O čom všetkom sa u nás hovorí ako o prorodinnej politike, prostriedkoch podpory mladej rodiny, ktoré majú byť motivujúce k rozhodnutiu „mať deti“?
Ešte pred pár mesiacmi sme boli na predvolebných mítingoch do parlamentných volieb ohurovaní množstvom ideí, ktoré ich autori považujú za tie najúčinnejšie:
Ľavičiari sa hrdili nedávnym úspechom vo zvýšení štátnych sociálnych dávok, rodičovských príspevkov, zavedením celoplošných prídavkov na deti, či novým Zákonníkom práce, ktorý sa snaží (absolútne nerealistickým spôsobom) donútiť budúceho zamestnávateľa, aby pri prijímacom pohovore nepoložil matke po materskej dovolenke otázku „Máte malé deti?“
Mnohé pravicové strany – SDKÚ, DS, KDH,… hovorili o podpore rodín prostredníctvom daňového zvýhodnenia, odpisov z daní.
Viacerí sa zabavili na idei od KDH o vkladnej knižke pre dieťa. SNS dokonca sľubovala zastaviť „vymieranie Slovenska“ tým, že dá možnosť mladým rodinám získať od štátu majetkové aktíva na podnikanie. Dokonca sa chceli zasadzovať o predĺženie rodičovskej dovolenky s nárokom na rodičovský príspevok do 6. rokov dieťaťa.
KSS opäť proklamuje, že ohnisko pozornosti štátu má byť rodina – ako základný článok spoločnosti. Tiež hovorí o 200-tisícových mladomanželských pôžičkách za nízke úroky, zvyšovaní prídavkov na deti, rovnoprávnom postavení žien,…
Volebné guláše sú už ta-tam, a my žijeme opäť v realite.
Stepujeme v rade na Okresných úradoch, odkiaľ budú ponovom vyplácané rodičovské príspevky. Po letnom zavedení celoplošných prídavkov na deti nás tohtoročný Mikuláš obšťastní prvým o 1000 Sk vyšším rodičovským príspevkom.
Teta preberajúca tlačivo žiadosti na OÚ si nezabudla povzdychnúť: „Ktovie, dokedy tie peniažky budú. Vypíšte si radšej hneď aj tlačivo na materskú pre otecka – podľa nového zákona má právo pobudnúť na MD spolu s vami jeden mesiac. Rýchlo si vyberte tých 1200 korún, kým si to Kaníkovci nerozmyslia…“
Máme vyskakovať od radosti?
O 1000 Sk vyšší rodičovský príspevok, jednorázovo 1200 Sk pre tatinkov… Hm. Poteší. Máme vyskakovať od radosti, alebo zostať rozčarovaní a očakávať, že štát bude dotovať celoplošne mladé rodiny, vyrovnávať tzv. „ušlú mzdu“ materskodovolenkujúcej matky?
Alebo to máme chcieť od zamestnávateľa? Akokoľvek by sa nám to páčilo, ani jedno nie je v našich ekonomických podmienkach reálne. Hodiť to na zamestnávateľa by znamenalo zhoršiť už aj tak dosť zlé postavenenie matky, alebo potencionálnej matky na trhu práce. O schopnosti riešiť to zo štátnej pokladne netreba hovoriť.
Ako to bude vyzerať po vstupe do EÚ?
Bude o matky a mladé rodiny s deťmi postarané lepšie? Budú nám niečo prikazovať?
Smernica Rady Európy odporúča členským štátom len to, aby rodičovská dovolenka netrvala menej ako 3 mesiace ale maximálne 8 rokov, nehovorí nič o peniazoch.
Keďže jednou z priorít sociálnej agendy EÚ je aj zosúladenie práce a rodiny a šírenie myšlienky – „Zamestnávateľ ústretový k rodine“, možno sa do našej legislatívy dostanú aj zákony, ktoré nebudú o diskriminácii ženy s malým dieťaťom len alibisticky hovoriť, ale budú situáciu riešiť.
A výška rodičovských príspevkov, či prídavkov na deti? Sú to vždy len sociálne dávky, na ktoré zostanú väčšie alebo menšie peniaze podľa priorít a možností aktuálnej viac pravicovej, alebo viac ľavicovej vlády.
Dva typy rodinných politík
Rodinná politika sa v jednotlivých krajinách EÚ vyvíja rôzne a stretávame sa zhruba s dvoma typmi rodinných politík.
V mnohými tak ospevovanom štedrom škandinávskom modele nie je rodina vnímaná ako celok, zakladať či nezakladať si rodinu nie je považované za dôležité. Zameriavajú sa skôr na jednotlivcov, členov rodiny. Hovoria o rovnoprávnosti žien, mužov, zvláštnych právach dieťaťa. Táto individualistická koncepcia je mnohokrát nad záujmom rodiny ako celku.
Druhý model, praktikovaný v Nemecku, Belgicku Francúzsku.. patrí k tým, ktorých politika ochraňuje rodinu ako inštitúciu.
Štát by sa mal vyjadriť
Štát by mal svojou rodinnou politikou vyjadrovať, že považuje rodinu na báze manželstva za najlepšiu možnú alternatívu. (Neznamená to, že iné formy musí potláčať).
Rodina je prirodzená vec, a na jej základe by mala fungovať aj podpora mladej rodiny s deťmi – podstatným opatrením by mohli byť daňové úľavy pre muža, možnosť žien zamestnať sa na čiastočný úväzok,…
Je dobré, ak rodinu spolu držia nilen citové, ale aj ekonomické väzby.
moj manžel pracuje v zahraniči nie cez slovensku firmu ale priamu u zahraničneho zamestnavatela ja som na materskej neplatenej dovolenke pretože manžel je zamestnany v eu boli mi pozastavene rodinne pridavky aj rodičovsky prispevok už viac ako rok sa snažim vybavit rodinne no nedary sa mi na slovensku mi nedaju a v eu sa to da len taško vybavit už som poslala tlačiva kopec žiadosti a nič neostava mi nič ine ako zas čakat aj tak dostanem figu preto mamičke ktore mate manželou pracujucich v eu pridete o peniašky ako mi každe dieta ma pravo na rodinne ale vybavit to sa neda
moj manžel pracuje v zahraniči nie cez slovensku firmu ale priamu u zahraničneho zamestnavatela ja som na materskej neplatenej dovolenke pretože manžel je zamestnany v eu boli mi pozastavene rodinne pridavky aj rodičovsky prispevok už viac ako rok sa snažim vybavit rodinne no nedary sa mi na slovensku mi nedaju a v eu sa to da len taško vybavit už som poslala tlačiva kopec žiadosti a nič neostava mi nič ine ako zas čakat aj tak dostanem figu preto mamičke ktore mate manželou pracujucich v eu pridete o peniašky ako mi každe dieta ma pravo na rodinne ale vybavit to sa neda
K tomu skandinavskemu modelu by som Ta Evi este doplnila a sice: Nezosobaseni manzelia maju vyssiu prioritu pri vyplacani akychkolvek pridavkov a davok a to predovstekym z hladiska vysky platieb najma do 6. roka veku dietata ako rodicia zijuci v manzelstve. V praxi to potom vyzera tak, ze manzelstva sa bud neuzatvaraju vobec, alebo vo skolskom veku deti. Samozrejme, ze su tu aj “klasicke” pary (najprv svadba, potom porod), ale podla mojho nereprezentativneho prieskumu je to asi 50-60%. Co tu takmer vobec nepoznaju je ale svadba dobrovolna-na silu kvoli tehotenstvu nevesty, ako je to u nas este stale pomerne casto zvykom. Z mojho zatial 6-mesacneho pozorovania vsak nemyslim, za aj napriek castej absencii manzelstva su v Skandinavii spoluzitia partnerov kratkodobejsie alebo menej kvalitne ako u nas.
SOm celkom rád, že niekto píše o rodinnej politike aj trochu inak . Obvykle sa to zvrhne vždy len na to, že matky na MD očakávajú stále väčšie dotácie od štátu, čo vôbec nie je v súčasných ekonomických podmienkach reálne.