Digitálny foťák je úžasná vec. Odkedy ho máme, fotíme všetci. Kedykoľvek, kdekoľvek, čokoľvek. Adamko fotí chrobáčiky, autíčka a kakavko v hrnčeku. Pavlínka naše nohy, inokedy hlavy. A ja samozrejme na 90% zásadne dokumentujem naše zo dňa na deň múdrejšie a väčšie ratolesti a ich autorov.
Problém je len v jednom. Za posledných pár rokov sa neviem dopracovať k tomu, aby som si dala z pekne uloženého archívu v domácom PC vyrobiť „naozajstné“ fotky. A keďže si myslím, že nás, digitálnych babetkofotografiek s podobným neduhom je na tomto portáli viac, zavesila som nám na pomoc túto ikonku. (Ubytovali sme ju trvalo aj na titulke medzi našimi projektovými IKONKAMI.)
Vseobecne plati, ze najtazsia praca s datami (pesnicky, fotky, uctovnictvo) je triedenie a zalohovanie.
CD: pouzivat len tetsovane CD na archivaciu, najlepsie meno maju Zlate KODAK media, vraj aj 10 rokov. S Verbatim a aj noname mam skusenost ze po 4 rokoch je problem z nich citat, aj ked ich mate v obale, v tme a suchu.
HDD: minimalne raz zarok sa musi zapnut, aby sa obnovilii zaznami. Tam by som odporucal externe RAID pole, kde sa 2 HDD tvaria ako jeden a ked jeden umre, daju sa data obnovit.
Tlacene fotky: na obycajny papier cca 5 rokov, ak su v albume, na specialny fotopapier cca 15 rokov s nevyhodou kvalitneho kopirovania.
Podla mna, zatial najbezbecnejsie je uchovavat fotky na SD, CF a podobnych kartach, deklarovana zivotnost 50 rokov, nie su tam mechanicke suciastky. Bohuzial, dnes su maximalne 8GB a za prilis vela penazi ( 2GB dnes cca 2500 skk)
my si vsetko ukladame na cd-cka, este to aj zalohujeme…a do tretice najlepsie foto ukladam do albumov
no to je aj moj storocny problem. fotime ako divy, vsetko ukladame len na harddisk, a potom nam jednoho krasneho dna odisiel pocitac, takze cele detstvo nasho Jurka je v haji. Od teraz uz davam poctivo vyrabat fotky vzdy po dovolenke, vylete, doma po sviatkoch a pod.