Viac o nesociálnom zákone o sociálnych službách

Organizácie poskytujúce sociálne služby sú presvedčené, že nový zákon o sociálnych službách nie je sociálny. Nový zákon o sociálnych službách výrazne znevýhodňuje klienta a zväzuje ruky neverejným poskytovateľom sociálnych služieb. Štvrť roka od začiatku účinnosti zákona na to poukázali zástupcovia viacerých mimovládnych poskytovateľov sociálnych služieb.

            „Za prvé tri mesiace minulého roku sme v štyroch domovoch sociálnych služieb a domovoch dôchodcov prijali 20 nových klientov. Dnes, napriek tomu, že nám klienti zomierajú a uvoľňujú sa miesta, sme za prvé tri mesiace roku 2009 neprijali ani jedného klienta,“ informoval riaditeľ Arcidiecéznej charity v Košiciach Cyril Korpesio. Príčina? Podľa nového zákona si klient nevyberá domov sám, ale určuje mu ho úradník z obce alebo vyššieho územného celku, ktorý musí podľa zákona uprednostniť verejné zariadenia sociálnych služieb (t.j. zriadené obcou alebo VUC ).

            Ťažkosti s novým zákonom deklarovala riaditeľka neziskovej organizácie Áno pre život Anna Verešová. Hoci azylové domy pre týrané a tehotné ženy majú podľa medzinárodných zmlúv, ktoré Slovensko podpísalo, zaručovať anonymitu, bezpečnosť a bezplatnosť, na Slovensku sa ženy v núdzi musia hlásiť u obecných alebo župných úradníkov, ktorí im vyberú azylové zariadenie. Náš štát, navyše, novým zákonom znížil dotáciu na jedného klienta z 1992 na 1095 eur ročne, čiže takmer na polovicu.

            „Máme vážne obavy z toho, ako dlho budú musieť klienti odkázaní na sociálne služby čakať na posúdenie a rozhodnutie o umiestnení alebo poskytnutí služby,“ povedal C. Korpesio. „Ako sa asi budú správať v zariadení, kde nechcú byť?“ dodal diecézny riaditeľ Spišskej katolíckej charity a štatutár Inšitútu Krista Veľkňaza v Žakovciach Pavol Vilček. Zdôraznil, že klient nie je slobodný vo výbere zariadenia, kde strávi poslednú časť života – iba ak by si kompletnú sumu za služby hradil sám, napriek tomu, že celý život platil dane a odvody.

            Na druhej strane nový zákon poškodzuje neverejných poskytovateľov  sociálnych služieb. Musia prijať každého, koho im obce alebo vyššie územné celky pošlú – inak im hrozí pokuta. Nie sú „Tak ako som sa už o tom v minulosti presvedčila, aj tentokrát je na stole ďalší prípad porušovania princípu rovnosti príležitostí. Teraz v oblasti poskytovania verejných sociálnych služieb. Mrzí ma, že ako predsedníčka výboru EP, ktorý sleduje aj rovnosť príležitostí, musím konštatovať, že

motivované súťažiť v kvalite poskytovania služieb, lebo úradníci nerozhodujú podľa kvality. „Zákon síce zavádza štandardy kvality, ale čo z toho? Na základe rozhodnutia úradníka sa môžem dostať do zariadenia, ktoré dosiahne 60 bodov, aj keď v susedstve bude nové zariadenie s počtom bodov 100, ale bude neverejné!“ vyhlásil P. Vilček. Dodal, že zariadenia nemôžu poskytovať ani nadštandardné služby, lebo akonáhle by si klienti chceli za ne priplatiť, samospráva im o tú istú sumu skráti príspevok na prevádzku. Nadštandard je teda možný iba z darov a grantov. Z hry sú tak vylúčené menšie zariadenia, napr. domovy rodinného typu pre cca 10 klientov, ktoré sú pre človeka najprirodzenejšie. „Zvýhodnené sú obrie zariadenia, lebo majú nižšiu správnu réžiu a nižšie prevádzkové náklady,“ konštatoval Pavol Vilček. Upozornil aj na terminologickú nezrovnalosť: ako opozitum k verejnému sa nepoužíva výraz súkromný, ale neverejný. „Akoby sa pod tým chápalo niečo nekalé, nie v súlade so zákonom…“

            O tom ako ďalej s fiškálnou decentralizáciou hovorila H. Woleková. Poukázala na princíp: „Kto rozhoduje, ten financuje!“ Po prijatí nového zákona má miestna a regionálna samospráva neproporcionálne rozdelený podiel na dani z príjmov vo vzťahu ku počtu klientov, ktorým majú garantovať poskytovanie sociálnej služby. Zároveň upozornila na viac ako 30 mil. € v rámci decentralizačnej dotácie, ktoré mestá a obce dostávajú na domovy dôchodcov a zariadenia opatrovateľskej starostlivosti. Poukázala taktiež na nepripravenosť zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti VUC a obcí na viaczdrojové financovanie. Podľa súčasnej legislatívy rozpočtové organizácie nemôžu byť financované z viacerých zdrojov. <s> </s>

            Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách bol prijatý 30. októbra 2008. Nezdravé prvky doň podľa predsedníčky správnej rady Áno pre život Marcely Dobešovej vniesli najmä pozmeňovacie návrhy Jany Vaľovej za SMER-SD. Mimovládne organizácie okamžite upozorňovali na budúce ťažkosti, ministerka práce, rodiny a sociálnych vecí Viera Tomanová im však odkázala, že tie sa budú riešiť až na základe skúseností s aplikáciou zákona. Dostali prísľub rokovania tri mesiace po nadobudnutí účinnosti. „Keďže ministerstvo sa ani po uplynutí troch mesiacov neozvalo, vyšli sme s iniciatívou sami,“ povedala M. Dobešová. Vo februári sa mimovládne organizácie združené v Sociofóre jednohlasne postavili za novelu zákona z dielne Moniky Gibalovej za KDH, ale parlament deň nato o novele odmietol rokovať a neposunul ju do druhého čítania. „Takýto stav nás vydáva na milosť a nemilosť úradníkov a podporuje nezdravý lobizmus, čo je v rozpore s prijatými medzinárodnými dohodami o poskytovaní sociálnych služieb,“ konštatovala M. Dobešová.

Vláda mojej krajiny, demokratickej krajiny, neuplatňuje tento princíp nielen voči neverejným poskytovateľom sociálnych služieb, ale aj voči tým najohrozenejším – osamoteným tehotným ženám, ženám s deťmi a obetiam domáceho násilia. V ochrane a obrane je v takýchto prípadoch miesto trvalého bydliska zanedbateľnou záležitosťou a nemôže byť podmienkou financovania sociálnej služby“ –  uviedla Záborská.

• Kontaktná osoba: Marcela Dobešová, Anna Verešová, Pavol Vilček
• Telefón:     0911 510 929; 0907 716 630; 0903 534 894; 0903 617 081
• Mail:           dobesova@nextra.sk; apz(at)nextra.sk

Kampaň môžete podporiť na www.changenet.sk

(1 hlasov, priemerne: 1,00 z 5)

Loading...