Načo po štyroch?

Štvornožkovanie batoľaťa je jedným z dokonalejších spôsobov presunu, ktorý vedie už len priamo ku chôdzi.

Prečo ho máme podporiť a čo sa môže stať pri jeho obmedzovaní alebo pri dobre myslenom šupnutí do kresielka či pavúka? 

Pochopiť súvislosti vývoja pohybu a práce mozgu malého dieťaťa je veľmi dôležité, aby sme sa vyhli problémom v budúcnosti.

Všetko má svoj čas a zmysel

Táto okrídlená veta platí rovnako, ak nie ešte viac a dôležitejšie u malých detí, pri ktorých je každá fáza vývoja dôležitým medzníkom v raste a zdokonaľovaní, ako aj nadobúdaní nových zručností.

Bez „bezchybného“ prevádzkovania nižšej schopnosti je len ťažko prejsť k vyššej, následnej. A ak áno, tak určite s následkami, ktoré sa neprejavia na dieťati hneď.

Či to priznávame alebo nie, štvornožkovanie ako fáza vývoja je u dieťaťa podstatným prvkom nielen kvôli pohybovej samostatnosti.

Rovnako, ako všetky ostatné pohyby, ktorými dieťa počas svojho vývoja od narodenia dáva najavo svoje napredovanie, aj štvornožkovanie je signálom o zrelosti mozgu.

Od zdvíhania hlavičky po prvý krok

Za normálnych okolností by dieťa malo prejsť všetkými vývojovými štádiami od zdvíhania hlavičky, plazenia sa po brušku, sedenia, lozenia, postavenia sa až po chôdzu.

To, že dieťa napreduje v „naprogramovanom“ pohybovom vzorci, je dobrým znakom, že reflexy dieťaťa sú v poriadku. Reflexy stimulujú špecifické pohyby dieťaťa.

Dieťa sa ich učí, automatizuje ich a potom môže prejsť do ďalšieho stupňa vývoja pohybu.

Špeciálna pedagogogička Nataša Cvengrošová hovorí, že v prvom roku života dieťaťa sú dôležitými pomocníkmi nepodmienené reflexy: Moorov objímací reflex, tonický labyrintový reflex, asymetrický tonický šijový reflex, symetrický tonický šijový reflex a spinal Galantov reflex.

Tieto reflexy majú v živote dieťaťa len dočasnú úlohu ako pomocná „lávka“ na prechod k vyššiemu štádiu vývoja.

Niekedy sa však stáva, že tieto nepodmienené reflexy nevyhasínajú (stávajú sa nevýbavnými) v primeranom čase (príčinou môže byť napr. aj malá možnosť dieťaťa samostatne sa pohybovať, pretože je príliš často zapnuté v kresielku alebo v lehátku bez možnosti voľného pohybu) a neumožnia tak nástup vyšších, tzv. posturálnych reflexov.

 

Nič strašné sa nedeje

Na prvý pohľad je všetko v poriadku: dieťa spí, je, smeje sa, priberá. Nie je žiadny oficiálny dôvod obávať sa niečoho, čo by nebolo v poriadku. Avšak nepotlačené primárne reflexy môžu prejaviť svoj dosah v čase nástupu dieťaťa do školy, a to v podobe špecifických porúch učenia a správania sa.

Podľa Cvengrošovej problémy s učením nie sú ojedinelou diagnózou – v súčasnosti sa týkajú cca 10-20% detí, z toho až u 70% z nich dopomáha k problémom včas nepotlačený symetrický tonický šijový reflex.

Problém s obsedením, poruchou sústredenia sa, koordináciou pohybov, pravo-ľavou orientáciou či problémy s písaním nie sú ničím, po čom by normálny rodič túžil u svojho dieťaťa. O to viac, ak je dieťa označené ako hyperaktívne , nemotorné v športe, býva odmietané spolužiakmi a jeho sebaúcta je tatam.

Podľa Mgr. Kataríny Sipos sa symetrický tonický šijový reflex objavuje približne v 30. týždni po počatí. Pri narodení dieťaťa je prítomný len na veľmi krátky okamih a znovu sa objaví obvykle v 8. až 11. mesiacoch, kedy dieťa začína byť pripravené na štádium lozenia „na štyroch“.

Za bežných okolností býva potlačený predtým, ako dieťa začne liezť, t.j. vo väčšine prípadov okolo 8. až 11. mesiaca života. 

Pri jeho objavení sa na dieťatku pozorujeme asi toto:

Základným prejavom je situácia, kedy sa dieťa v polohe na štyroch chce pozrieť hore, a popri pohupovaní na štyroch sa ruky a hlava vystrú, pričom si sedí na pokrčených nohách.

Alebo opačne: dieťa sa chce pozrieť dolu, vystrie nohy, zadoček je hore, chrbátik je zlomený až k hlave takmer pri zemi, ruky skrčené. Časom však takýto pohyb nemá u dieťaťa opodstatnenie.

Kedy nie je dobre?

Na rozpoznanie problémov s neukončenou pozíciou STŠR stačia niektoré prejavy:

• dieťa/dospelý si často líha na stôl pri písaní alebo čítaní,
• pri sedení na zemi má polohu do W,
• koordinácia oko – ruka nie je 100%,
• je problém – po dieťati ostáva neporiadok, nie je schopné si trafiť správne samo do úst s jedlom,
• je neobratné, nemotorné,
• má často chyby pri prepisovaní textu z tabule alebo učebnice do zošita,
• nevie sa naučiť plávať alebo má minimálne problém so synchronizovanými pohybmi pri plávaní,
• problém s koncentráciou a udržaním sa v jednej polohe (neposedné deti, vrtia sa, padajú zo stoličky, nohy všade).

Poznávajúcim znamením týchto problémov je fakt, že tieto deti často neprešli fázou lozenia vďaka stálemu pretrvávaniu STŠR. Mnohé deti s diagnózou ADHD, môžu mať stále pretrvávajúcim problém s nepotlačeným STŠR.

V takýchto prípadoch často pomohol inhibično – stimulačný program, pozostávajúci z jednoduchých špecifických fyzických cvikov, ktoré podľa odporučenia po vyšetrení odborníkom dieťa cvičí denne cca 10 minút v domácom prostredí.

Tieto cvičenia napomáhajú dozrievaniu centrálneho nervového systému a pomáhajú tak odstrániť nepriaznivé dôsledky nepotlačeného STŠR.

Prirodzenosť v prvom rade

Napriek týmto popísaným problémom, o ktorých pri pozeraní na batoľa nemá bežný rodič ani potuchy, netreba mať predčasné obavy.

Jednak treba rešpektovať prirodzený vývin dieťaťa, dopriať mu čo najviac priestoru na prirodzený pohyb – to je polohovanie vo vodorovnej polohe na brušku či na chrbátiku. A v prípade pochybností či obáv treba konzultovať s odborníkmi na pohybový vývin detí.

Mať dieťatko popri práci krátky čas v lehátku nie je hriech, ale nemá to byť odkladací priestor na dieťa v zmysle, že je tam, kým nekričí. To isté platí o kresielkach a chodítkach, čo ako sa deťom páčia a rodičom naoko uľahčujú život.

Dieťa potrebuje pohyb, objavovanie, hľadanie, otáčanie sa, pre dieťa je to podstatnou časťou vývoja nielen kvôli objavovaniu sveta a rozvoju pohybu, ale aj pre budúce bezproblémové začlenenie sa v škole a v živote.

Spracované s použitím: ovychove.webnode.sk, avare.sk,