Moje dieťa sa s nikým nechce hrať a rozprávať

S tebou nie, ani s tebou nie

Kristína sa nechcela hrať so sesternicami – vrstovníčkami, dokonca im nechcela nič požičať (predstavte si tú rodinnú krízu). Ich prítomnosť ignorovala, alebo sa hnevala. Okolo tejto témy sa čoskoro točila väčšina rodinných návštev.

Odmietanie určitých, či skôr väčšiny detí, sa neskončilo ani s nástupom do škôlky. S tretími narodeninami to začala robiť rafinovane. Vyhlásila: „Ďakujem, neprosím si hrať sa!“ A odišla preč.

Nie raz nás učiteľky v škôlke upozorňovali, že je chúďa celý deň za sporákom v detskej kuchynke, kým ostatné decká hrajú Kolo, kolo mlynské.

Situácia sa nezlepšovala ani s partiou stálych kamarátov, s ktorými sme sa stretávali takmer denne.

Naša mladšia sa s deťmi vybrala na ihrisku objavovať hojdačky či mravenisko a my sme zaručene vedeli, že strašia bude sedieť na opačnej strane a venovať sa kočíkovaniu bábiky alebo novým formičkám.

Ako sa kamošia introverti

Normálny introvert, alebo je už za hranicou? Aj to sme sa pýtali, keď sme zakotvili u kamošky Ely, ktorá má syna Maxa podobných návykov.

Nechali sme deti, nech sa spolu hrajú, my mamy sme sedeli pri káve. Po pár minútach sa kamoška vybrala do izby skontrolovať deti, lebo sa jej to ticho nepozdávalo. Čo myslíte, že sa tam dialo?

Kristína sedela na jednej strane izby a hrala sa s Maxovými autíčkami, Max sedel na druhom konci a vyťahoval z Kristíninho ruksaku hračky, ktoré si doniesla. Ako manželstvo po desiatich rokoch.

Prečítajte si aj: Moje deti nechcú čítať!

Na vine dignóza?

Naša Kristína má diagnostikovanú rečovú dysfáziu. Dlho sme sa s mužom upínali na to, že to bude možná príčina problémov.

Aj pani učiteľka nás ubezpečila, že rečová bariéra môže byť zároveň sociálnou bariérou. Nechce byť s deťmi, lebo sa s nimi nedohovorí. S rečovou dysfáziou sme teda pracovali, chodili k logopédovi a cvičili.

Kristína sa naučila obstojne dorozumieť. Avšak v momente, keď vbehla medzi rovesníkov, frázičky ako „Ahoj“ či „Ako sa máš?“ zostali za dverami.

Nech jej nekrivdím, niekedy sa prísne spýtala spolužiaka: „Prosím ťa, čo robíš?“, za čím som vytušila svoj vlastný tón.

Mama hľadá príčiny

Najprv som sa bála, že to nie Kristína odmieta rovesníkov, ale naopak. Rovesníci odmietajú ju. Nechcú sa s ňou hrať, lebo je príliš málovravná, detská, blonďatá, vysoká…

Učiteľka ma ale ubezpečila, že v kolektíve problém nie je. Deti ju volajú do hry, sú k nej milé a napriek tomu, že majú len pár rôčkov, vedia odlišnosti prijať lepšie ako dospelí.

Ako správna mama som jej chcela pomôcť. Jedného dňa sa stala veľká vec. Na školskom ihrisku, kam chodia deti prevetrať kolobežky a ja nové tenisky, sa staršie decká, asi druháci, hrali basketbal.

Pre mňa osobne je basket desivý šport, pretože sa bojím lopty a úrazu. Kristínu to ale upútalo do tej miery, že odhodila kolobežku a vydala sa k chalanom.

Tí si ju najprv nevšímali, ale keď jednému zdrhla lopta do trávy, Kristína sa k nej hrdinsky prebrodila a doniesla ju. Chalani si dali prestávku a dvaja obetaví začlenili nášho introverta medzi seba a hádzali jej loptu.

Prečítajte si aj: Ako škôlka škodí mojim deťom?

Dieťa ju nadšene nosilo, podávalo a chalanov zahrnulo svojím nezrozumiteľným monológom.

Tí sa zasmiali, a aj keď nič nerozumeli, nejaký detský súzvuk medzi nimi nastal, lebo Kristína do konca zápasu stála (na moju hrôzu) pod košom a nosila chalanom loptu.

Že sa dieťa s nikým nerozpráva? Blbosť!

Prestala som pátrať po kamarátoch, ktorí by rozvíjali jej rečové schopnosti. A to preto, lebo som našla ľudí, ktorí sú pre moje dieťa skutočne dôležití.

• Súrodenci

Kristína má jen jednu mladšiu sestru, naše druhorodené dieťa, s maniermi a vyhraneným vkusom. Čím sú staršie, tým viac spolu komunikujú, vadia sa, bijú a riešia.

Súrodenec je pre introverta najväčšia výzva, lebo mu nedovolí byť osamelé. Postreh z praxe – jeden či dvaja sú niekedy viac ako siedmi. Kto videl Disneyho Snehulienku, pochopí separáciu vo väčšom kolektíve (viď trpaslík Dudroš).

• Rodičia

Teda ja a muž, ktorí máme za úlohu dať jej citový základ a priestor, aby bola sama sebou. Aj každodenný rozhovor „Tam to nedávaj“ a „Zdvihni to“ sa počíta.

• Pani predavačka, teta v lekárni, pani poštárka, pán údržbár.

Kristína je vysadená na funkcie a rada komunikuje na úrovni. Podá peniaze, poďakuje, pozdraví. Okrem toho sa rada pristaví pri smetiaroch, brigádnikoch, čo rozdávajú letáky, nedávno prehodila pár slov s bezdomovcom.

• Vzdialená rodina.

Čo sa nedarí u tej najbližšej, to sa funguje u vzdialenejšej. Ak si kamarátka sesternice nájde priateľa, určite si s ním Kristína bude rozumieť. Princíp čím ďalej od hniezda, tým lepšie.

• Maličké deti

Kristína miluje bábätká a dojčatá, ktorým bez všetkého požičia hračky a prihovorí sa. A obľúbila si aj psi a mačky. Podľa všetkého tu funguje pud materinskej starostlivosti, lebo každému na počkanie dohovorí.

Prečítate si aj: Pohodový ocko verzus ukričaná a nervózna mama

 

Aj introverti majú kamarátov

Dlho ma trápilo, že sa moje dieťa nerozvíja bežným priateľským kontaktom s rovesníkmi. Učím sa však všímať si to, akým spôsobom chýbajúci kontakt dokáže nahradiť. Nielen s okolím, ale aj doma.

Stará sa a opatruje plyšákov, prihovára sa im a číta rozprávky. U starkej vždy komanduje sliepky. A čo je dôležité, o svoje vzťahy sa stará.

Tým pár ľuďom, ktorých si obľúbi, venuje plnú pozornosť. Počúva ich, nosí im kvietky zo záhrady a ponúkne svoju kolobežku.

Smelo môžem povedať, že do každého svojho priateľstva dáva kus srdca a energie. Či už ide o staršie dieťa z ihriska, susedkinho psa alebo plyšového jednorožca. A to by sa od nej mohli učiť mnohí extroverti.

(14 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)

Loading...