Kam mám to dieťa položiť?

Mária Kopčíková 12

Kam ho mám uložiť, keď nespí? Kde mám to dieťa mať? Na zemi? V kolíske? Čo vlastne ono bude robiť, keď nebude spať?

S podobnými otázkami sa na kurze pre budúcich rodičov stretávam takmer pravidelne.

Zdroj: ingimage.com

Kde má dieťa tráviť svoj bdelý čas

Prečo je dôležité, kde dieťatko trávi čas, keď je hore a hýbe sa? Človek od narodenia po zhruba 18 mesiac života prejde úžasným vývinom v pohybe. Každé dieťatko by v rámci vývinu pohybu malo postupovať po nejakých krokoch, ktoré na seba nadväzujú. Nie je dôležité, kedy dieťa k jednotlivým krokom dospeje, ale skôr ako ten ktorý krok zvládne. Dieťa najskôr ovláda hlavičku, až neskôr celú chrbticu. Ak chce chytiť do ruky hračku, musí mať najskôr „rozpohybovaný“ ramenný kĺb. A tak ďalej. A na to, aby postupne prechádzalo týmito vývinovými krokmi a zvládalo ich dobre, musí mať dieťa vytvorené vhodné podmienky.

Počas prvých dní života je dieťatko v pohybe neisté, často je ovplyvnené svojimi nepodmienenými reflexami, reaguje na rozličné vnútorné i vonkajšie podnety. Keď ho položíte na chrbát, bude sa zväčša chúliť na jednu stranu, tak ako bolo uložené v maternici – pričom nevie zaujať ešte stabilnú polohu. Odporúča sa dieťatko nosiť na rukách, skrútené do klbka. Mgr. Anna Sedlačková hovorí, že „novorodenec nie je pripravený na vnímanie veľkého priestoru, to ho zbytočne dráždi a mätie“. 

Zdroj: ingimage.com

Postupom času a dní by dieťa malo čo najviac svojho bdelého stavu tráviť na vodorovnej podložke, buď na chrbátiku alebo na brušku. Pre správny vývin pohybu potrebuje obe polohy. Dieťa sa narodilo s rovnou chrbticou a základ jej zakrivenia sa bude vytvárať tak, že dieťa bude v ľahu na brušku zdvíhať hlavičku a opierať sa o ruky. Do cca 3. mesiaca by sa dieťa malo vedieť oprieť o predlaktia, otáčať pri tom hlávku na obe strany a trup dvíhať až k pupku.

Polohovať dieťa na bruško môžu rodičia napr. položením na hraciu deku, na svoju veľkú manželskú posteľ, na svoj hrudník tvárou k sebe … Medzi 3 – 5 mesiacom sa deti učia otáčať z chrbáta na bruško a následne celý vývoj pokračuje z tejto polohy (dieťa sa plazí, stavia na štyri, štvornožkuje, sadne si – to všetko z polohy na brušku, nie na chrbte!). Preto je veľmi dôležité, aby dieťa jednak bolo na túto polohu zvyknuté a jednak malo dostatočne vytrénované ruky, ktoré ho následne udržia. 

Zaujímavé informácie o polohovaní na bruško.

V polohe na chrbátiku je dobré dieťa dávať na tvrdú podložku, kde sa môže dobre oprieť a voľne pohybovať. Môžete dieťa spočiatku nechať v postieľke, v kolíske s pevným dnom. Neskôr, keď dieťatko viacej trénuje a „cvičí“, potrebuje viacej priestoru. Takže vhodnou a bezpečnou sa stáva zem. Môžete kúpiť pre dieťa hraciu deku (na trhu je neskutočné množstvo, niekedy až zbytočne interaktívnych pomôcok), alebo proste na zem môžete prestrieť starý spacák, naň veľkú plachtu a ponúknuť dieťatku niekoľko málo hračiek na striedačku. Tiež dobre poslúžia penové puzzle alebo kusový koberec.

Mgr. Anna Sedlačková pripomína, že ležovisko na zemi má veľkú výhodu v tom, že si naň môžeme ľahnúť aj my a dieťatko s nami udržuje očný kontakt – to pre neho vytvára istotu, pomáha mu orientovať sa.

Na zem? Nie sú lehátka lepšie?

Môj osobný postoj k lehátkam nie je príliš pozitívny. Po vlastnej skúsenosti a s následným uvedomením si možných negatív … Polohovacie lehátka znamenajú pre rodičov zábavu pre dieťa – keďže ponúkajú rôzne hračky alebo hudbu. Prípadne ponúkajú možnosť, ako dieťa uspať, pretože veľa z nich je vybavených vibrovaním. Samozrejme – každá mamina potrebuje z času na čas dieťatko niekam položiť, niečím ho zabaviť. Občas potrebujete dovariť polievku alebo sa osprchovať alebo najesť 🙂  Trochu ma mrzí, že budúce maminy o inom, než o lehátkach ani neuvažujú. Akoby zabúdajú, že deťom častokrát stačí, ak majú mamu na očiach, ak na nich občas prehovorí alebo im zaspieva – teda reaguje a poskytuje podnety.

No, moje pocity nie sú dôležité. Späť k pohybovému vývinu a názoru odborníkov. Čo teda hovoria na príliš dlhé a časté umiestňovanie detí do lehátok, prípadne do autosedačiek?

Fyzioterapeut Andrej Foltýn si myslí: „Z pohľadu vývoja a stabilizácie chrbtice to určite nie je dobrý nápad. Uložiť tam dieťa na pár minút je v poriadku, ale aby tam dieťa trávilo čas, to už má negatívny vplyv na vývoj.“ Iní odborníci vyjadrujú názor, že pokiaľ dieťa strávi v lehátku do 10% času, kedy je bdelé, tak mu to neublíži. V opačnom prípade sa výrazne blokuje vývin dieťaťa.

Predstavte si, resp. pozrite sa na svoje dieťatko (0 – 5 mesiacov), čo robí v polohe na chrbátiku? Už ako novorodenec vie zdvihnúť nohy k brušku. Postupom času s nôžkami začne cvičiť oveľa viac, bude ich spevňovať, ale postupne aj uvoľňovať bedrový kĺb. Neskôr sa bude pretáčať na bok, až sa mu podarí obrat na bruško. Pokiaľ ale dieťa bude umiestňované do lehátka či autosedačky, má tam priestor na rozvoj tohto pohybu? Nemá.

Mgr. Anna Sedlačková o tomto limite lehátok a autosedačiek hovorí: Pohyb do priestoru primárne súvisí s prenášaním váhy. Toto prenášanie váhy a jeho koordinácia sa začína už od narodenia. A tá veľmi skorá koordinácia je prenášanie váhy v ľahu na chrbte smerom k hlave, keď bábätko zdvihne nohy, tým sa odľahčí panva a môže sa zrotovať, čo je začiatok pretočenia. Pri dokončení pretočenia sa zdvihne hlava a tým sa váha prenesie zase k panve. A toto učenie sa a zažívanie prenášania váhy sa dieťa v autosedačke nenaučí.“

Lehátka aj autosedačky majú šikmú oporu chrbta a už po pár minútach sa dieťa dostáva do nevhodnej polohy. Ťažká hlava mu padá na jednu stranu a hrozí nesprávne krivenie chrbtice. Pohyb bedrových kĺbov a nôh takmer nie je možný.

Dieťa sa bude postupne skúšať dvíhať, či posádzať z opačnej strany, teda od hrudníka smerom k pásu. Čo je nevhodné, odborníci to nazývajú tzv. pasívny sed – dieťa „sme posadili“, dieťa sa „neposadilo samo“. Tento spôsob je nebezpečný, pretože dieťaťu perspektívne ničí chrbát. Zároveň – ako sme už spomenuli – brzdí psychomotorický vývin. Väčšina pasívne posadzovaných detí nelozí, alebo lozí len veľmi krátko.

Názory odborníkov – aspoň tie, po ktoré som sa dostala – sa zhodujú v tom, že napriek istej pohodlnosti pre matku aj dieťa, nie sú lehátka vhodné na dlhé a časté používanie, s ohľadom na telesný a pohybový vývin dieťaťa. Ak sa rozhodnete, že takúto pomôcku pre život s dieťatkom chcete používať, bolo by vhodné čas, ktorý tam dieťatko strávi, sledovať a limitovať. 

Rodičia by mali vedieť, že predčasné posádzanie – pasívny sed – ich deťom naozaj škodí.

Spočiatku sa použitie lehátka môže zdať ako skvelý nápad, upokojí a zaujme malého zvedavca. No pri skutočne dlhom a častom používaní môže spôsobiť zbytočné komplikácie vám i dieťaťu, napr. zhoršením prejavov refluxu alebo oneskorovaním v psychomotorickom vývine.  

Spracované s použitím: babetko.sk, babyfit.sk, afrehab.sk, pediatrie-mignon.cz.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (20 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kopčíková

články autora...

Komentáre k článku

  1. ked bola dcerka mala, tak som ju často dávala do sedacieho vaku wegett, niekedy tam aj spala. Teraz tam spím ja smile

  2. No my to mame tak, ze dcerka tiez je vacsinu casu na zemi na podlozke, pripadne na posteli ked som pri nej, alebo ju mam na rukach ked sa jej venujem smile ale inde mi ani moc nevydrzi, chce sa proste sama „pohybovat“

    1. ahoj aku podlozku prosim mozes doporucit? My sme mali jednu obycajnu za par eur ale ta sa takmer hned potrhala pri lezeni :/ diky

      1. baby vyskúšajte podložku Parklon z lalalukids, je veľmi kvalitná, nám drží už vyše roka bez žiadneho poškodenie 🙂

  3. Tiež som mala polohovátko, nosiče, hracie deky, hrazdičky a nakoniec aj tak vacsinu času trávil na podlahe, lebo sa z každej podložky hneď zgúľal

  4. Ja som mala synčeka ako malinkého v postieľke, kočíku alebo nosiči. Keď už potreboval okolo seba priestor, nechávala som ho na deke na zemi, kde mal hračky i hrazdičku. A akonáhle začal loziť, snažila som sa ho čo najmenej brzdiť v objavovaní nášho bytu 🙂

  5. My sme mali v obývačke pre synov cestovnú postieľku, kam sme ich dávali ale keď sa začali pohybovať, dosť sa tam hnevali. Ale bolo to fajn miesto na odloženie, keď som si potrebovala odbhnúť do kúpeľne 🙂

  6. My sme tiež na koberci. Pravidelne ho vysávam a tepujem aby bol čo možno najčistejší a princezná si može loziť kadiaľ chce a objavovať svet Big Grins

  7. Najlepší je teplý koberec. Mali sme pre syna krásnu dečku na hranie ale akonáhle začal byť mobilný, vydržal na nej tak pol minúty. Pre svoj rozvoj sa potrebuje dieťa hýbať a obmedzovanie sa mu teda rozhodne nepáči. My sme mali všade koberce, takže v pohode Big Grins Big Grins

  8. Cha. Ja som mala na deti všetko. Autosedačky, lehátka, polehovátka, kočíky na doma, kočíky na von, kočíky na balkón, húpačky, stoličky, príslušnú posteľ s výhladom na mna, ked nieco robím a preklada som ich ako kvetinace v sklenniku. NIekde lezali, niekde posedúvali aby ma videli, rôzne.

    Neviem si predstavit, ze by som popri tom, ze jednemu utieram riťku po “ vykakaný“, sd ruhým si robím domáce úlohy, pritom varím, alebo komunikujem medzi dvermi s poštárkou, alebo čokoľvek čo sa doma s detmi robí, ešte mala v kuse obesené na rukách dalsie dieta.

     

    Dnes sú všetky moje tri deti školáci, zdraví, krásni, sikovní, športujúci. Nemyslím si, že som ich nejako “ pokazila“

  9. Netajim sa tym, ze som deti nechavala na zemi. Mr. Green Ked som mala babysatku, tak malinke sa nosili v satke. Aj ked boli vacsie, tak sa nosili, spolu sme aj vysavali, aj varili. Ale ked uz boli zvedavejsie, lezkavali na koberci a deke. Tam sa pokusali prevalovat, neskor plazit, zdvihat na kolienka a lozit. Samozrejme, miestnost bola prisposobena, aby bolo dieta v bezpeci. Lehatko sme nemali, ani choditko. Takisto som deti nedavala pasivne sediet, vo vyvysenej alebo vertikalnej polohe boli len v naruci.

Pridaj komentár