Ako rodičia ste sa isto často stretli so situáciami, ktoré boli nabité emóciami. A nielen pozitívnymi. Niekedy je to „cez hlavu“, najmä keď sa dieťa začne zlostiť, či žalostivo a usedavo plakať.
A je jedno, z akého dôvodu to je, či ste mu odmietli kúpiť pätnástu lízanku alebo ho na pieskovisku vyplieskal rovesník lopatkou.
Čo často hovoríme plačúcim deťom
Zrejme ste už niekedy sami použili alebo ste počuli, ako niekto iný použil vetu typu:
- „Nerev!“, „Prestaň plakať!“
- „Nebuď hlúpy, kvôli tomu netreba plakať.“
- „Buď už ticho, každý sa na teba pozerá!“.
Prípadne ste to počúvali sami, keď ste boli deti:
- „Nehuč tak, okamžite prestaň!“
- „Dám ti niečo, keď prestaneš plakať!“
Zakaždým, keď sa snažíte zastaviť plač dieťaťa, robíte si svoj rodičovský „job“ ešte ťažším. Ak nepočujete odkaz, ktorý sa vám snaží plačúce dieťa odovzdať, plač už bude len silnejší a silnejší, kým to konečne pochopíte. Deti hľadajú empatiu a porozumenie. Kým ich nedostanú, budú sa o ne snažiť. Akýmkoľvek spôsobom.
Plač je v poriadku
Pre deti je veľmi zdravé a potrebné, aby vyjadrovali svoje pocity a dospelí by ich nemali zastavovať. Ak poviete: „Nerev, neplač“, vysielate dieťaťu odkaz, že jeho pocity nie sú dôležité, že sú hlúpe a obťažujúce.
Ak chcete naučiť deti ovládať svoje emócie a naučiť ho tiež, aby vám dôverovalo, potom jeho pocity nemôžete zastavovať.
Plač je na mieste, nech už je vaše dieťa smutné, či sklamané z čohokoľvek. Vám ten dôvod môže prísť úplne bláznivý a nepodstatný, ale dieťa nemá taký pohľad na svet, ako vy – ten dospelácky pohľad. Preňho je VŽDY DOSŤ DOBRÝ DÔVOD NA PLAČ.
Hlavne nerev na verejnosti
Doma by ste ten plač ako tak zvládli, prinajhoršom dieťa vyvriete do jeho izby. Ale na verejnosti? Veľa rodičov bojuje práve s obavami z hodnotenia inými ľuďmi. A preto sa snaží stopnúť plač svojho dieťaťa.
K téme máme u nás aj toto: Neočakávate od detí priveľa?
Neučte svoje deti, že majú stopovať svoje emócie kvôli druhým ľuďom. Jedného dňa sa naučia aj to, ako zvládnuť svoje emócie pred inými, ako sa s nimi vysporiadať „primerane“. Ale deti majú právo sa rozplakať, hoci by tam bolo sto iných ľudí. Vy ich len skúste podporiť, buďte empatickí a chápajúci.
Ak si uvedomíte, že nemáte dieťa v plači zastavovať, je to prvý skvelý krok! Čo však potom ďalej? Čo mu máte povedať namiesto „NEREV“?
Nech sa páči, tu sú nejaké tipy:
(15 hlasov, priemerne: 3,60 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Má päť detí a jedno prianie - liečiť sa
Jedálniček dojčiacej šestonedieľky
20 básničiek pre Mikuláša
Súťažte o 3 darčekové sady Frosch Levanduľa
Výhercovia súťaží 2024
Všeobecné podmienky súťaží
NO neviem… hlavne ked reve od zlosti alebo na pozornost… alebo ked sa jej nechce robit ulohy.. tento benevolentny pristup sa mi moc nepaci..
A co fakeove place? Nasa mala ich serviruje vzdy, ked vidi, ze som sklamana z nejakeho jej cinu, aby som nebola sklamana. Tvari sa, ze je jej to luto a narieka hoci je to uplne umele, len ma zvrastenu tvar do grimasy a vydava zvuky ako pri placi. Vtedy jej poviem aby prestala, ze vidim, ze jej to nie je luto so what’s the point? Ci aj tak mam ju politovat? Nie je to ze jej davam approval, aby to na mna hrala aj nabuduce?
Neupieram deťom ich právo na plač, len nie som si istá, či tieto tipy na lepšie vety ako obyčajné “nerev” píše niekto kto aj deti skutočne má. Asi som zlá matka, ale ak dieťa ráno vstane a dokáže hodinu revať iba preto, že je príliš svetla/málo svetla/vybrala som zlú farbu ponožiek/netrafila som správnu farbu lyžičky, ktorou bude jest jogurt/nebude jesť/nebude sa obliekať/vyzliekať/nebude robiť nič iné iba revať, a nepomáha ani prosiť, ani hroziť, ani ignorovať, nepomáha vôbec NIČ. Iba počkať, kým to prestane. Je neuveriteľne tažké toto absolvovať niekoľkokrát počas týždňa a následne s úsmevom ísť do práce, pričom ešte treba stihnúť odovzdať dieťa v školke včas a cesta do práce trvá čo-to…
Suhlasim uplne s vami! Moje slova! Ale vyskusam aj toto, clovek nikdy nevie pri detoch