Stále zapnutá telka? Detský mozog sa vám nepoďakuje

Dva a pol chlapa a štvorročné dieťa

Ako vysokoškoláčka som si privyrábala opatrovaním malej Anetky. Štvorročné dieťa malo zaneprázdnených rodičov, a tak sme spolu trávili kopu popoludní. Anetka bola normálne, dobré dieťa, aj rodičia boli príjemní. Až na jednu vec.

U nich doma stále bežala telka.

Malá Anetka bola zvyknutá, že príšerne gýčové rozprávky o Barbie striedali Transformeri, Pán prsteňov, Predvianočná nočná mora a seriály. Telka sa nezastavila.

Dieťa, ktoré väčšinu času trávilo v obývačke, sa  pri nej hralo, kreslilo si, spalo, obedovalo, skrátka pri telke žilo. Rovnako aj rodičia. Neustále hučanie a premieňanie obrázkov v pozadí ma vyčerpávalo viac ako detský krik a jašenie.

Telka ma rušila – nedalo sa pri nej čítať, rozprávať, ani udržať očný kontakt, ktorý je u malých detí taký dôležitý. Akonáhle som ju vypla, Anetka znervóznela. Potom som ju zapla, no malá slečna sa nedokázala na chvíľku sústrediť. Pobehovala hore – dolu a oči jej neustále lietali smerom k obrazovke.

Keď prišiel domov jej ocino, bez problémov prepol na Dva a pol chlapa. Štvorročné decko tak malo sexuálnu výchovu rovno od Charlieho Sheena a keď o svojej bábike zahlásilo, že v tých šatách je riadne sexi, ani som sa nedivila.

Telka vychováva budúceho spotrebiteľa

Televízia je nástroj, akým spoločnosť vychováva domácnosti. V minulosti to bola forma propagandy štátu – hovorí sa, že film Angelika bežal vždy, keď hrozilo, že by ľudia boli nespokojní.

Taká je aj dnes. Uvedomila som si to nedávno, keď moje deti pozerali detskú televíznu stanicu (slovenskú!).

Vždy som sa bála, aby ich hlavy nezahltili reklamy na bárbiny, lego a mekáč. Zbytočne. Počas reklamy medzi Mášou a Ferdom Mravcom bežali spoty na pôžičku v banke, šampón na vlasy, spotrebák na chladničku a rodinné auto.

Veď po čom inom malý spotrebiteľ túži, ak nie po úvere na mikrovlnku alebo kondicionéri ne lepšie rozčesávanie. Zasmiali ste sa? Avšak tieto reklamy sú veľmi dobre cielené.

Ak necháme telku zapnutú povedzme kým varíme a dieťa si pri rozprávkach skladá kocky, má nebankovka alebo kozmetická značka hodiny a hodiny času celé dni, týždne, dokonca roky, aby vychovávala svojho budúceho spotrebiteľa.

A kým si generácia mám bola ochotná na novú chladničku našetriť, malý spotrebiteľ ešte nevyrástol, a už vie, že mať úvery pomaly aj na papuče bude OK. Reklama mala čas dobre si ho vychovať.

Marketing cielený na malého diváka je viac než eticky sporný, a aj Karlova univerzita sa nedávno začala zaoberať dopadom cielenej reklamy na detského diváka, väčšina detí sa nemá šancu tlaku reklamy brániť. 

Celodenný “podmaz” telky zhoršuje pamäť a sústredenie

Je dokázané, že televízia ako podmaz ruší dieťa rovnako ako aktívne pozeranie. Ak si myslíme, že môžeme v pohode nechať „niečo“ bežať v telke, lebo dieťa sa vedľa pekne hrá, mýlime sa.

Vizuálny stimul, hudba a dialógy, či chceme, alebo nie, zaberajú v myšlienkovom procese obrovský priestor. Či už malý školák píše úlohy alebo len skladá puzzle, televízia v pozadí ho oberá o sústredenie, zhoršuje výsledky práce a unavuje.

Pozornosť klesá, pamäť je slabšia a dieťa nervóznejšie. Čím viac beží telka, tým menej sa doma rozprávame. Niet sa čo diviť, že logopedické ambulancie bijú na poplach, lebo deti chýba slovná zásoba či schopnosť prerozprávať doma, čo robili v škôlke a o čom bolo divadielko.

Výskumy v Amerike dokazujú, že s nástupom Disney kanálu, ktorý je za morom veľmi populárny, klesla aktívna slovná zásoba detí v predškolskom veku takmer o polovicu. Neveríte?

Stačí si pustiť slovenskú verziu. Aj prasiatko Peppa je oproti Klubu Mickey Mousa v podstate Hamlet. Celodenný televízny maratón by sme mali zvážiť aj v prípade, že doma máme dieťa s ADHD.

Čo zaberá na večných pozeračov

Televízny podmas nastáva v troch prípadoch. Buď potrebujeme umlčať dieťa a mať trochu času na domácnosť, bežia Oteckovia či Panelák, alebo sú za tým chlapi. Lebo futbal, Olympijské hry, Sagan a šípky niekde v Mongolsku.

	Prečítajte si aj: Ako som zistila, že moje deti pozerajú priveľa rozprávok?

V prvých dvoch prípadoch pomáha sebadisciplína. V tom treťom je to ťažké. Pokiaľ ide o zachovanie mentálneho zdravia vás a detí, dá sa chlap so slúchadlami a notebookom poslať do spálne. Prípadne ku kamarátovi s tolerantnejšou manželkou.

Ak však musí doma večer čo večer bežať všetko od „vedomostných“ relácií až po strašne zábavné programy, kde si robí kariéru priemerná herečka, čo zistila, že dokáže byť ešte aj podpriemerná moderátorka, treba zakročiť.

Mne sa najviac osvedčila metóda štandardného domáceho kriku okorenená obľúbeným: „Hlavne, že ten kohútik v kúpeľni stále kvapká/to svetlo na chodbe nesvieti!“ Ak niekto dokáže prekričať Adelu a pokaziť pohodový piatkový televízny večer, som to ja.

Muž vtedy radšej vyťahuje knihy alebo vystrihovačky známych stavieb a tvári sa nenápadne, lebo tichá domácnosť za trest u nás neexistuje.

A ja mu za odmenu raz týždenne nesiaham na Ligu majstrov. Hlavne, že telka je väčšinu času vypnutá.

»»»»»»»» Prečítajte si aj: Ako som dostala deti od telky.

(29 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)

Loading...