Toto je škôlka alebo uzamknutá psychiatria?

V štátnych škôlkach, česť výnimkám, naše deti zbytočne plačú. Zbytočne plačú aj rodičia. Dospelí si to odplačú, ale citlivá detská duša trpí a často aj utrpí.                   

Akosi sme si v našej krajine na tento šokový systém zvykli a snažíme sa rodičov, aj nás samotných pedagógov, presvedčiť o tom, že dieťa si to „len“ odplače a bude dobre. Niektoré si zvykne, ale niektoré, žiaľ, utrpí. Všetci poznáme prejavy inštitucionalizmu typu obhrýzanie nechtov až do krvi, pocikávanie, nechutenstvo, vracanie…

Jednoducho, systém je postavený na hlavu a chýba v ňom citlivosť.

Škôlka alebo psychiatria?

Pre citlivé deti je nástup do školy obrovský šok. Režim v štátnych MŠ je rovnaký, ako to bolo za socializmu: pri veľkých počtoch malých detí na triedu sa ťažko učiteľkám individuálne pristupuje k špecifikám jednotlivých detí.

Porovnala by som to s tvrdým frontálnym režimom v štátnych pôrodniciach, kde vám dieťatko jednoducho nepriložia na prsník hneď po pôrode, odoberú ho matke a donesú po niekoľkých hodinách a tvária sa, že je to úplne v pohode.

V štátnych MŠ sa tiež strašne boja rodičov. Boja sa ich až tak, že pred nimi zamykajú, až má človek pocit, že jeho dieťa je prijaté na uzamknuté psychiatrické oddelenie a nie do školy, ktoré sa hrdí názvom materská!

Už pomaličky začíname chápať, že je nutné sprevádzať deti do 6 rokov do nemocnice, len sme ešte nepochopili, že je nutné deti do 6 rokov sprevádzať aj do inštitúcie s menom materská škola.

Som predškolský pedagóg a toto je môj pohľad:

Aby sme sa správne pochopili: veľmi si vážim prácu všetkých predškolských pedagógov. Sama som jedným z nich a učila som na viacerých štátnych i súkromných škôlkach a momentálne pracujem s predškolákmi a školákmi.

Keď som riešila škôlku pre svoje deti, tiež som vsadila na štátnu škôlku, kde boli skvelé pani učitelky, ktorým som dôverovala asi viac ako vysoko fluktuujúcim učiteľom v súkromných MŠ. Lenže systém štátnej škôlky nepustí.

Aj v tomto príspevku pani učiteľka Zoja píše, že umožňuje byť mamičke so synčekom v triede, lebo cíti, že to takto potrebuje konkrétne dieťa, ale de facto tak porušuje vnútorný poriadok MŠ, ktorá prítomnosť rodičov vo vnútorných priestoroch MŠ nedovoľuje. Teda, aj my pedagógovia cítime, že nie je všetko tak, ako by mohlo byť.

»»»»» Prečítajte si aj: Najhoršie si zvykajú na škôlku deti, ktoré manipulujú rodičov.

Mne sa naozaj nechce niekoho doprosovať, či môžem sedieť aspoň niekde vo vestibule za dverami, kým si moje dieťa zvykne na nové prostredie. To by malo byť automaticky ponúknuté rodičom, ktorých deti v škôlke začínajú. Je len úžasné, ak konkrétne pani učiteľky niečo také umožňujú napriek striktným predpisom.

Naozaj sa mi nechce doprosovať, aby mi umožnili aspoň v adaptačnej fáze ponechať moje dve deti – súrodencov – aspoň ráno počas hier – spolu v jednej skupine. Lenže opäť: rigidné pravidlo deliť deti podľa veku nepustí…

Takéto „láskavosti“ by sa mali stať automatickými ponukami na každej škole, ktorá má v názve materská – teda „mamu“ na určitý čas zastupujúca.

Koniec studenému odchovu

Milé škôlky, k úplným samozrejmostiam v každej škôlke pred prijatím nového dieťatka by mal patriť osobný pohovor rodičov s obidvomi učiteľkami v triede, predstavenie učiteliek a prostredia škôlky samotnému dieťatku a postupné zvykanie si na odlúčenie.

Každá škôlka by mala umožniť rodičom s dieťatkom aspoň jednu spoločnú návštevu zariadenia, aby sa mohli spoločne zoznámiť s prostredím a pani učiteľkami. V ideálnom, ľudsky orientovanom zariadení, je „normálom“ adaptačná skupinka pre rodičov s deťmi, na hodinku až dve týždenne.

Súkromné škôlky takéto samozrejmosti ponúkajú ako bonus. A nechávajú si za to aj riadne zaplatiť. Takto to však fungovať nemá.

Želám si, aby raz tieto prežitky studeného socialistického odchovu, odišli niekam do zabudnutia. Lebo do 21. storočia určite nepatria.

(67 hlasov, priemerne: 4,10 z 5)

Loading...