Jasle – štát verzus zriaďovatelia

Oslovili sme i pani Marcelu Kramplovú, majiteľku jasličiek v Bratislave. Spolu s približne dvadsiatkou ďalších zriaďovateliek jaslí, na čele s pani Luciou Goméz z Pezinka, sa podujali  vypracovať pripomienky k spomenutému návrhu novely. A ako vidí samotný návrh M. Kramplová?

Ako vnímaš návrh novely Zákona o sociálnej pomoci? Čo v ňom vnímaš ako pozitívne?

Pozitívne vnímam už len to, že sa niekto začal zaoberať vôbec takýmito zariadeniami a snaží sa im dať mierku nejakého štandardu, ktorý by mal zabezpečiť kvalitu starostlivosti o deti do 3 rokov. Lebo povedzme si pravdu, doteraz si mohol založiť “jasle” každý, kto chcel a okrem počtu toaliet a m² na jedno dieťa sa nerieši nič. A už vôbec kto a ako bude pracovať s deťmi, na základe akej kvalifikácie a smerníc.

Na druhej strane je to riešené veľmi nešťastne – takpovediac likvidačne pre 99% zariadení, ktoré zabezpečujú túto starostlivosť. Počet detí na jednu učiteľku, podmienky ktoré musí spĺňať rodič, aby dieťa mohlo chodiť do jaslí, bezbariérový prístup a iné navrhované riešenia sú likvidačné pre väčšinu opatrovateľských zariadení – táto novela podľa mňa neoddelí zrno od pliev, ale zlikviduje i tie dobré zariadenia, ktorých starostlivosť o deti je naozaj poslaním.

Nakoľko ste ako zriaďovatelia súkromných jaslí vytvorili skupinu na pripomienkovanie návrhu novely, čo je to, čo chcete pripomienkovať? Čo je to najmenej logické, resp. najviac ohrozujúce prevádzky súkromných jaslí?

Ide nám o to, aby sa navrhovaná novela vrátila „na stôl“ a aby boli k jej prepracovaniu prizvaní odborníci – tí, ktorí pracujú s deťmi – poznajú ich potreby i potreby rodičov a centier, zakladali opatrovateľské centrá, vedia, čo obnáša financovať takéto zariadenie a čo je potrebné pre jeho existenciu. Nech spoločne vypracujú návrh, ktorý bude chrániť dieťa, rodinu a umožní fungovanie „jaslí“. Pripomienkujeme a potrebujeme vedieť, či má byť registrácia povinná pre všetky zariadenia, treba určiť a špecifikovať presnejšie vek detí a následne počet na 1 učiteľku.

Žiadame, aby rovnaké pravidlá platili pre štátne i súkromné zariadenia, nesúhlasíme s tým, že na 1 miestnosť môže byť len 12 detí – obmedzenie to však podľa môjho názoru potrebuje – ale treba vymyslieť iné kritérium na určenie počtu detí.  Sme za viazanú živnosť – je dôležité, kto s deťmi pracuje, na základe akého vzdelania. Návrh bezbariérovosti je prehnaný – zbytočný a drahý. Chýba špecifikácia vzdelávacieho procesu – čo a akým spôsobom. 

Môžeme prosím čitateľom priblížiť reálne náklady na prevádzku jaslí? Mám pocit, že si to rodičia často nevedia „zrátať“. Pomerne často klienti, niekedy ani zamestnanci nemajú predstavu o skutočných nákladoch na prevádzku.

Prevádzkovateľ súkromného opatrovateľského zariadenia nedostáva príspevky od štátu – to je základná informácia, ktorá by sa mala vedieť. Všetko je hradené z príspevkov rodičov. Náklady na jedno dieťa v našej škôlke sú cca 450,- Eur (tu sú zahrnuté mzdy, prenájom priestorov, energie, čistiace prostriedky, práčovňa, účtovníctvo, poplatok za telefón, údržba zariadenia – opravy, pomôcky, materiál na výchovno – vzdelávací proces, divadielka, propagačné náklady – web a iná komunikácia s verejnosťou. nečakané výdavky).

Nehovoriac o tom, že sa snažím, aby moje učiteľky navštevovali kurzy a školenia – tie si hradia samé alebo vymýšľame možné i nemožné. Pre predstavu – náklady na jedno pracovné miest učiteľky sú cca 1000 Eur mesačne.

	Mohlo by vás tiež zaujímať: Nie je škôlka, ako škôlka.

Vnímate isté zvýhodnenie štátnych a obecných jaslí oproti súkromným zriaďovateľom? V čom? Ako by to malo / mohlo byť inak?

Neexistujú obecné jasle, ktoré by splnili požiadavky podľa navrhovanej novely. Momentálne to riešia materské školy a tie sa riadia platnými zákonmi pre MŠ, ktoré nestačia a nepokrývajú problematiku jaslí.

Čiže podmienky by mali byť pre všetkých rovnaké.

(3 hlasov, priemerne: 3,70 z 5)

Loading...