Monitor dychu. Budeme naozaj spokojnejší?

Monitor dychu  – nevyhnutná súčasť výbavy pre bábätko! Monitor dychu – chráni Vaše dieťatko pred syndrómom náhleho úmrtia! Monitor dychu – Vám dodá istotu pri každodennej starostlivosti o vaše dieťa!

A iné reklamné vetičky nás rodičov lákajú privítať dieťa na svet vybavení aj touto pomôckou.

Odkázaní na prístroje

Okrem toho, že si myslím, že väčšina vecí, ktoré (najmä prvo-) rodičia pre bábätko zakúpia, sú nepotrebné a len sme dobrou marketingovou skupinou, ma v poslednom čase čoraz častejšie napadá, či až moc neexternalizujeme pocit našej istoty a spokojnosti.

Aby nám to, či je dieťa v poriadku, či s ním všetko robíme správane a vhodne, potvrdil nejaký prístroj (od ultrazvukovania v každej tehotenskej poradni, cez dojčenské váhy, či sme dobre nakŕmili, až po ten monitor dychu zapínajúci sa na plienočku, aby sme mali „istotu“, aj keď sme na prechádzke.

Kde ostáva naša rodičovská intuícia?

Možno som divná (a potom mi prosím vysvetlite, prečo by som to či ono pri ďalšom tehotenstve mojom mala kúpiť či zabezpečiť), ale žiadnu takúto pomôcku som nikdy nepovažovala za potrebné vlastniť, aby mi niečo ukázala – potvrdila.

Niežeby som bola matka bez stresu, užila som si ho dosť, ale nejako tak verím, že som si aj tým nepokojným obdobím musela prejsť, aby som nadobudla vlastnú vnútornú istotu, že dieťa prežije moju starostlivosť, že sa dokážem oňho dobre postarať a že budem dostatočne citlivá na signály, ktoré mi vysiela, aby som ho vedela ochrániť aj v náročnejších situáciách (bez toho, že by mi to nejaký prístroj prikázal).

Trochu faktov

(čerpané z odbornej literatúry) 

• Doteraz  sa nepodarilo dostatočne objasniť príčiny vzniku SIDS, poznáme niektoré faktory, ktoré sú s ním v príčinnej súvislosti.
• Výskyt SIDS na Slovensku predstavoval do začiatku 80. rokov 0,67–1,89 ‰ (približne 1 dieťa z 1000). V druhej polovici 90. rokov nastal postupný pokles výskytu SIDS so stabilizáciou na konci XX. storočia pod 0,2 ‰.

Štatistika ale nehovorí nič o deťoch, ktorým monitory „zachránili“ život. Tie úvodzovky sú tu preto, lebo nikdy presne nevieme, či dieťa naozaj nejaký problém malo a zareagovalo na zvuk monitora, alebo na zásah rodiča, ale to bol falošný poplach a v podstate o nič nešlo.

	Prečítajte si tiež: Monitor dychu – načo, prečo a aký

Monitor či iná prevencia SIDS

Ak zvažujete, či monitor kupovať alebo nie a rozmýšľate, ako inak urobiť preventívne opatrenia, máte tieto možnosti:

• zabezpečte beznikotínové prostredie

• DOJČITE – dojčené dieťa neupadá do tak hlbokého spánku ako dieťa na umelej výžive, zároveň dojčiacu matku drží v ľahkom spánku prolaktín, ktorý zodpovedá za tvorbu materského mlieka

• dôsledne liečte infekcie dýchacích ciest

• riešte problémy pri gastroezofagovom refluxe

• polohujte dieťa počas spánku na boku, nie na brušku s tlakom na žalúdok

Pre koho je vlastne monitor dychu

Odborná literatúra uvádza, že pre domáce monitorovanie sú indikovaní:

• predčasne narodené deti
• súrodenci detí zomretých na SIDS
• deti s ALTE príhodou (apparent life threatening event – takmer život ohrozujúca udalosť) – je chrakterizovaná ako udalosť, ktorá vystraší pozorovateľa a je kombináciou apnoe, zmeny v svalovom tonuse, zmeny sfarbenia pokožky. Následne treba urobiť dôslednú diferenciálnu diagnostiku a zistiť, kvôli čomu vlastne vznikla (neurologické problémy, GER, ORL a iné)
• deti so syndrómom spánkového apnoe,
• deti s MCAD (porucha vyvolávajúca poruchu oxidácie mastných kyselín so stredne dlhým reťazcom)
• deti s diagnostikovanými poruchami v polysomnografickom vyšetrení (vyšetrenia v spánku),
• deti s rizikom zisteným na základe anamnestických údajov.

U všetkých vyššie spomenutých rizikových detí je potrebná spolupráca rodičov s odborníkmi a nielen prosté monitorovanie v domácom prostredí. Rodič musí byť poučený, ako v prípade alarmu konať.

	Prečítajte si tiež: Strašiak menom SIDS (syndróm náhleho úmrtia dojčiat)

Prečo používajú monitor aj nerizikové deti?

Dalo by sa povedať, že ostatné deti – „nerizikové“ žiadne monitorovanie nepotrebujú. Predsa – koľkí z vás, ktorý máte doma monitor dychu, máte dieťa z niektorej zo spomenutých skupín.

Pýtate sa: „No a čo, že nemám, veď mu ten monitor neublíži.“

Nuž áno. Neublíži (aj keď je otázka, do akej miery na dieťa pôsobia rôzne polia, ktoré majú za úlohu snímať všetky tie spomenuté veličiny).

Ja to vnímam cez príbehy rodičov, ktorí opakovanie riešili falošné poplachy a boli hodne v strese. A len sa tak zamýšľam nad tým – ako som už napísala v úvode – čo od tých monitorov vlastne očakávame?

Čo nám majú monitory dychu priniesť?

Lepší spánok? Pokoj? Istotu?

Ak ste toto od monitora očakávali, dostali ste to? Napíšte nám vaše skúsenosti s monitormi a poskytnite tak svoj pohľad na vec – prinesiete tak myšlienky na zamyslenie pre ostatných rodičov.