Kde si, otec? Čakáš, kým vyrastiem?

Niekedy mám pocit, že po veľkolepom začiatku, ktorým je spoločný zážitok mamy a otca pri narodení dieťaťa, nastáva akési obdobie vákua, keď sa otec nevie celkom zaradiť, zorientovať sa, čo sa od neho očakáva.

Prím hrá mama. Ona je najdôležitejšia, centrum vesmíru dieťatka, jeho hlavná vzťahová osoba. On je tiež dôležitý, ale môže sa cítiť na vedľajšej koľaji. Niekedy si tú výhybku urobí sám, niekedy to tak nechtiac zariadi mama, keď mu nedovolí priblížiť sa k bábätku a všetko robí iba sama.

Shutterstock

Keď otec nevie, čo má robiť

Díva sa na to malé stvorenie, ktoré mu pripomína akurát tak kus drievka. Nedá sa s ním ešte nič moc robiť, kým len leží. Ani chytiť ho poriadne nevie: inak sa drží päť kíl zemiakov, inak malé dieťa, zvlášť, keď cíti na sebe pohľad ženy, aby mu nedajbože neublížil, len čo sa ho dotkne.

Bábätko celkom často plače, neraz reve na celý dom. Až kým nespočinie v náručí svojej mamy, ktorá zázračne vytiahne prsník a po hlade a zlej nálade nie je ani spomienka. Preto sa otec veľakrát pristihne v roli držiaka.

Drží novorodenca, kým sa jeho mama napríklad potrebuje osprchovať. Aby jej ho zase, ledva si stihne vložku prebaliť, mohol položiť do náručia. Tam je bábätko najviac spokojné.

A on je taký… nepotrebný?

V začiatkoch je to naozaj najviac na mame, lebo tak to príroda zariadila. Je to mama, ktorej údel je prežiť tehotenstvo, vynosiť dieťa, porodiť ho, kým úlohou otca je „iba“ tam byť. A po narodení je údelom ženy dojčiť.

Nehovorím o údele v nejakom negatívnom kontexte, niekto tomu môže vznešene hovoriť privilégium. Je to skrátka niečo, čo patrí len matke. Či bude dieťa dojčiť a ako dlho, je zase druhá vec. Samozrejme, spoločenské normy a tlaky tu sú, úzko previazané na to, koľko by mala byť matka s dieťaťom doma, dokedy by sa mu mala osobne venovať.

Pri otcovi tieto témy akosi absentujú.

Otcovi nikto nespomína malé bábätko, keď chodí do práce, nikto nerieši, či je v roku skoro dávať dieťa do jasličiek, nikoho nezaujíma, či sa mu podarí umiestniť dieťa do škôlky, akoby to boli čisto ženské záležitosti. Prioritnou úlohou otca je robiť to, čo robil aj pred tým, ako sa mu narodilo dieťa: zarábať peniaze. Živiť rodinu.

Málokedy mu niekto pripomína, aby trávil čo najviac času s bábätkom, že je to vzácne obdobie, ktoré veľmi rýchlo pominie.

O otcoch často počúvame až vtedy, keď psychológovia bijú na poplach a varujú, že sú chlapci v zajatí ochranárskych matiek, že chlapcom v puberte, ktorí vyrastajú bez otcov, chýbajú mužské vzory. Opustených chlapcov je dnes viac ako kedykoľvek predtým, pomaly polovička pôvodných rodín nežije spolu v čase dospievania detí.

Pokiaľ otcovia boli prítomní v živote malého bábätka dennodenne a neupínali sa na nejakú falošnú predstavu, že naozajstnými otcami budú neskôr, napríklad len čo ich deti začnú chodiť alebo len čo s nimi budú môcť kopať do futbalovej lopty alebo vtedy, keď už budú dosť veľké na to, aby s nimi mohli lepiť modely lietadiel, veľmi pravdepodobne to budú tie šťastné rodiny, ktoré dokázali zostať spolu.

Otcovia v sebe nesmú živiť pocit nepotrebnosti a zapnúť si telku, keď ich žena vo vedľajšej miestnosti dojčí dieťa, lebo to sa ich predsa netýka. Svoju rolu môžu plniť napríklad tým, že v rovnakom čase môžu pripraviť jedlo alebo upratať kuchyňu, vyvesiť prádlo… áno, robiť tie „ženské“ práce, za ktoré matky nie sú platené.

Svoj vzťah k bábätku si môžu budovať pri prebaľovaní alebo kúpaní. Nemusí byť pri tom zakaždým prítomná mama.

Bábätko si môžu vziať ocinkovia do kočíka alebo do nosiča a opäť, nemusia brať so sebou vždy mamu.

Máš strach, že bude tvoje bábätko na prechádzke vrieskať a nebudeš mať pre neho prsník, aby si mu zapchal ústa? Prechádzaj sa s ním na ulici pred domom, odtiaľ nadobudneš istotu, že sa to dá zvládnuť a posmelíš sa aj na dlhšie trasy.

Buď s bábätkom v bdelom čase, keď nie je práve zavesené na mamu. Môžeš spolu s ním pozerať na hračky z kolotoča, ktorý mu krúži nad hlavou. Môžeš si s ním ľahnúť na deku a hrať sa s ním. Nevie ešte chytiť hračku do rúk? Nevadí? Oči a uši stačia na to, aby si s nejakou hračkou prechádzal z jednej strany na druhú, aj to zaujme jeho pozornosť!

Môžeš si s ním čítať. Môžeš s ním viesť rozhovor jeden na jedného: rozprávať mu o svojej práci. O futbale. O tom, aké s ním máš plány. Môžeš pri tom napodobňovať jeho zvuky. To, čo ti chce povedať svojim hrkútaním.

Nečakaj, až kým vyrastie. Buď tam pre svoje bábätko. Buď tam pre jeho mamu.