Má veľa hračiek a aj tak sa nudí

Alebo práve preto? To, že dieťa má doma herňu, či vo svojej izbe plné police hračiek, knižiek, stavebníc ešte nezaručí, že sa bude vedieť s nimi hrať a nezačne sa veľmi rýchlo nudiť.

Mamííí, ja sa nudím

To zakričia tí väčší. U tých menších detí, ktorých domovy oplývajú veľkým množstvom hračiek, skôr uvidíte nekonečný neporiadok, s každou hračkou sa dieťa pohrá pár minút a potom ju opustí. V podstate dosť dobre nevie, čo s ňou.

Ak sa dieťa nudí, má dlhú chvíľu, je preňho ťažké zistiť, čo vlastne chce. To potom môže vyvolávať nepríjemné pocity, deti začínajú byť umrnčané a nervózne. Často sa však za nudou neskrýva nič iné, len presýtenie podnetmi. Podnetmi, ktoré deťom neposkytujú priestor pre rozvíjanie vlastných nápadov.

Veľa našich drobcov má už od predškolského veku, naplánovaný týždenný harmonogram, aby sa „nenudili“ – tréningy, hudobná, angličtina, keramika … Krúžky a šport je samozrejme OK, pokiaľ dieťa nemá úplne na full vyplnený svoj voľný čas tak, že mu ho v podstate niekto zorganizuje. Niečo pripraví, zadá inštrukciu „ideme robiť do či ono“.

Ťažko potom očakávať od detí, ktoré sú stále zvyknuté, že s nápadmi prichádza niekto iný, aby si nejakú činnosť vymysleli sami. Deti potrebujú čas aj na leňošenie, priestor, kedy začnú fantazírovať, snívať a začnú si sami vymýšľať hry a činnosti.

Shutterstock

Hyperaktívni rodičia

Na druhej strane sú tu rodičia, ktorí sa chcú trvale zapájať do aktivít svojich detí a animujú ich od rána, do večera. Chcú s dieťaťom tráviť maximum času a zase sú to len oni, kto prináša nápady a ponúka činnosť.

Navyše, ak za tým majú nejaký rozvojový plán svojho dieťaťa, čo by sa do akého veku malo naučiť, čo by malo zvládnuť … je to niekedy hotová tragédia. Dieťa v podstate stále nútia do nejakej činnosti, hoci ono by chcelo len tak „nič nerobiť“.

Dieťa aj z takejto premiery podnetov môže byť „unudené“, resp. môže sa stať pasívnym, lebo veď mama stále niečo vymýšľa.

Plný dom hračiek

A zároveň „nuda v Brně“ … Veľmi často sa v množstve hračiek dieťa neorientuje. Nevie, čo má v rôznych krabiciach, vreciach … a stále chce hračky nové a nové, lebo sa „nemá s čím hrať“.

Ak kupujete deťom hračky, mali by byť „edukačné“ >> >>

A niektorí rodičia kupujú a kupujú. Niektorí možno „dobiehajú“, čo oni v detstve nemali, iní v presvedčení, že robia pre to svoje dieťa to najlepšie a že je to prostriedok, ako deťom dať najavo svoju lásku.

Potom sa deti majú k tým hračkám posadiť a hrať sa a rodičia opäť môžu spokojne odkráčať k svojej elektronike, detičky si odfotiť a poustnúť ich na fejsbúk.

Áno, je v pravda, že v istom veku sa dieťa ešte nevie zahrať samo a potrebuje na hru partnera, resp. potrebuje k sebe niekoho, pri kom uvidí, čo všetko sa dá s hračkou robiť – rozobrať, poskladať, jazdiť po koberci, zahrať divadielko ….

Nevie sa vaše dieťa zahrať samo? >> >>

Je fajn, pokiaľ dieťa v čase jeho „nudy“ nenecháte úplne samé a nepošlete ho preč s vetou „však si niečo vymysli“. U tých menších im môžete ukázať, čo všetko sa dá, ako sa dá hrať s hračkou. Stačí 5 – 15 sústredených minút. Potom dieťa nechajte samé, nech zapojí svoju fantáziu a začne tvoriť. Vyžadovalo by to ešte aj toleranciu, že v izbe – byte nebudete mať 100% poriadok.

Ak napr. dieťa začne stavať bunker, úkryt, obchod …. a vy mu ho za 10 minút zlikvidujete, lebo sa vám práve nehodí, že to bolo pod jedálenským stolom, pravdepodobne dieťa bude frustrované. Ono sa narobilo a vy ste mu jeho dielo zničili.

Treba preto akoby rozmýšľať o krok vpred – ukázať dieťaťu, kde môže rozvíjať svoju hru, aby mu tam jej výsledok mohol aj nejaký čas ostať.

Áno, niekedy to chce veľa sebazaprenia z našej strany, keď obchádzate 2 týždne „obrazovku“ z polystyrénu od umývačky na riad alebo neustále podliezate šnúru, ktorá oddeľuje „šatňu hercov“ od „javiska“, prípadne musíte zbúrať múrik, ktorý si deti postavili zo starých tehál a malty, pretože si stavali dom ….

Menej je niekedy viac

A to, sa mi zdá, platí aj v prípade hračiek.

Radšej menej, dieťa žije v „čistejšom a prehľadnejšom“ prostredí.

Radšej menej, priveľa hračiek bráni deťom plne rozvíjať ich predstavivosť.

Radšej menej, u detí, ktoré majú menší počet hračiek, sa majú šancu lepšie rozvinúť interpersonálne schopnosti voči iným deťom a dospelým.

Radšej menej, dieťa sa pravdepodobne dokáže lepšie sústrediť, jeho pozornosť nebude taká „roztekaná“.

Radšej menej, je pravdepodobné, že deti potom budú viacej vyhľadávať tvorivé činnosti, ako kreslenie, čítanie.

Radšej menej, menej hračiek dáva priestor deťom na to, aby hľadali nové riešenia len s tým čo majú. Rozvíja sa ich nápaditosť.

Radšej menej, menší počet si aj dieťa dokáže skôr upratať.

Radšej menej, podporuje sa trpezlivosť detí. Tam, kde je veľa hračiek, sa deti môžu vzdávať veľmi rýchlo, ak si s hračkou nevedia rady.

Radšej menej a nehľadať spokojnosť v hračkárstve. Ak má dieťa presvedčenie, že všetko si možno kúpiť, ťažko nájde skutočnú radosť a spokojnosť. Deti by sme mali učiť vidieť radosť vo veciach, ktoré tvoríme, vo veciach, ktoré majú dlhšie trvanie a ktoré častokrát s obchodom a peniazmi nemajú vôbec nič spoločné.