Rodičovské združenia mi naháňajú strach

Prvá téma na 20 minút: prečo sa nechodia viac prechádzať

Prvý otecko dvíha ruku a pýta sa, prečo deti chodia málo na prechádzku.

Pani učiteľky sa bránia: „Von chodíme doobeda aj poobede, a za pekného počasia tam presúvame aj aktivity ako napríklad maľovanie? Tak ako málo?“

Na to má otecko pripravenú odpoveď: „To je všetko voľný, nekontrolovaný pohyb. Ja sa pýtam, prečo nechodia viac na prechádzky? Aby sa zoznámili s okolím.“

Pani učiteľky sa pustia do diplomatického vysvetľovania, že bezpečnosť, že hlavná cesta, že deti sú ako žihadlá…

Aby ste to chápali, žijeme v meste, ktoré tvoria paneláky, Tesco, pošta a nemocnica. Zeleň môžete obdivovať nanajvýš na pár upravených balkónoch. Inak len asfalt a prechody pre chodcov.

Neviem, či je to dobrá alternatíva oproti veľkému dvoru s množstvom hojdačiek, preliezok a pieskoviskom. Dvadsať minút venovaných prechádzke ubehne ako voda a nastupuje ďalší problém. 

Druhá téma: prečo deti nútite poobede spať

Jednej mamičke sa zdá, že milovaný syn sa pri poobednom spánku nudí. Dôrazne žiada učiteľku, aby ho nenútila ležať v postieľke a pustila hrať sa.

Učiteľka vysvetľuje, že chalanisko si do postele zakaždým vezme knižku a číta. Mamičke to nestačí. Pýta sa na názov knihy, pretože ak má takú istú doma, čítanie ho nedostatočne rozvíja. Podľa mňa to dieťa nevie čítať, ale dobre.

Diskusia sa končí tak, že sa mamička rozhodne, že mu nakúpi nové knihy a pošle ich do škôlky.

Prečo nepodávajú na rodičku kávu?

Začínam premýšľať nad kávou. Škoda, že tu nemajú aspoň kávovar. Uznávam, deti by ešte kávičkovať nemali. V každom prípade, poznámku o chýbajúcom kávovare si zapíšem do zápisníka. Každý rodič by mal vyhodiť učiteľke na oči aspoň niečo.

Verím, že je koniec. Hodiny neodbytne ukazujú pol piatej a ja sa nudím. V tej chvíli sa prihlási slobodný otecko a hodí do pléna diskusný príspevok.

Slipy a intimita

Minule, keď bol aktívny otecko syna vybrať v škôlke, všimol si, že niektoré deti boli pri prezliekaní nahé. Je to vhodné? Nie je pri prezliekaní narušená ich intimita?

Niektorí rodičia sa tvária previnilo, iní trápne odvracajú hlavu. Aj pani učiteľka vyzerá, že sa s podobným problémom stretla prvý raz. Nie s problémom intimity, ale s problémom, aký vie vyliezť len z hlavy rodiča.

Nebudem vás unúvať tým, ako diskusia pokračovala, len dodám, že o chýbajúcich slipoch by sa rodičia medzi sebou vôbec rozprávať nemali. 

 

Prečo jedia škôlkari toľko bielej múky

Hodiny sa blížia k piatej. Na displeji mi zasvieti SMS od muža. Vraj, čo idem variť na večeru? V tej chvíli nastupuje na pretras školská kuchyňa a ja tuším, že dnes sa k vareniu nedostanem.

Prvá mamička sa pýta, prečo majú deti na desiatu tak často chlieb? Prečo častejšie nemajú rožky, bábovku alebo žemľu? Druhá zvolá: „Toľko bielej múky? Prečo nemajú pečivo zo špaldovej?“

Tretia mamička nesúhlasí: „Mali by jesť MENEJ múky a viac syrov, zeleniny a ovocia!“ Štvrtá nesúhlasí: „Mali by jesť OVOCIE doobeda a ZELENINU poobede!“

Na to s hrôzou vyskočí piata a všetkých nás zruší: „To je dávno prekonané, deti musia jesť pšenicu, obsahuje vitamín B!“ 

„Tak dobre,” poznamená prvá mamička, „musia však jesť pečivo s cesnakovou pomazánkou? Veď budú mať prdíky! A vôbec, musia mať toľko masla?“ Strhne sa diskusia o masle, tukoch a škodlivosti lekvára.

V tom jeden z oteckov poznamená: „Hlavne, že nejedia nátierkové maslo. To je najväčšie zlo.“

„Nesúhlasím,“ poznamená žena, ktorá chcela nastoliť diktatúru ovocia a zeleniny, „najväčšie zlo je cukor!“

Prečo škôlkarom dávajú jed vo forme sirupu

Výbuch, ktorý nasleduje, pripomína pád Berlínskeho múru. Ocko, ktorý evidentne nenávidí nátierkové maslo, kričí na vedúcu kuchyne: „Prečo im sypete do čaju cukor?! Sypete im tam jed!“

Mamička so synom, ktorý sa počas spánku nudí, nahlas volá: „Napíšme na krajský úrad, že my nechceme, aby naše deti niekto nútil piť sirup a ocukrený čaj!“

Žena s revúcim dojčaťom, evidentne vtierka ako ja, piskľavo doplní: „Prečo nemôžu detičky piť len čistú vodu?“

Nasleduje ďalší otras a podlaha s kobercom s kvetinkami sa zachvela, keď rodičia odušu skandujú: „Čistú vodu! Len čistú vodu!“

V momente, keď mamy a oteckovia rozpútali boj za práva detí piť len vodu z vodovodu, nenápadne som schytila tašku a zdrhla.

Na prezenčku som sa podpísala, mamičky ma videli a opatrovanie sa nemilosrdne chýlilo ku koncu. Doma už na mňa čakali deti, ktoré si ľahostajne upíjali zo sirupovej vody. Vidno, že neboli na rodičovskom združení.

(14 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)

Loading...