Otcovia v rodine

Akí by mali byť dnešní otcovia? V čom sa líšia od otcov predošlých generácií? Je výchova detí od útleho detstva viac úlohou žien ako mužov?

Dr. Dorota Kopasová, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie

Je to naozaj tak, že generácia dnešných otcov je iná, ako boli predtým?

Nepovedala by som to tak. Iba sa zmenil pohľad spoločnosti na nich, ale aj pohľad psychológov na úlohu otcov pre zdravý psychický vývin dieťaťa. O čo ide? Kedysi sa o otcovi tvrdilo, že má na vývin dieťaťa vplyv iba nepriamy, že zabezpečuje finančný chod rodiny. Dnes sa práve zdôrazňuje, že otec by mal rovnako ako matka od začiatku venovať dieťaťu plnú pozornosť. Zo psychologického hľadiska vôbec nejde o to, či je dôležitejší otec alebo matka. Ide o to, že muž predstavujú mužský vzor identifikácie správania pre dieťa, či je to dievča alebo chlapec, a žena, matka predstavuje ženský vzor identifikácie správania. Pre svoj zdravý psychický vývin deti potrebujú obidva vzory.

K chápaniu dôležitosti otcovstva vo výchove detí prispieva aj zmena postojov spoločnosti .Ktoré zo zmien považujete za najvýraznejšie?

Zdvíha sa povedomie pocitu zodpovednosti za dieťa. Je veľmi dôležité rozdelenie úloh i kompetencií. Ako to rozdelila spoločnosť? Nedá sa vytvoriť jediný meter. Tam, kde otec zarába viac, je pochopiteľné, že on je zamestnaný. Môže sa však stať, že otec je nezamestnaný a je potrebné, aby niekto zabezpečoval finančný chod rodiny, ale nie s tým, že sa nebude venovať dieťaťu.

Aká je úloha otca vo vývine dieťaťa?

Má prevziať každý deň určité úlohy. Má sa s malým dieťaťom pohrať, staršiemu sa tiež venovať. Keď je dieťa v 12. roku života, veľmi potrebuje vzor identifikácie otca. Je to v období puberty. Keď ho nemá, veľmi mu chýba. Ak ho nemá po 12. roku, hľadá náhradu. Tá náhrada nemusí byť vždy šťastím.

Sú prípady, keď po príchode dieťaťa na svet sa otcovia neraz cítia zo spoločenstva matky a dieťaťa akoby vydelený. Matka má k dieťaťu prirodzenejšiu cestu. Skúsenosť s tehotenstvom je pre muža nepoznaná. Muži nepoznajú dôvernosť telesného a emocionálneho kontaktu pri dojčení. Ako by mali ženy postupovať, aby sa partneri necítili nepotrební? Niektoré ženy majú snahu zvládať všetko bez pomoci.

Nemám ten pocit, že majú snahu zvládať všetko bez pomoci, ale akoby si uzurpovali právo, že ony to vedia s dieťatkom najlepšie a boja sa, že muž, napriek tomu, že ju aj dieťa má rád, nedokáže to tak urobiť. Situácia dojčenia dieťaťa je podstatná. V dnešnej spoločnosti je situácia úplne iná. Muž sleduje počas gravidity na sonografii s matkou, ako sa dieťa vnútromaternicovo vxvíja, môže byť pri pôrode a už vtedy si vytvára úplne iný vzťah k dieťaťu, ako to bolo predtým. V nemocnici ho naučia základné veci. Doma môže pomáhať, to neznamená, že musí napr. sám kúpať dieťa. Ale dieťa cíti aj vôňu matky, otca, cíti tlkot srdca, ktorý je iný, ako ho má mama, a ono vie, že patrí do rodiny.

Ženy si často radšej spravia veci samy alebo ich po mužoch opravujú. V čom robia v tomto smere veľké chyby?

Niekedy je aj muž pedantnejší, inokedy žena. Pedantnosť alebo túžba po dokonalom poriadku by nemala byť na prvom mieste. V prvom rade je pohoda detí a celej rodiny. Myslím si, že to je najpodstatnejšie. Môžem mať iné zvyklosti. Niekedy je taká situácia, že žena nedokončí žiaden typ práce úplne do konca. Málokedy sa to podarí. Vtedy si sama kladie otázku, ako je možné, že to nezvládla. Niekedy jej to muž vyčíta.

Pri pozitívnom hodnotení väčšieho zástoja otcov v živote detí a v zbližovaní rodičovského prístupu muža a ženy nejde o výmenu rolí matky a otca, pretože obaja majú svoju špecifickú úlohu.

Nejde o výmenu rolí, ale o partnerský vzťah, o vytváranie rodiny, ktorú tvoria dvaja dospelí a dieťa. Tie krásne situácie, ktoré sa vytvárajú, sú úžasné a neopakovateľné. Otec môže veľmi pomôcť matke, keď dieťa je očkované, má teplotu, že ju nechá vyspať. Nielen aby išla z domu von, ale aby si aj vydýchla.

Aký vplyv môže mať na dieťa absencia otca v rodine?

Je to skrytá neúplnosť rodiny. Otec síce donáša peniaze do rodiny, ale nezúčastňuje sa spoločných radostí a starostí, celého chodu rodiny. Avšak ten, kto sa rozhodol byť otcov, pre neho je práve vzor identifikácie správania pre dieťa dôležitý. Je to vzor, podľa ktorého bude dieťa nadväzovať svoje kontakty v ďalšom živote. Pocit zodpovednosti za dieťa majú mať obidvaja. Matka veľakrát čaká, kedy príde otec z práce, a rozdelí sa zodpovednosť o dieťa na oboch.

• Odznelo v pravidelnej relácii Slovenského rozhlasu DOMÁCA LINKA.