo všetkého najviac nemá rád mamičky, lebo, vraj každú chvíľu chýbajú kvôli deťom. Keď som kvôli chorobe chcela dovolenku, tak som ju dostala málokedy a tak som sa musela dať vypísať resp. dostala som ju ale som musela splniť nejakú úlohu, ktorú som musela dokončiť doma v rámci vlastnej dovolenky. A tak to išlo. Navyše s dvoma deťmi to už bola riadna fuška a keď mi do toho prišli zdravotné problémy mojej mamy a k tomu prázdniny bez šance čerpania dovolenky – preto také rozhodnutie. Ale ja Ti držím palce, ak Ti v práci aspoň trochu vyjdú v ústrety, tak to ide. Držím Ti palce!
Co je vlastne ucta k materstvu? Existuje v krajine kde zena uz v porodnici schyta “mudre” komentare na jej osobu priamo od tych, ktori by mali vediet o tehotnych zenach viac ako hocikto iny?
Plati pravidlo dzungle – silnejsi vyhrava. Aby sa uslo aj slabsim – na to treba rozsirit zdroje – zvysit moznosti zamestnat sa, aby si zamestnavatel az tak nemohol vyberat, a aby sam zacal k sebe lakat ludi, ked ich potrebuje, a tych co ma, sa snazil udrzat. Dobri zamestnavatelia uz pochopili, ze sa neoplati vystavovat zamestnancov nadmernemu stresu a zatazi (vykonnost klesa, chut pracovat tiez), a este musia dospiet do stadia, ze je dobre mysliet aj na ich rodinu. Takze si na to este chvilu pockame…
Podla mna najvacsia nevyhoda matiek malych deti ani tak nie je poziadavka skrateneho a pevneho pracovneho casu, odmietanie nadcasov ci sluzobnych ciest, ako riziko castych chorob deti a nasledneho casteho vypadavania z prace… Zamestnavatel potom nevie, s cim ma pocitat (dieta just ochorie vtedy, ked termin hori), preto radsej siaha vedla …
Ja mam 2-rocneho chlapceka a musim sa uz vratit do prace. Vlaste aj chcem. Lenze presne len na rok! Este neviem ako budem zvladat praca-skolka-domacnost,ale tesim sa na novy chaos, zmätok a povinnosti. Po roku by sme chceli druhe babetko. Zvladne to moj zamestnavatel? Moja rodina planuje, no ake to bude dale j tak to neviem…..asi aj ine rodiny riesia takeho problemy. Chcela by som,aby moje dieta bolo na prvom mieste,ale viem, ze praca ktoru som predtym vykonavala, kym som otehotnemala vobec nebola lahka /ani nie tak fyzicky ako psychicky/ a viem,ze zaradenie sa do kolektivu a novych informacii po troch rokoch tiez nebude najlachsim orieskom pre mna /kedze tehotenstvo som mala rizikove/….a kopec inych starosti. Jednoducho sa bojim co na to vsetkom moj zamestnavatel ked teraz som uz nie len zamestnanec,ale aj matka a manzelka.
Nechápem, prečo v niektorých mestách (na Slovensku som bývala v 4) sa dá urobiť znižený chodník pre kočiar na prechode pre chodcov, premávajú tam nízkopodlažné autobusy MHD, sú obchody prístupné pre kočiare a podobné samozrejmosti pre matky s deťmi a naopak, v iných mestách akoby žili len zdraví priemerní dopeláci, ktorí všetko zvládnu a ani do detskej polikliniky sa tu (v HE) nedá vojsť s kočiarom.
O zamestnávaní matiek s deťmi mladšími ako 18 rokov už ani nehovorím. Ktorá si nezaloží živnosť, alebo ju neuživí manžel, nemá šancu. Najmä tu na východe, kde je vysoko nadpriemerná nezamestnanosť.
Všetko je o rozmýšľaní, ktoré fyzicky nebolí, ale inak veľmi vyčerpáva a preto matky na RD doma myslia, ale kedže sa nikde nedostanú, svoje myšlienky si píšu akurát tak tu na babetku, a muži len makajú ako bez rozumu, lebo kvôli zárobkom na nič nemajú čas, ani vypočuť tie skvelé a pritom jednioduché ženské nápady. Tak potom vyzerá svet.
Úplne súhlasím so Silviou. Napokon, mnoho zamestnávateľov ani netuší, aké výhodné je zamestanť ženu-matku. Mám kamošku – eknonómku, ktorú si firma vyslovene vyžiadala čoby matku s odôvodnením, že si nechcú zase vychovať účtovníčku, ktorá im po roku zmizne. Žena s dieťaťom hľadá zázemie a menej špekuluje, ak jej zamestnávateľ čo len trošku umožní normálne fungovať a zabezpečí primerané podmienky, znesie mu modré z neba. Skúste hľadať podobnú ústretovosť v bankách voči ich zamestnankyniam. Tieto inštitúcie vycucávajú mladé baby bez záväzkov, ktoré majú ako matky veľmi malú šancu normálne na pôvodnom pracovisku fungovať bez toho, aby sa im niekto plne nestaral o dieťa (pracovná doba min. do 6 plus rôzne porady). Jediný argument na akýkoľvek protest je odpoveď – Nepáči sa vám? Prosím, za dverami je ďalších 50 záujemkýň, ktoré to vezmú. Ak bude niekto tvrdiť, že sa mu to darí ladiť takúto prácu s rodin, poviem iba – neverím. Myslím, že akýkoľvek zákon obmedzujúci ich pracovnú dobu, by ženy v konečnom dôsledku iba diskriminoval. Jediným riešením sú výhody a úľavy pre firmu, ktorá zamestná ženu s malým dieťaťom. Ešte sa vrátim k tej nízkej pôrodnosti – myslím že nie je spôsbená ani chudobou ani zlým postavení žien (akákoľvek doba minulá mala svoje negatíva, život nebol jednoduchý a deti sa rodili). Problémom je túžba po lepšej kvalite života. Neviem, či je to pozitívne, alebo negatívne, že chceme lepšie a príjemnejšie žiť a, že tomu prispôsobujeme a j počet detí, ale je to tak.
Nemyslím, že špeciálne maminky s malými deťmi sú diskriminované alebo nepochopené. Úplny nezáujem žnú aj ľudia, ktorí sú akýmkoľvek spôsobom iní. Telesne, či duševne postihnutí sú roky na okraji spoločnosti. Aj tí psíčkari, ktorí platia dane a nedostanú od mesta späť nič. Sme generácia, ktorá si máločo váži. Hold maminky si zaslúženú pozornosť musia “vybojovať” samé. Pýtať si tie stoličky v reštauráciách, s kočíkom sa “vopchať” všade a povedať nahlas svoj názor pri námietkach aj na pracovnom pohovore. Po pár skúsenostiach si myslím, že na Slovensku proti ignorancii zdravou drzosťou najďalej zájdeš. Tak sa maminky nedajme, buďme na svoje materstvo hrdé a užívajme si ho, nedajme si ho nepríjemnosťami pokaziť a svoj názor aj prezentujme, možno naše dcéry už budú riešiť úplne iné problémy.
To je presne problém dnešnej spoločnosti. Pridám svoju osobnú skúsenosť. Práve som v takej situácii, keď som sa rozhodla pre rodinu (mám 2 malé deti – 6- a 2- ročné) a po nekonečných naháňačkách škôlka, jasle, do práce a znova jasle, škôlka, domov som sa rozhodla, že to už nemá zmysel a že sa vrátim späť na materskú – veď mám na to ako matka právo. Právo? Omyl. V zamestnaní to nakoniec dopadlo tak, že po niekoľkých pohovoroch u šéfa a jeho urážkach a vyhrážkach som nakoniec radšej sama dala výpoveď. Lebo som pochopila, že po materskej by som sa aj tak nebola mohla vrátiť. Aspoň nie do takého prostredia. Bola som označená za najväčšiu …., ktorá neberie ohľad na svojich kolegov a rozbehnutú prácu. Takže milé mamičky, ak sa pri našich dnešných zamestnávateľoch rozhodnete uprednostniť svoje deti, tak asi najskôr dopadnete ako ja. U nás na Slovensku sa to jednoducho nenosí.