Stimulácia, polohovanie a rehabilitácia detí. Hosťom relácie Piatky pre matky bola Doc. MUDr. Darina Chovancová
Čo by mali z hľadiska pohybového vývinu dokázať deti v 6. a 8. mesiaci života?
Vývin motoriky prebieha v určitých etapách, ktoré od narodenia majú svoju zákonitosti, ale táto je daná určitým prehľadom, v ktorom veku čo má dieťa dokázať. Je dôležité, aby si rodičia uvedomili, že každé dieťa je jedinec, ktorý môže mať individuálne odlišnosti aj od schém vývinu. Posúdenie vývinu je možné zahrnúť do tabuliek, kedy si dieťatko v 3. mesiaci vie kontrolovať hlavičku, v pol roku sa otočí, v 8.-9. mesiaci začne loziť, okolo 1. roku začne chodiť. Tento vývin prebieha až do konca 5. roku života, kedy sa dieťa dokáže naučiť aj iné pohyby, napr. korčuľovanie, plávanie.
Ukončuje sa vývin motoriky v 5. roku života?
Áno.
Deti sú individuálnymi jedincami. Nemalo by teda rodičov strašiť, ak porovnávanie s múdrymi knižkami alebo inými deťmi nie v prospech ich dieťaťa, alebo naopak, ich dieťa je viac popredu.
V tom dáva odpoveď vývinová neurológia, ktorá je náročnou oblasťou detskej neurológie. Posúdenie mnohých odlišností od vývoja vyžaduje skúsenosť. Na druhej strane sa odborníci boja, aby sa nezanedbal a nezameškal určitý vzácny čas na to, aby sa dieťa začalo liečiť, ak je dôvod, že motorický vývin zaostáva. Matky by sa nemali stresovať. Ak majú rovnako staré dieťa ako priateľka či susedka a ak dieťa nedokáže vo svojom veku niektorú z tých činností, ktoré by podľa knižiek malo dokázať, nemusí to znamenať, že dieťa zaostáva vo vývine.
Býva u dvojičiek bežné, že jedno dieťa zaostáva za druhým?
Vychádza to z individuálnych aj temperamentových vlastností dieťaťa. V štúdiách o dvojičkách sa hovorí o odlišnostiach medzi týmito deťmi, aj čo sa týka schopností motorických, ale aj iných vlastností. Psychológovia v dnešnej dobe podporujú, aby deti-dvojičky boli vychovávané odlišne, aby sa inak obliekali, aby bola v nich podporovaná individualita. Súvisí to s temperamentom dieťaťa.
Dokedy je potrebné cvičiť Vojtovu metódu u dojčiat? Kedy sa indikujú u detí rehabilitačné cvičenia vôbec? Čo z hľadiska indikácie musí zo strany odborníkov predchádzať?
Rehabilitácia patrí medzi liečebnú metodiku, ktorá sa indikuje na základe odborného posúdenia. Mal by to hodnotiť skúsený neurológ, ktorý vie posúdiť, či ide o poruchu napr. svalového napätia alebo iných indikácií, aby dieťa muselo byť rehabilitované. Metodiky sú rôzne. Najčastejšie sa využíva Vojtova metóda, kde sú vyškolení pracovníci. Vo svete sa používajú aj iné techniky, pri ktorých sa využíva nielen stimulácia, ale aj reflexná metodika. Je to komplikovaná problematika. Stále sa robí veľa chýb. Možno sú niektoré deti zbytočne vystavené rehabilitačnej metóda. Je to v snahe predísť, aby sa neoneskoril vývin a podporiť reflexne zlepšenie svalov alebo iných motorických funkcií. Je na zváženie odborníka, dokedy má dieťa cvičiť a či vôbec má cvičiť.
Ako by sme mali deti po pol roku života počas dňa polohovať? Možno niekedy aj neaktivita môže prispieť k tomu, že rehabilitační lekári indikujú cvičenia.
Všeobecne treba povedať, že najoptimálnejším spôsobom cvičenia a rozvíjania nielen motorických vlastností, ale čo sa týka aj rečí a jemnej motoriky, je hra. Treba sledovať, nakoľko je dieťa čulé. Keď už je unavené, nebudeme ho stimulovať a nútiť do činnosti. Keď je dieťa bdelé, môžeme ho stimulovať. Stimulácia taktylná, zvuková, stimulácia pohybu veľmi posúva dopredu psychomotorický vývin dieťaťa. Ak máme bábätko staršie ako pol roka, je ideálne, keď ho môžeme stimulovať v lození. Je to najideálnejší pohyb pre rozvoj svalov, chrbta a nôh. Dieťa tak pripravujeme na sedenie i na vzpriamenie a chodenie. Takáto stimulácia, a predovšetkým stimulácia hrou, je veľmi vhodná. Ukazujeme hračky, ktoré dieťa uchopuje, matka, otec sa môže dieťaťu prihovárať, spievať mu a čo sa týka sluchových stimulov vplývať na dieťa aj jasnou rečou a tým aj stimulovať rozvoj reči. Dieťa by nemalo dlho sedieť, ak ešte nemá pevný chrbát. Ak aj sedí s oporou, môže sa chrbát zaguľatiť a motorika sa nemusí posúvať dopredu. Rozhodne v tomto veku nie je vhodné sedenie pred televízor. Žiarenie z obrazovky môže mať nepriaznivý vplyv na dieťa. Dieťa nevplýva na obrazy a nie je opodstatnený argument, keď sa odporúčajú kazety pre deti. Máme dieťa skôr viesť k radosti z pohybu a nie k tomu, aby aj v budúcnosti sedelo pred obrazovkou.
Odznelo v pravidelnej relácii Slovenského rozhlasu DOMÁCA LINKA.
Vypočujte si niečo zaujímavé aj tento týždeň. Zapnite si Slovenský rozhlas, alebo reagujte na aktuálne témy na záznamníku 02/572 73 700 alebo emailom na adrese: radioslovensko@slovakradio.sk
Najbližšie témy:
3.4. Múdrieme starnutím?
4.4. Pripomínaš mi moju ženu. Prečo si opakovane vyberáme tie isté typy?
5.4. Tiež v práci nestíhate?
6.4. Akceptovali by ste v rodine Róma?
7.4. Znamená rakovina stop v aktívnom živote?
Viac na www.slovakradio.sk
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Má päť detí a jedno prianie - liečiť sa
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
20 básničiek pre Mikuláša
Súťažte o 3 darčekové sady Frosch Levanduľa
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
Chcela by som sa spýtať, či je normálne keď môj 8 mesačný synček krčí palčeky na nôžkách smerom k chodidilu. Robí to aj v kľude, pri kojení a sedení. Zaujímalo by ma, či to nebude problém pri chodení. Už sa začína stavať na nôžky a znovu pri tom krčí palčeky. Nesúvisí to s tým, že sme mu dávali na nôžky detské papučky príliš skoro- ako 6. mesačnému, keď sme šli von?Ďakujem. Slavka.
Aj ja stále rozmýšľam nad “eeg biofeedback- om”. Môj syn má 5 rokov, grafomotoriku má v norme, ale je hyperaktívny. Vraj sa tým dajú korigovať aj poruchy správania.
Keď bol bábetko, v štyroch mesiacoch sme začali rehabilitovať Vojtovkou až do roka. V piatich mesiacoch vedel perfektne loziť. Myslím že Vojtovka zabrala (porucha svalového tonusu šije)… V šiestich sedel bez opory, v 11 vedel chodiť. V v roku super behať po schodoch, v 2,5 roku bicyklovať.
Až si niekedy myslím, že tá rehabka ho prestimulovala. Pretože neobsedí a stále potrebuje vydávať veľké množstvo energie. Dvakrát do týždňa chodíme plávať, a každý deň musíme zvládnuť “aspoň” hodinovú prechádzku ak sa nedá bicyklovať, resp. stráviť niekoľko hodín na ihrisku. Keď ideme s manželom do obchodu, musí s ním niekto ostať vonku a kým nakúpime (cca. 30 min.) dokáže v kuse! behať dokola po nájazde pre vozíčkarov a dolu po schodíkoch bez zastavenia celý čas. Tak si občas poviem, že máme s mužom aspoň kondičku… 😉
vdaka za odpoved, leni. mimochodom, mas velmi pekne meno, ako moja sestra aj 3,5-mesacna dcerka… ;-}
Pokracujem. To, ci dietatu pomoze neurofeedback alebo nie, zisti neurolog z prveho EEG zaznamu. U nasho jednoznacne bolo co riesit neurofeedbackom, absolvoval 28 sedeni, potom to uz neurologicka prevadzkujuca neurofeedback ukoncila s tym, ze uz dalej nema vyznam, ze uz sa polepsilo co sa dalo, stav sa dalej nemenil. Takze zbytocne to nenatahovala a netahala z nas peniaze. Stav nerovej cinnosti vyplyvajuci z optimalizovanej cinnosti mozgu sa nadalej zlepsuje este asi rok, ta optimalizacia mozgovej cinnosti vlastne nastartuje dalsie pozitivne zmeny. Samozrejme, poistovna to nehradi. Jedno sedenie stoji okolo 400 Sk. Takze je to aj o tom, ci si to mozes dovolit. My nie sme z tych, co by zivorili, ani sa mohli rozhadzovat. Byvame v panelaku, nemame auto a nechodime na drahe zahranicne dovolenky, ale synovi sme uhradili neurofeedback a mladsia dcera ma zamrazenu pupocnikovu krv. Bolo to o prioritach a som velmi rada, ze sme sa rozhodli pre neurofeedback, lebo uz po niekolkych sedeniach zacal vykazovat pozitivne zmeny v grafomotorike. Klientmi pre neurofeedback su velmi rozni ludia – od manazerov co potrebuju co najlepsi mozog az po tazko retardovane deti, ktore vdaka neurofeedbacku prvykrat reaguju na svojho rodica ako na znameho cloveka.
Juli, takze neurofeedback. Je to metoda optimalizacie cinnosti mozgu, povodne vyvinuta pre kozmonautov a pilotov nadzvukovych lietadiel NASA. Vychadza z principu, ze mozog je schopny ucit sa, a teda aj naucit sa spravne pracovat. V praxi to prebieha tak, ze neurolog alebo psycholog (jednoznacne treba preferovat neurologa, lebo vie poriadne citat EEG zaznamy, psychologovia do toho casto fusuju) nasnima z niekolkych elektrod EEG a vyhodnoti ho, teda vyhodnoti, ktore casti mozgu maju odlisnu cinnost od normalu. Samotny neurofeedback prebieha tak, dieta si sadne za pocitac, dostane dve snimacie EEG elektrody na usi pokial sa pamatam, a jednu na temeno, a uvolnene sedi a pozera na monitor. Neurolog nastavi pozadovane parametre, a na monitore bezi nieco ako pocitacova hra, uplne jednoducha, napr. auto na rovnej ceste. Ked mozog pracuje v spravnych frekvenciach a vlnovych dlzkach, auticko ide po spravnej strane a zaznieva zvukovy signal, ak nie, auticko ide po druhej strane bez zvukoveho signalu. Po istom casovom useku sa hra ukonci a ukaze sa skore podla toho, ako mozog pracoval. Takychto takzvanych hier je za sedenie niekolko. To dieta nic nerobi, len pozera na ten monitor a ta hra ide podla spravnosti mozgovej cinnosti a volou to vobec nedokaze ovplyvnit. No a takychto sedeni je potrebnych vela, aby sa mozog naucil, co sa naucit ma. Postupne od sedenia k sedeniu byva to skore za spravnu cinnost vyssie. Tych sedeni je v lahsich pripadoch treba asi 30 – 40, v tazsich az 80.
dakujem za tvoju odpoved, moj syn je, co sa tyka manualnych zrucnosti, oproti svojim rovesnikom stale tak na hrane, preto hocikedy vaham, ci je to este “v norme”, alebo uz nie. nastastie zatial to vzdy dopadlo dobre, ale preto vitam vsetky prakticke informacie od niekoho, kto vie, o com hovori. este by som sa ta chcela opytat na ten neurofeedback – co to presne je, ako to funguje a ake su jeho ciele. mam o tom len uplne hmlistu predstavu…
vdaka za ochotu, jul.
Juli, tu dyspraxiu a dysgrafiu som zachytila dost skoro, niekedy okolo dva a pol roka som si uvedomila, ze vobec nejavi zaujem o kreslenie a cmaranie, ani o stavebnice pre jeho vek vhodne. Niekedy okolo troch rokov som ho zufale ucila jest lyzcou, drzat v rukach krajec chleba, umyt si ruky. Nejavil vobec zaujem o samoobsluzne aktivity. Nastupil do skolky az v tri a pol roku, a az vtedy som si uvedomila, ako velmi sa lisi od ostatnych deti, bolo to pre mna velmi tazke obdobie. A vtedy som jasne videla, ako velmi zaostava jeho graficky prejav i ine zrucnosti za ostatnymi detmi. Cim sa viac blizila skola, tym menej som verila, ze sa nauci pisat. Pred nastupom do skoly absolvoval neurofeedback a myslim, ze to velmi pomohlo. Ked nastupoval do skoly, vedel plynule citat, pocitanie nerobilo ziadne tazkosti, pisaniu sme sa venovali velmi vela, vlastne sme ho doma naucili pisat, skola v tomto zlyhala. Boli sme radi, ze po dlhom boji ucitelka akceptovala, ze je dysgrafik ale to je na samostatnu kapitolu. Druhe dieta mal standardny psychomotoricky vyvin s lezenim, kresli ako dvaapolrocna hlavonozca, co syn zacal asi v piatich az siestich rokoch.
JULI: neviem, ci s tou dyslexiu a nelozenim je nejaka suvislost. Moja dcera zacala zo sedu hned chodit, a az ked uz behala sama, zistila, ze sa da ist aj stvornozky. S citanim sme v 1. triede mali znacne problemy, ale nepripisovala by som ich dyslexii, lebo si pismenka neprahadzovala, vzdy vedela, o com cita, ale islo jej to hrozne pomaly a tazko. Vlastne, este aj teraz – a to uz je tretiacka. Druha dcera ide tak, ako sa “ma”, najprv lozila, potom chodila. A zistila som, ze kamoskina dcera, ktora hned behala, ma este stale take nekoordinovane pohyby, nedokaze ist po schodoch a nasa to uz zvlada v pohode. Dobehla ju a dokonca aj predbehla v lokomocnych pohyboch. Ale zase sa neda povedat, zeby to takto bolo u vsetkych deti, co zacnu najprv behat. Myslim, ze kazde dieta je ine a urcite sa kazde nauci chodit ( ved ani my nelozime :-))).
vidis, Leni, mozno na tom fakt nieco bude, bohuzial… no, este uvidime, syn ma teraz 21 mesiacov. a kedy sa u Tvojho syna zacala ta dyspraxia a dysgrafia prejavovat?
Moja ročná dcérka tiež n ie a nie loziť. Chodí, už sa nás aj púšťa a chce chodiť sama. No vždy, keď ju dám na bruško, spustí nárek. Keď sa však pretočí sama, je to o.k. Odtláča sa dozadu, točí sa, no loziť v pravom zmysle slova – neexistuje. Je to normálne? Ten plač ma zneisťuje.
Moja ročná dcérka tiež n ie a nie loziť. Chodí, už sa nás aj púšťa a chce chodiť sama. No vždy, keď ju dám na bruško, spustí nárek. Keď sa však pretočí sama, je to o.k. Odtláča sa dozadu, točí sa, no loziť v pravom zmysle slova – neexistuje. Je to normálne? Ten plač ma zneisťuje.
Prepac juli, nie lili. Vidim ze dyslektik som tu asi ja …
Lili, poznam troch takych ludi, co preskocili fazu lozenia. Moj manzel, jeho sestra a moj syn. Nikto z nich nie je dyslektik. Syn je dysgrafik a dyspraktik. Od narodenia z neznamych dovodov neznasal polohu na bruchu a velmi skoro sa naucil z bruska otocit na chrbat, cize ziadne polohovanie sa nedalo. Na pol roka sedel ako svieca, bez opory, chodil ako 12 mesacny. Ale liezt ani napad, i ked som sa snazila vsemozne ho stimulovat.
a ako je to vtedy, ked dieta preskoci fazu lozenia?pocula som uz aj take veci, ze vraj statisticky je u nich neskor castejsia napr. dyslexia…