Ako pomôcť dieťaťu, ktoré sa v škôlke pocikáva?

1.

Je vždy nápomocné, ak sa dieťa môže oboznámiť s priestorom a vybavením škôlky skôr, než do nej začne reálne chodiť. Aby poznalo triedu, priestory, aby sa vedelo orientovať, kde čo nájde, napr. aj ten záchodík. A aby si to aj vyskúšalo – je to predsa len iné, než máme obvykle doma.

2.

Ak sa stretnete s budúcou učiteľkou svojho dieťaťa, pýtajte sa na nastavené pravidlá. Aj ohľadom záchodovej hygieny. Teda kedy obvykle deti chodia na záchod, ako je to v danej triede so spánkom a s možnosťou ísť na toaletu „podľa potreby“.

3.

Následne, keď už dieťa pár dní do škôlky chodí, pýtajte sa ho, aké sú pravidlá ohľadom používania toalety.

Opýtajte sa tiež, či niektoré dieťatko v triede má/malo problém prísť na toaletu včas. Či sa proste niekto nepocikal. Obvykle zistíte stav vecí, a tiež vám deti opíšu reakciu učiteľky.

Deti sú obvykle zdieľnejšie hovoriť o probléme iných, než o svojom vlastnom. Ak ich vypočujete a budete primerane reagovať, zrejme v budúcnosti nebudú mať obavu povedať vám aj o svojom vlastnom probléme.

4.

Ak zaznamenáte nejakú nehodu s pocikaním, či „cvrknutím“ (mokré, či močom zapáchajúce spodné prádlo), hovorte o tom s dieťaťom. Ale v pokoji a s otázkou napr.: „kedy sa ti podarí dostať sa na záchod včas?“

Tým sa sústreďujete na to, kedy dieťa reagovalo vhodne, kedy malo kontrolu nad svojim telom, a nie na to, kedy dieťa urobilo niečo nevhodne. Teda sústrediť sa treba na pozitívne a nie negatívne okolnosti. Dieťa sa nemá v takejto situácii cítiť zahanbene.

5.

Ak nepomôže rozhovor s dieťaťom, nasleduje rozhovor s učiteľkou. Väčšina detí sa obáva či hanbí niečo v tomto smere hovoriť učiteľke – pomerne často sú deti zahanbované, keď sa priznajú s pocikaním: „no ale ty už si veľký chlapec, toto sa nerobí!“ alebo „no a kto to má po tebe upratať? Sa nehanbíš?“.

Pri rozhovore s učiteľkou môžete spoločne hľadať nápady a možné riešenia a najmä uvidíte jej reakciu a postoj k celej situácii. Pomerne často, ak učiteľky vedia, že dieťa má nejaký problém, snažia sa pomôcť ho riešiť.

6.

Samozrejme, že vhodné je situáciu pozorovať aj doma – v popoludňajších hodinách a cez víkend. Ako dlho dieťa vydrží bez použitia toalety? Ide vždy samo alebo si občas cvrkne?

Koľko tekutín dieťa pije – menej ako v škôlke? Viacej? Ako včas po pití musí ísť na toaletu? Podľa toho môžete korigovať informácie pre učiteľky – ak to doma ide bez nehody a v škôlke nie.

Tieto problémy sa obvykle po pár týždňoch vyriešia. Ak by pretrvávali, majte na pamäti, že dieťa sa i môže snažiť a vyvinie veľa úsilia, ale okolnosti ho limitujú a dieťa akoby stále ostáva s Čiernym Petrom v ruke – lebo ono sa nakoniec aj tak pocikalo.

Môžete ísť krok za krokom, nečakajte, že sa veci zmenia po pár dňoch. Oceňte každý „suchý“ deň – nemám na mysli kupovanie darčekov a sladkostí. Ale dieťa potrebuje vedomie, že ste si to všimli a že vnímate jeho snahu a oceňujete ju. To ho zrejme povzbudí najviac v získavaní vlastnej kompetencie a kontroly nad situáciou.

Spracované s použitím: kidshealth.org.nz, parentspress.com

(4 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...