Adaptačný program pre najmenších škôlkarov

Keďže sa blíži čas nástupu do škôlky, škôlkarov, hlavne tých najmenších, treba už pomaličky pripravovať. Najmä tých, ktorí ešte neboli v žiadnom „zariadení“ (jasliach, súkromných škôlkach, centrách) a neprišli do kontaktu s množstvom iných detí a nejakým tým režimom.

Aj maminy si určite kladú veľa otázok. Ako asi to tak bude vyzerať ten prvý deň, týždeň, mesiac? Nuž, povedzme si pravdu, niekto s plačom pri príchode, niekto s plačom pri odchode. Ale nie je to len o slzách…

Adaptácia

Najmenší škôlkari nastupujú do škôlky v tzv. adaptačnom programe. Pojem „adaptácia“ sa v pedagogike používa v súvislosti s otázkami prispôsobivosti a prispôsobovania dieťaťa podmienkam rodinného, školského, mimoškolského prostredia.

Psychológia zase pod týmto pojmom rozumie zmenu citlivosti, ktorá nastáva následkom prispôsobenia sa zmyslového orgánu vplyvom naň pôsobiacim. Z hľadiska didaktického ide o prispôsobovanie vyučovacieho postupu individuálnym a vekovým zvláštnostiam dieťaťa.

Nástupom dieťaťa do materskej školy (MŠ) má dieťa náhle zmeniť rodinné prostredie, ktoré preň predstavuje životnú istotu a bezpečie, za iný menej známy a cudzí systém.

Postupný proces

Nie je jednoduché malému dieťaťu vysvetliť, prečo sa musí náhle odlúčiť od matky. Ťažko mu môžeme objasniť, že je to dočasná zmena, pretože sa ešte nedokáže orientovať v čase. Preň je najdôležitejší a najsilnejší okamžitý zážitok tu a teraz, a ten je silne nepríjemný. Strata pocitu bezpečia je často násobená ďalšími neobyčajnými alebo traumatizujúcimi zážitkami.

Aj preto adaptačný proces prebieha v jednotlivých etapách. Každé dieťa zvláda adaptačný proces inak. Je to podmienené viacerými faktormi – zrelosťou vyššej nervovej sústavy, výchovným štýlom v rodine, zdravotným stavom dieťaťa, vekom, predchádzajúcim pobytom v kolektívnom zariadení.

Dĺžku adaptačného pobytu dohodne riaditeľ MŠ so zákonným zástupcom dieťaťa s prihliadnutím na individuálne osobitosti dieťaťa.

Do ktorej triedy

Detičky sú do tried zaradené ešte pred „1. septembrom“. Väčšina škôlok zverejňuje zoznamy tried – žiakov aj triednych učiteliek najneskôr posledný augustový týždeň. Vyvesené sú na vstupných dverách škôlok.

Podľa toho rodičia vedia deti pripraviť, do ktorej triedy dieťa pôjde. Napríklad Žabková, Včielková, Macíková, Lienková, trieda Slniečok… Jednoducho s týmto sa už dá dieťa pomaličky „namotávať“ a pripravovať, čo sa bude v prvý deň hľadať.

Prvý deň

Tento deň je naozaj veľmi rozpačitý. Pre všetkých. Pre rodičov, deti i učiteľov. Pre všetkých je to nové.

Prvýkrát by dieťa malo prísť do škôlky s rodičmi. V prvom rade, treba nájsť správnu triedu podľa už spomínaného zoznamu alebo po dohode s riaditeľom škôlky.

Ďalší krok je – nájsť dieťatku skrinku. Obrázok na skrinke je veľmi dôležitý, bude sa spájať so škôlkarom niekedy častejšie, než jeho priezvisko. Vo väčšine sú rovnaké obrázky sú aj na stoličkách, pohároch, skrinkách v kúpeľni…

Ak sa zvládne aj krok číslo dva, nájsť skrinku, odložiť do nej veci na prezlečenie, obuť prezuvky, príde asi najťažšia časť. A to vstup do triedy.

Niektoré škôlky umožňujú rodičom (poväčšine len mame) ostať v triede aspoň chvíľku s dieťaťom. Otázka je, či je to pre dieťa lepšia alebo horšia verzia príchodu do škôlky. Ak sa totiž dvere za maminou definitívne zatvoria, dieťa musí pochopiť, že mamina má svoje povinnosti, že je tam pani učiteľka a pani riaditeľka a pani asistentka a pani upratovačka a pani kuchárka, ktoré sa rovnako dobre o neho postarajú.

	Prečítajte si tiež: 7 rád, ako pripraviť dieťa na nástup do škôlky

Adaptačná 2-hodinovka

Deti prvých pár dní, týždeň chodia do škôlky len na adaptačnú dvojhodinovku. Je to vlastne čas príchodu všetkých žiakov do triedy, ranná hygiena, desiata, čas voľných hier, počas ktorých sa zoznamujú s prostredím a hračkami v triede.

Pre detičky je režim opakujúci sa každý deň veľmi dôležitý, preto sa ho učia hneď od prvého dňa. Kde sa umývajú ruky, kde má kto svoj uteráčik, kam chodia cikať chlapci a na ktoré záchodíky zase dievčatá, kade sa ide do jedálne, pri ktorom stole sedávajú, keď jedia chlebík…

To všetko je pre nich veľa nových informácií a niektoré detičky napríklad zle znášajú presuny z triedy do jedálne. Boja sa, že maminka ich nenájde, keď odídu zo svojej triedy. Nechcú ísť preč. Niektorí začnú aj plakať.

Ale povedzme si úprimne. Nám dospelákom sa tiež niekedy nechce plakať, keď nastúpime do nového zamestnania a chodíme hore-dole po chodbách, nedaj bože ešte výťahom, každý na nás pozerá a my nemáme ani potuchy, kde tá naša kancelária je?

	Prečítajte si tiež: Ideme do škôlky, ale stále máme plienky…

Už aj s obedom

Ďalšie dni sa k pobytu v škôlke do 10-tej „pribaľujú“ ďalšie dve hodinky. To znamená, že aj pobyt vonku a obed.

Pri obliekaní, samozrejme, pomáha deťom každá voľná ruka v škôlke. Všetci dobre vedia, že trojročné (a menšie) deti si samé nezapnú zips alebo neobujú topánky. Nech to akokoľvek majú natrénované z domu, v škôlke to pod tlakom davovej psychózy proste nejde len tak hladko. Česť výnimkám.

Vonku, najčastejšie je to len pobyt na školskom dvore, ide zo začiatku tiež o zoznámenie sa s pravidlami, s priestorom, s hračkami.

Potom prichádza obed. Ak deti zvládnu poldenný režim, deti v škôlke ostávajú aj poobede spať. To znamená, že si do škôlky prinesú pyžamká, mojkáčikov, poniektorí ešte aj plienku na spanie…