Niektoré deti sa do škôlky tešia, iným je to jedno, ale sú aj také, ktoré cestou do školy či škôlky plačú. A niektoré dokonca hystericky vystrájajú a jačia.
Nejeden rodič sa na pár metroch riadne zapotí, prežije rôzne pocity od hanby, že nezvláda svoje dieťa, až po výčitky svedomia, lebo dieťa núti ísť niekam, kam ono nechce.
Prečo deti plačú?
Plač je prvý zvuk, ktorým dieťa po narodení nadväzuje s okolím komunikáciu. Plačom dieťa vyjadruje svoj stav, svoje potreby. Mamička sa pomerne rýchlo po narodení dieťatka dokáže zorientovať v rôznych druhoch plaču a podľa toho naň aj reaguje.
Inak plače dieťa, keď je hladné, inak, keď je unavené, inak, keď je choré, inak, keď vyžaduje pozornosť.
Ako dieťatko rastie a začína si uvedomovať svet okolo seba, aj jeho komunikačné zručnosti sa rozširujú a plač sa presúva na úroveň vyjadrenia nespokojnosti, strachu, bolesti – vo všeobecnosti plačom deti vyjadrujú niečo negatívne, čo je ťažké vyjadriť bežnými slovami.
Podvedomá reakcia priemerného dospelého na plač je dieťa utíšiť a snažiť sa odstrániť príčinu plaču.
Nechcem ísť do škôlky!
Dieťa je silno, resp. na osoby, ktoré mu prejavujú mimoriadnu starostlivosť a náklonnosť. Nutnosť odpútať sa na istý čas od rodičov v dieťati vzbudzuje pocit ohrozenia, neistoty.
Škôlka je pre dieťa novým prostredím s cudzími ľuďmi, v detskom ponímaní času takmer bez časového ohraničenia. Dieťa môže mať pocit, že ak raz vojde do škôlky, už nikdy neuvidí svoju mamku, svojho ocka. Možno sa už nikdy nevráti domov a nebude sa môcť zahrať so svojimi hračkami.
Dôvodom na plač je často aj strach z neznáma – neviem, čo ma tam čaká, aká bude učiteľka, akí budú spolužiaci, či všetko dobre zvládnem. Jediné riešenie, ako sa tejto katastrofe vyhnúť, je neísť do škôlky. A do škôlky nepôjdem vtedy, ak budem dostatočne silno plakať (vyjadrovať svoje obavy), prípadne aj revať a aktívne sa brániť.
Pozitívna motivácia a povinnosti
Každý človek v živote má nejaké povinnosti. Dospelí chodia do práce, aby zarobili peniaze, z ktorých potom rodina žije. Veľké deti chodia do školy, aby sa naučili, ako peniaze zarábať.
Menšie deti chodia do školy, aby sa najprv a najmenšie deti chodia do škôlky, aby sa pripravili na školu. Len maličké bábätká zostávajú s mamkou, lebo tie ešte nevedia hovoriť a cudzí ľudia by im nerozumeli. Až keď mamka naučí bábätko rozprávať a bábätko narastie, aj ono potom začne chodiť do škôlky.
Mamka sa vráti do práce a bude sa tešiť, keď sa po škôlke, škole a práci stretne celá rodina doma. Napokon, do tejto škôlky kedysi chodil aj ocko a presne táto pani učiteľka ho učila zaviazať šnúrky na topánkach. A keby mamka mohla, tiež by sa rada vrátila do škôlky, lenže teraz je už na také maličké stoličky a postieľky priveľká, už by sa do škôlky nezmestila. A tie hračky aké sú tam parádne! Veď také doma nemáme!
Dieťa potrebuje istotu
“Ja pre teba prídem hneď, keď skončím v práci.” Dieťa čas vníma trocha inak než dospelí a takáto veta mu neposkytuje takmer žiadnu istotu, lebo si nevie dosť dobre predstaviť, kedy sa práca skončí. T
rochu lepšie znie uistenie: “Prídem pre teba, keď sa vyspíš. Dovtedy sa trochu zahráš, pôjdeš na prechádzku von s kamarátmi a s pani učiteľkou a potom si všetci trocha oddýchnete postieľkach.”
Ak dieťa neholduje popoludňajšiemu spánku, asi by bolo vhodné formulovať vetu v duchu “keď sa všetky deti vyspia”. Pomáha pribaliť do škôlky aj nejakú osobnú vec – ja som to riešila maličkým voňavým bylinkovým vankúšikom v tvare srdiečka. “Keď budeš s týmto vankúšikom spinkať, bude sa ti o mne snívať a ja budem s tebou.” Taký vankúšik sme potom využívali aj po predĺžených víkendoch, keď sa deťom veľmi do škôlky ísť nechcelo:
“Máš tam predsa vankúšik, ktorý skrýva sladké sníčky len pre teba.”
“V škôlke ti bude dobre” musí znieť pravdivo!
Matky všeobecne veľmi ťažko znášajú situácie, keď dieťa plače a ony nemôžu nijako plač utíšiť. Nejedna z nás ráno odchádzala zo škôlky so slzami v očiach a výčitkami svedomia.
Ak utešujeme dieťa, že v škôlke mu bude dobre, musíme tomu samy veriť. Tiež som prešla situáciami, keď syn celú cestu do škôlky verklíkoval, ako nechce ísť do škôlky, lebo so mnou mu je lepšie.
Len čo si však prezul papučky, už utekal do triedy a ani si nespomenul, že sa mu tam nechcelo ísť.
Starostlivosť rodičov je nenahraditeľná, no každé dieťa potrebuje aj rovesníkov a iné hry, ktoré rodičia aj napriek snahám nevedia vždy zabezpečiť. S rodičmi dieťa pozná svet z jednej strany, v spoločnosti kamarátov a učiteliek zas z inej.
Nástupom dieťaťa do škôlky nastáva zmena v živote dieťaťa, ale i v živote rodičov. Škôlka je pre dieťa ďalším krokom na ceste k samostatnosti a rodičia si tiež musia začať zvykať, že dieťa začne prejavovať svoju závislosť/nezávislosť inak.
(21 hlasov, priemerne: 3,90 z 5)
Loading...
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Má päť detí a jedno prianie - liečiť sa
Otec na materskej, matka doma. Podmienky, za akých môže otec pracovať
Farba moču môže byť znakom nejakej choroby
Zápcha, alebo problémy s kakaním
Ako liečiť kašeľ bez liekov. 10 možností.
Súťažte o 3 darčekové sady Frosch Levanduľa
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Dobrý den Moj synek má 3,5 roka a pláčem každého ráno o už více akorát 5 měsíc v .Rozprava mel mu ze školky je dobře hraju s a maluju a mi musíme do Prace za rabat korunky .Malý ze nechce ist boli sm u doktora ten nnám kázal rozprava. Já mám pocit že učitelka nejde dobre na moji syna. Neviem ako to zjistit.
Ahoj,
aj ja som dala deti teraz od septembra do skolky, obe naraz. Syn bude mat 5 mala 3. V nasej skolke bol adaptacny proces rozdeleny na tri tyzdne. Prvy den sme s detmi mohli zostat do desiatej,tie nasledujuce chodili iba do desiatej, potom som po nich prisla. Mala sa vzdy velmi tesila a maly plakal, lebo chcel ist s detickami von na ihrisko a ja som ho brala domov. Nechodia totiz obaja do jednej triedy, takze syn je v triede, kde vacsina ziakov su uz stary skolkari. Druhy tyzden byvali v skolke kym sa naobedovali a az od tretieho tyzdna zostavali na cely den. Da sa povedat, ze sme to celkom dobre zvladli, kym som zanasala malu ja, pritrafila sa aj nejaka ta slzicka, ked zacal deti nosit manzel,slzy u malej prestali, ale zase zacal trucovat maly. No ako tu spominala pani ucitelka zo skolky, nikdy to nemalo dlhe trvanie. Mne osobne sa tento postup aky v skolke zaviedli pozdaval. Horsie to asi bude teraz, lebo deti boli chore a tak sme stravili dva tyzden doma. Ale dufam, ze to uspesne zvladneme.
Ahojte všetky mamičky,
mám 3-ročného chlapčeka ktorý teraz začal chodiť do škôlky.Veľmi ťažko si zvyká. navštevuje ju už asi mesiac.Ranné plakanie je samozejmosťou.Lenže najviac ma trápi že sa s ním deti nechcú hrať. koľkokrát ho vidím na dvore ako sa hrá sám a v škôlke tiež. Nevie mi niekto poradiť?
Ja neviem, kde žije Petra, ale v našej mestskej materskej škole je konzultácia s rodičmi samozrejmosťou – robia sa dni otvorených dverí, ked mamičky s deťmi môžu prísť do triedy k škôlkarom a zapojiť deti (neškôlkarov) do hry, do učenia.
Ja osobne nevidím problém, že ak má rodič záujem, učiteľka s ním nebude komunikovať – to si neviem predstaviť.
Všetko je v ľudoch – kto seje vietor, bude búrku žať.
Ano, system je postaveny na hlavu – chyba citlivost voci krehkym detskym dusickam!
Mile skolky:
– prijatiu noveho dietatka do institucionalnej starostlivosti musi bezpodmienecne predchadzat:
– osobna konzultacia rodicov s pedagogmi
– umoznit rodicom s dietatkom aspon jednu spolocnu navstevu zariadenia, spolocne sa zoznamit s prostredim, s pani ucitelkami (je to taka malickost)
– v idealnom ludsky orientovanom zariadeni zriadit zvykaciu skupinku pre rodicov s detmi (na hodinku – dve tyzdenne)
Takto zbytocne placu deti i rodicia. Rodic si to odplace, ale citliva detska dusicka trpi a casto aj utrpi.
Ach jo, je mi smutno pri citani toho, ako deti placu pri odchode do skolky. Cely tento system, ze dieta je do 2 (3) rokov doma s mamou a potom bac, zo dna na den na cely den do skolky, je postaveny na hlavu. Skoda, ze u nas nema viac mamiciek moznost pracovat z domu a skoda, ze aj tie, co tuto moznost maju (alebo su napr. na materskej s mladsim dietatom), to nevyuzivaju a radsej daju dieta do skolky s odovodnenim, ze je to prenho dobre, ze potrebuje kolektiv. Ja si myslim, ze dieta potrebuje v prvom rade mamu a az potom kolektiv. A spolocnost rovesnikov sa da zabezpecit aj formou kruzkov, ktorych je teraz dost na vyber. Ale je mi jasne, ze vacsina mamiciek proste musi odist po 3 rokoch do prace. Ako pisem… system je postaveny na hlavu.
Evka, pekne napisane. Ja som dnes dala mojho certika 1.x do skolky a tiez to bolo s placom. Asi sa este chvilku potrapi, ale urcite bude dobre.
Moja dvojrocna dcerka isla dnes prvy krat po prazdninach do skolky. Zmenili sa im pani ucitelky a tak som sa bala, co bude, lebo do skolky sa tesila a utekala a opakovala mena byvalych uciteliek. Nastastie neplakala, zostala s detickami a uvidime co bude zajtra.
Myslim, ze deticky si velmi rychlo zvyknu na nove situacie, ale samozrejme placu, lebo chcu zostat s nami a vedia “ako nas dostat”. Treba im vysvetlit novu situaciu a urcite postupne pochopia a zvyknu si.
Ahojte!Tento článok ma veľmi potešil.Aj ja mám malého škôlkara.Má len 2,5 rôčika.Je to môj malý anjelikTiež plakáva každé ráno.Ale dnes to bolo o to horšie,že už keď vstal,tak hovoril,že do škôlky ísť nechce.Chce zostať so mnou.A v škôlke ma prosil,aby som ho tam nedávala.Išlo mi srdiečko roztrhnúť.Ale to sme my milujúce mamičky.Viem,že ho to po čase prejde,že sa zahrá a pozabudne,ale…..Ten pocit keď ho tam musíte nechať a potom keď odchádzate a počujete ho ešte plakať,ten pocit je strašný.Ale verím,že časom si každé dieťa zvykne.Aj keď to potrvá.Musíme byť trpezlivé.No nemám pravdu????Prajem krásne prežité dni.Detičkám v škôlke a maminkám tiež…
Dnes sme sli po vikende zas do skolky a moj drobcek celou cestou opakoval,ze dnes nie,ze az zajtra pojde do skolky,ze dnes chce byt so mnou doma..Bolo aj par slziciek,aj kym som ju v satni neprezliekla,ale ked prekrocila prah sklennych dveri a ocitla sa v triede,prestala som pre nu existovat,hned sa vrhla na hracky a uz sa ani neotocila..
Aj ucitelka v triede mi potvrdila,ze uz v piatok neplakala,len trosku rano a potom tesne po zobudeni..Takze som rada,ze to dobre dopadlo a snad uz nebudu problemy..A Susanna, my sme chodili pol roka na take stretnutia v skolke buducich skolkarov a to je uplne nieco ine,ked je tam aj mamicka a dieta ju kedykolvek zazrie,ked potrebuje..Vzdy je to ine..A s kazdym dietatkom je to ine..
Váš komentár
A vsetkym slzickam sa da vyhnut, alebo aspom obmedzit citlivych zaucanim v skolke. Ale na to autorka asi zabudla…….
Chcela by som sa pridať k vašim zážitkom. Učím v materskej škole už viac ako 25 rokov. Keď som pred 8 rokmi niesla do škôlky svojho druhého syna, ktorý sa spočiatku nevedel dočkať nástupu, bola som celá spotená, syn reval až sa hory ozývali a ja, už skúsená učiteľka, som vonku plakala. Paradox? To sme proste my, mamy, ktoré reagujeme občas prehnane na detské obavy a pritom sa viac bojíme my. Verte mi, že nás majú deti veľmi dobre prečítané a vedia lepšie, ako nás majú omotané okolo tých svojich drobných prstíkov. Súhlasím s príspevkom Rianky, že pred ockom si malý drobček nebude dokazovať svoju moc nad rodičom. Aj môj vtedy malý synček to pred ockom nerobil. Dnes je z neho veľký chlap, ale ja každý september prežívam túto “bolesť” s každým dieťatkom, ktoré sa cíti bez mamy stratené – ale mnohé iba pár minút po zatvorení dverí. Verte, že počiatočný strach z neznáma zvládnu. Držím palce a vydržte. Nevzdajte to, lebo to bude horšie.
Ahojte vseci,
tak ja som tie skusala s mojou 3,5 rocnou dcerkou nastupit do skolky. Ale dnes som to vzdala a zostala doma, aspon zatial. Som totiz doma na materskej s druhou dcerkou a uz som sa na to ranne zufalstvo /jej aj moje/ nemohla divat. Kazdu noc sa budila a vykrikovala na mna, nech neodchdzam, plakala a evidentne sa niecoho / alebo niekoho/ v skolke zlakla.. tak som to vzdala, aspon na teraz.. pomlaly ju budem na to privykat, aby sa so mnou doma nenudila a mozno v novembri to skusime znovu.. len neviem co budem robit ak sa to bude opakovat, lebo si myslim , ze ak este raz v tomto cuvnem, uz ju tam nedostanem???
Váš komentár
ahoj maminy,
tento článok je naozaj super. Moja dcérka chodí do škôlky od utorka a dnes po prvý krát neplakala. Dôležité je, aby sme pred našimi drobčekmi neplakali lebo to budú znášať ešte horšie.
No tento článok je skvelou pomôckou ako to ľahšie zvládnuť.
Tento článok mi padol neskutočne vhod. Môj syn bol včera prvykrát v škôlke. Aj keď on to zobral veľmi dobre a ja naopak veľmi ťažko. Tento článok je výborným povzbudením a ťaháčikom, ak by sa nám do škôky nechcelo
Všetkým maninam prajem, aby sa držali a nevzdávali sa tak ľahko. 
Váš komentár
Za všetky učiteľky ďakujem autorke za príspevok, ktorý ak rodičia pochopia, ich deťom bude v škôlke úžasne. Ak rodič zvládne zmenu prechodu dieťaťa z rodiny do škôlky a zbytočne dieťa nestresuje, dieťa ju zvládne určite. Článok som vyvesila aj v našej škôlke, aby si ho prečítali všetci. ďakujem
Ahoj,
a ďakujem za všetky maminy za tento skvelý článok.
Tiež prežívame ťažké chvíle ráno v škôlke.Od včera nosí do škôlky malého ocko, pri chlapovi je náš malý hrdinom a snaží sa slzičky udržať zo všetkých síl. Pobede chodím po neho ja a zdá sa byť šťastný ked ho vidím hrať sa na pieskovisku s detmi.
Tak držím palčeky všetkým maminám a ich malým škôlkárom.