Pre malé bábätká je už od prvých dní veľmi dôležitý kontakt s mamičkou alebo ako hovoria psychológovia, s materskou osobou, pretože to niekedy z rôznych dôvodov nemôže byť mama, ale musí ju nahradiť otec, starý rodič alebo náhradný rodič.
Zrkadlenie
Jednou z najdôležitejších činností je tzv. zrkadlenie. Je to niečo, čo akosi prirodzene robí každý, kto má vo svojej blízkosti bábätko.
Pozorne sa díva na jeho tváričku a zopakuje takmer všetko, čo bábätko spraví, zvuky, ktoré vydáva a podobne. Skrátka s ním komunikuje.
Prečo je to dôležité, aj keď dieťatko ešte „nerozumie“ tomu, čo mu hovoríme? Ak opakujeme to, ako sa ono tvári, jeho pohyby, zvuky, dávame mu najavo, že ho vnímame, že vieme o jeho existencii.
Dieťa sa rodí bez toho aby si samo seba uvedomovalo ako samostatnú bytosť. Akoby nemalo akési psychologické ohraničenie. Zrkadlením mu pomáhame k tomu, aby začalo seba oddeľovať od okolia.
Vie byť len spokojné, alebo nespokojné
Bábätko nerozoznáva takú širokú škálu pocitov ako dospelý človek. Nepozná radosť, smútok, bezmocnosť, veselosť apod. Pozná len pocit spokojnosti a nespokojnosti.
Aj pomocou zrkadlenia a pomenovania pocitov („To je radosť, že!“, „Jojój, teraz sme smutnučkí.“) ho učíme pocity rozoznávať a odlišovať.
Je dôležité, aby mamička bola vnímavá k celej škále pocitov dieťatka. Stáva sa, že v prípade ak je mama depresívna, alebo veľmi unavená, nedokáže vnímať radostné pocity u seba, ani u svojho okolia, a preto ich ani nezrkadlí u svojho dieťaťa.
Touto komunikáciou ho okrem toho učíme, že má vplyv na to, čo sa stane. Je to základ dôvery vo svoje schopnosti. S týmto súvisí aj umenie mamy reagovať na signály, ktoré bábätko vysiela.
Umenie reagovať na signály
Niekedy mamičky v snahe vytvoriť pre bábätko čo najväčší komfort, menia plienky, dávajú papať, berú dieťa na ruky, hrkajú mu s hrkálkou ešte pred tým, ako ono prejaví túto potrebu. Teda snažia sa spraviť všetko ešte pred tým, ako to dieťaťu skutočne chýba. V dobrej viere, že robia pre dieťa to najlepšie, mu vlastne nechtiac ubližujú. Nenaučia dieťa rozoznávať svoje priania a potreby a dávať ich najavo. Výsledkom býva vyčerpaná matka a bezmocné dieťa.
Druhým pólom sú mamy, ktoré reagujú na signály dieťaťa príliš neskoro, príp. vôbec, alebo nesprávne. Napríklad vždy, keď dieťa prejaví nespokojnosť, mu automaticky dávajú papať, alebo sa ho snažia utíšiť pestovaním.
Nerozoznávajú, kedy je nespokojnosť prejavom hladu, kedy mokrej plienky a kedy túžbou po kontakte. Alebo je ich starostlivosť veľmi kolísavá. Niekedy zareagujú správne, väčšinou však nesprávne, alebo vôbec.
Dieťa sa nenaučí spoliehať na to, že ak potrebuje pomoc, tak ju aj dostane. Niektoré deti to vzdajú a stávajú sa z nich pasívne bábätká, ktoré sa viac – menej javia ako dobré deti, ktoré vôbec neplačú, ani keď sú hladné, nespokojné, mokré. Skrátka neveria tomu, že ich plač má nejaký zmysel.
Pre bábätko je veľmi dôležité, aby malo „dosť dobrú“ mamu. Takú, ktorá síce občas robí chyby, ale v podstate sa na ňu dá spoľahnúť, jej pozornosť je stála a ovplyvniteľná dieťaťom.
(33 hlasov, priemerne: 4,52 z 5)
Loading...
Od akého veku môžu byť deti doma bez rodičov?
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Má päť detí a jedno prianie - liečiť sa
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
Súťažte o 3 darčekové sady Frosch Levanduľa
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží