Moja skúsenosť s angličtinou v škôlke

V závere však mali obe po roku podobnú slovnú zásobu. Skutočný posun som videla až v nasledujúcom školskom roku. Deti začali napodobňovať to, čo sa učia na krúžku.

Posadili hračky do kruhu, vyrábali si hudobné nástroje, spievali s plyšákmi pesničky alebo hrali divadielko. Občas pridali aj vetu: “How do you do?” Hlavné však bolo, že im krúžok, hoci len po troche, rozvíjal jazyk a bavil ich.

Intenzívna angličtina, ktorá zostane

V lete sme mali možnosť vyskúšať si denný letný tábor, ktorý sa ako zázrakom objavil, aby mi vykryl pracovný týždeň. Išlo o výučbu jazyka formou Helen Doron, ktorú na Slovensku pozná mamička každého predškoláka.

Tábor trval päť dní, pričom deti prichádzali ráno a zostávali tam osem hodín. Hlavnou myšlienkou bolo prepojiť učenie angličtiny s rôznymi aktivitami vonku, hrami a výletmi.

Na tábore sa zúčastnilo len pár ďalších detí. To je fajn, lebo tie moje sú celkom náročné. Bála som sa, ako to naše baby dajú, veď doma na ne normálne nehovorím: “Come here, baby!” A vedela som, že tu budú mať angličtinu non-stop.

Prečítajte si aj: Ako mi škôlka uľahčuje život

Deti už po prvom raze komolene opakovali jednoduché vety a pridali pozdrav (a nielen Hello). Za jediný deň si domov priniesli toľko slovíčok ako z krúžku po pár mesiacoch.

Každý deň bol zameraný na rozvoj slovnej zásoby v niektorej oblasti. Deti boli napríklad vo hvezdárni a začali rozprávať o vesmíre svojou dvojjazyčnou formou. No a keďže sme z troch štvrtín ženská domácnosť, k tajomstvám vesmíru by som sa nedopracovala nikdy.

V tomto smere hodnotím denný tábor na naštartovanie jazyka ako najlepší možný krok. Ukázalo sa, že intenzívnych osem hodín hoci raz za čas spraví viac ako pravidelná polhodinka týždenne. Po dennom tábore sa na nich lepšie lepí angličtina aj na krúžku.

Najlepšia forma je dobrý lektor

Z denného tábora si okrem papierových melónov (prvý deň sa učilo ovocie) stále opatrujeme peknú slovnú zásobu. Tú sa snažím udržať nažive tak, že si každý deň cestou do škôlky dáme hru Ako sa po anglicky povie.

Je fajn, že deti poznajú aj slová ako avokádo a marakuja:-). Pri ich učení som si uvedomila, že o tom, či má v predškolskom období cudzí jazyk zmysel, rozhoduje lektor.

Nie som oborník na rozpoznávanie kvality, a pri malých deťom nejde o to, či vie učiteľ dokonale časovať. Veľa rozhoduje osobné zanietenie, schopnosť správe komunikovať s deťmi a dobre zvolené pomocné aktivity.

V predškolskom veku by mal cudzí jazyk nadchnúť, zabaviť, dať deťom nápady na hry doma. Najmä to posledné je dôležité. Keď dieťa naberie slovnú zásobu, začne používať angličtinu pri hraní. Tento hrový jazyk je v detskom veku základný komunikačný prostriedok.

Pomáha rozvíjať jazyk, uvádzať slovíčka do praxe a neprekladať ich v hlave, ale hovoriť prirodzene. V momente, keď sa hrový jazyk objaví u vás doma, máte vyhrané. Ste na správnej ceste vychovať malého jazykovedca alebo svetového prekladateľa.

Pravda o ideálnom veku

Odborníci upozorňujú, že v každom období života dieťaťa existuje tzv. okienko príležitostí, keď určité informácie prijíma najjednoduchšie a robí najväčšie posuny. V prípade cudzieho jazyka je to v období medzi 3. a 7. rokom. Teda v čase, keď máte doma škôlkara.

Pokiaľ máte možnosť, začnite s učením cudzieho jazyka v tomto období. Aj keby to malo byť len po troškách, napríklad vo forme krúžku v škôlke. Je to vek, keď dieťa hru a učenie nerozlišuje a nabaľuje na seba informácie prirodzene.

Naučiť jazyk sa dá aj neskôr. Dieťa síce už nemá výhodu nízkeho veku, na druhej strane k učeniu jazykov dopomáha aj rozvoj čítania, písania a rozšírenie slovnej zásoby.

Hlavné je, aby malo od začiatku aspoň malú možnosť testovať znalosti v praxi. Či už vyskúšať angličtinu na dovolenke, pozrieť si film alebo prečítať jednoduchú rozprávku.

Zvádnutie cudzieho jazyka je otázka praktického používania, ktorý je viac ako dobré známky či detský diplom z krúžku.

(4 hlasov, priemerne: 4,00 z 5)

Loading...