Uspávanie je investícia

Prečo dieťa plače?

Podľa vedcov, zaoberajúcich sa vzťahovou väzbou medzi rodičmi a deťmi, dieťa neplače hocikedy a len tak: je to dlho jeho jediný spôsob, ako prejaviť deficit niečoho či potrebu po niečom. A tak si pýta jesť, piť, čistú plienku, hlási bolesť – ale rovnako aj obavy či túžbu po prítomnosti milovanej osoby, a to zvlášť večer, keď chce v pokoji a v objatí zaspať.

Dieťa ponechané samo v plači je vystavené množstvu nepríjemných emócií: bezmocnosti, úzkosti, strachu, beznádeji...  Keby vedelo rozprávať, zakričalo by: „Mama, ja ťa potrebujem, máš ma rada? Je mi smutno, neviem takto zaspať!“ Záleží od povahy a vytrvalosti, koľko vydrží plakať a kedy vysilené zaspí – ale určite by takto zaspať nechcel ani nik z nás dospelých.

Plač je o inštinkte

Isté je, že dieťa neplače večer v posteli z trucu, je to jeho vrodený inštinkt, ktorým privoláva bezpečnosť rodičov, lebo samo si pocit bezpečnosti, prijatia a nehy vytvoriť nevie. Nech nás to akoľkovek stojí námahu, plač dieťaťa vždy niečo znamená...

Podľa prof. Haštu je „bezpečná väzba“ u dieťaťa istotou, že sa v stresových situáciách, ktoré nevie zvládať, môže akýmkoľvek impulzom obrátiť na rodičov, ktorí mu dajú emočnú a praktickú podporu.

Takéto správanie očakáva dieťa v prvom rade od svojej matky, ktorá je pre neho zdrojom jemnocitu. Ak teda tvrdíme, že dieťa milujeme, ak dodržiavame všetky rituály pred spaním, ale potom necháme dieťa vyplakať – otázka znie: aký má všetka tá aktivita predtým zmysel?

Podľa amerického pediatra. Dr. Searsa sa spánok dieťaťu nedá vnútiť násilnými technikami a spôsobmi: jediné, čo sa tým „získa“, je strata citlivosti rodiča na potreby dieťaťa a oslabenie ich vzájomného puta. Ako by ste sa cítili v koži dieťaťa, ktoré volá svojich rodičov a oni neprídu, alebo len na chvíľu?

Dokonca výskum potvrdil, že popôrodné depresie bývajú spôsobené odoberaním dieťaťa matke v nemocnici alebo doma v detskej izbe. Spanie s rodičom je jednou z prevencií SIDS-u – čo potvrdzujú kultúry, kde spanie s deťmi zaručuje nulový výskyt tejto problematiky.

Podľa výskumu Strediska mentálneho zdravia v Londýne by rodičia mali spávať s deťmi až do piatich rokov. Odlúčenie detí od rodičov na noc totiž spôsobuje úzkosť a zvyšuje hladinu stresových hormónov. Dokonca existuje téza prepojenia niektorých telesných ochorení v neskoršom veku dieťaťa s faktom, že spávalo od raného veku v osobitnej izbe bez rodičov.

Čas na uspávanie je investícia.

Spánok je potrebný pre naše dieťa ako soľ – a nielen pre jeho zdravý telesný rast. Na nás ostáva, čo považujeme pre dieťa potrebné, do čoho investujeme – a tým je aj čas jeho uspávania. Možno je toto impulz na zamyslenie a na odvahu vydržať: lebo pri každej hypotéke sa človek zadĺží a niečo ho to stojí. Ak sme teda dostali dieťa, investujme aj do jeho budúcnosti čas a lásku – aj pri zaspávaní.

• spracované z informačného zdroja: www.nosenie.sk