Poviete si, čo už len okolo prírody sa tie deti môžu nové naučiť. Veď z rozprávok poznajú skoro všetky zvieratá, vedia ročné obdobia a to im na škôlkarsky vek predsa stačí.
Nuž, všetko je relatívne.
V škôlke veľa pokusov a aj zákerných otázok
Podľa platného Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách, ktorého sa učiteľky v škôlkach musia pridŕžať, deťom pripravujú aktivity smerujúce k rozvoju prírodovednej gramotnosti podľa zadaných oblastí.
Samozrejme, so zreteľom na vekovú skupinu.
Prírodovedná gramotnosť
Čo to je tá prírodovedná gramotnosť? Je to spôsobilosť používať prírodovedné vedomosti, identifikovať otázky, utvárať závery, ktoré sú podložené faktami a ktoré pomáhajú pri vytváraní predstavy o prírodnom svete a zmenách, ktoré v ňom prebiehajú a ktoré spôsobuje človek svojou činnosťou.
Áno, aj toto deti v škôlke už majú vedieť.
Dieťa v predškolskom veku má spontánne vstupovať do skúmania javov, predmetov a situácií a získavať nové informácie, ktoré využíva na postupnú tvorbu a zdokonaľovanie svojich predstáv o ich fungovaní; dôverovať svojmu poznaniu a zároveň mať neustále tendenciu testovať funkčnosť vlastných vysvetlení.
Podoblasti vzdelania
Vzdelávacia oblasť Človek a príroda zahŕňa naozaj všetky oblasti prírody. Dokonca je to rozdelené do viacerých podoblastí. A čo všetko by mali deti zvládnuť pred nástupom do prvej triedy ZŠ?
– Vnímanie prírody – rozprávať o prírodných reáliách známeho okolia, vymenovať ročné obdobia, uvedomiť si zmien v prírode počas roka,…
– Rastliny – identifikovať rôznorodosť rastlinnej ríše, uviesť potravinový a technický úžitok niektorých úžitkových rastlín a húb, rozpoznať vybrané poľnohospodárske rastliny, rozpoznať rôzne druhy ovocia a zeleniny, uvedomiť si význam ich konzumácie pre správnu životosprávu, opísať podmienky zabezpečujúce klíčenie a rast rastlín,…
– Živočíchy – identifikovať rôznorodosť živočíšnej ríše, rozdiely medzi živočíchmi v spôsobe ich pohybu, rozpoznať mláďatá vybraných živočíšnych druhov a pomenúva ich, opísať spôsoby starostlivosti o niektoré živočíchy,…
– Človek – opísať ľudské telo v základných anatomických kategóriách, fyziologické funkcie tela (dýchanie, trávenie, pohyb, krvný obeh, zmyslové vnímanie),…
– Neživá príroda – uviesť príklady, kde sa v prírode nachádza voda; príklady javov, v ktorých je možné vnímať prítomnosť vzduchu, opísať Zem ako súčasť vesmíru,…
– Prírodné javy – opísať prírodné javy a podmienky zmeny ich fungovania na základe vlastného pozorovania a skúmania (svetlo a tiene, teplo a horenie, topenie a tuhnutie, vyparovanie, rozpúšťanie, zvuk, sila a pohyb),…
Na aké otázky sa deti učia odpovedať?
Snahou učiteliek by mala byť popri rozvoji elementárnych poznatkov o prírode aj podpora procesu poznávania prostredia prostredníctvom rozvoja pozorovacích a skúmateľských aktivít detí. Pokusy sa častou súčasťou edukácií.
Učiteľka je pre deti vzorom zvedavej a bádajúcej osoby, ktorá kladie otázky a hľadá odpovede.
Deti treba viesť k bádateľským aktivitám, naučiť ich klásť si otázky a hľadať odpovede (i keď vzhľadom na vek často pomerne nepresné až naivné).
Usmernenia a otázky učiteľky môžu mať aj nasledovnú podobu:
- Pokús sa vysvetliť, čo sa stane s cukrom vo vode.
- Aký materiál môžeme použiť na výrobu padáka?
- Porozmýšľaj, čo všetko sa v teplej vode robí lepšie a v studenej horšie.
- Čo keby sme vreckový čaj zaliali studenou vodou namiesto horúcej?
- Poznáš liečivé rastliny? Ako ich využívame?
Vedeli by ste odpovedať?
(8 hlasov, priemerne: 3,40 z 5)
Loading...
Od akého veku môžu byť deti doma bez rodičov?
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
Má päť detí a jedno prianie - liečiť sa
Súťažte o 3 darčekové sady Frosch Levanduľa
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží