Prečo bábätko plače?

Vtedy som o dojčení, o „normálnom“ fungovaní novorodenca vedela málo – napriek štátnici z vývinovej psychológie 🙂 V kontexte dnešných vedomostí tak nejako predpokladám, že môj synátor mal fyziologický reflux a ja som vôbec nevedela, že čo by som s tým asi tak mala robiť … a preto sme si plaču užili prvé týždne celkom dosť.

Keďže si ešte pamätám svoj vlastný stres a pocit neschopnosti (že nezvládam takmer nič), myslím, že celkom dokážem pochopiť čerstvých rodičov, ktorí sú často „na nervy“ z toho, že dieťatko, ktoré si práve priniesli domov z pôrodnice, „nejako málo spí“, „nejako veľa plače“, „nejako často papá“ …

Plač je najväčší stresor rodičov

aspoň tak sa mi vidí. Najmä tých novopečených rodičov. Môže byť iritujúci a dospelého človeka vyvádza z miery.

Na druhej strane je plač každodennou súčasťou života novorodenca a jeho rodičov. Je to jediný komunikačný nástroj, ktorý v tomto čase dieťa má. Dieťa nevie inak ohlásiť, že mu je príliš teplo, že ho bolí bruško, že je mu ťažko z neprimeraného množstva podnetov, ktoré mu rodičia dopriali …

Dôvodov na plač môže mať dieťa veľa – hlad je pritom len jedným z nich (to len tak by the way, lebo tento článok je o plači a nie o hlade). Napriek tomu, že je plač normálnym javom, dokáže niekedy potrápiť.

Rodičia by sa mali snažiť plaču porozumieť, naučiť sa rozlišovať potreby dieťaťa, ktoré plačom prezentuj – a samozrejme uspokojiť ich. Niežeby to bolo na začiatku jednoduché – len je možno dobré mať na pamäti, že dieťa vás svojim plačom nechce vydierať, ono proste nevie zakričať z postieľky HALÓ, BOLÍ MA BRUCHO. Ono plače. Má nejaký problém a potrebuje ho vyriešiť.

Hovoríme o potrebách, ktoré dieťa potrebuje riešiť

– týmito potrebami, ktoré spôsobujú dieťaťu dočasné nepohodlie, môžu byť:

• hlad, smäd
• pocit tepla alebo chladu
• mokrá plienka (alebo pokakaná)
• únava, „prepodnetovanosť“
• nuda
• pocit osamenia
• skutočná fyzická bolesť (nafúknuté bruško)

Je akýmsi rodičovským umením naučiť sa rozoznávať tieto potreby a snažiť sa ich uspokojiť.

Je plač dieťaťa fyziologický?

Charakteristiky detského plaču (jeho intenzita, dĺžka jednotlivých epizód plaču, utíšiteľnosť) poskytujú okoliu prvé informácie o temperamente dieťaťa. Podľa českých autorov „hovorí správanie dojčaťa o stave integrity centrálneho nervového systému”.

Na začiatku života je plač pomerne nediferencovaný – je jednoznačným prejavom potreby, ale ťažko zistiť čo tou potrebou je. Plač sa diferencuje počas vývoja a postupne sa stáva zámerným komunikačným prostriedkom.

Podľa Masopustovej deti neplačú najviac v prvých dňoch po narodení, ale až o niekoľko týždňov neskôr. K nárastu času, ktorý za deň dieťa preplače, dochádza medzi 2. – 6. týždňom života. Vrchol dosahuje krivka vývoja plačlivosti dieťaťa typicky o 6 týždni života, pričom u nedojčených detí nastáva táto kulminácia už v 2. týždni.

Masopustová uvádza, že v čase kulminácie plačlivosti je priemerná doba plaču za deň 105 – 210 minút. Do konca 3. mesiaca klesá úhrn preplakaného času cca na 20 – 60 minút.

Plačú všetky deti?

Neviem, či je to dobrá správa, ale áno. Ako sme už spomenuli, plač je normálny komunikačný prostriedok. Pokiaľ ten, kto sa stará o dieťa, nevie alebo nechce riešiť potreby dieťaťa, tak bude plakať. Masopustová vo svojej knihe píše aj o tom, že počet a dĺžka epizód plaču je individuálne či kultúrne špecifická. Kultúrna podmienenosť dojčenského plaču býva najčastejšie prezentovaná na Krovákoch (žijú na púšti Kalahari v Afrike). Ich deti spustia plač rovnako často ako deti iných národov (zapadných), ale jedna epizóda plaču je oveľa kratšia – cca 10 sekúnd. Žeby to bolo tým, že Krováci príliš nešpiritizujú o tom, či svoje deti rozmaznajú, keď ich vezmú na ruky, že ich v prvých týždňoch života často nosia? Žeby?

S čím plač detí môže súvisieť

Už sme spomenuli, že po 6. týždni života by sa preplakaný čas mal začať znižovať. Zatiaľ nebolo celkom presne vysvetlené, prečo plačlivosť detí tak dramaticky stúpne a klesne v pomerne krátkom čase.

Zvažuje sa napr. súvislosť s počiatkami vzniku cirkadiánneho rytmu (vnímanie dňa a noci), ten by mal viesť k predlžovaniu dĺžky spánku v noci (v 6. týždni dieťa v noci prespí cca 5 – 6 hodín). Odborníci tiež upozorňujú na súvislosť s dozrievaním osi hypotalamus – hypofýza – nadobličky (HPA os).

Dozrievanie tejto osi (má za následok 24 hodinový cyklus vylučovania kortizolu) je situované taktiež do prvých 3 mesiacov života dieťaťa. Kortizol je jedným z hormónom súvisiacich so zvládaním stresu. V prvých 4 týždňoch života má vylučovanie kortizolu kvôli nezrelosti spomenutej osi ešte dva vrcholy počas dňa.  Zhruba v 8. týždni je HPA os dostatočne zrelá, aby bola schopná produkovať kortizol v 24 hodinovom rytme, pričom tento ešte nemusí byť synchronizovaný so vznikajúcim rytmom spánku a bdenia (tento nie je príliš podmienený biologicky, ale skôr závisí na striedaní svetla a tmy, nastavovaním denného režimu – stimuláciou a kŕmením dieťaťa počas dňa, utlmovaním činností v noci.

Cirkadiánny rytmus sa objavuje medzi 2. – 3 . mesiacom. K synchronizácii medzi jedným a druhým dochádza medzi 12. – 16. týždňom po narodení.

Čo z toho vyplýva

Pre mňa minimálne to, že je dobré si uvedomiť, že plač vášho bábätka jednak súvisí s jeho potrebami a príde mi normálne „ísť po nich“ a snažiť sa ich uspokojiť. Len sa chvíľu budete hrať na pátračov.

Po druhé – je fajn vedieť, že nie za každý plač môžete vy ako opatrovatelia dieťatka, že proste je to záležitosť aj biologická a že dieťatku treba dať hlavne čas na to, aby dozrelo. A čas dajte aj sebe – veď to nie sú preteky, čo máte absolvovať. Máte sa len naučiť, čo od vás potrebuje vaše dieťa.

Spracované s použitím: Masopustová: Kojenecný pláč, MUNI Brno

foto: isifa.com

(17 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)

Loading...