Čakala som druhé bábätko. Strašili ma komentáre viacdetných priateľov na tému: „Uvidíš, ako bude to staršie žiarliť“.
Psychológovia hovoria, že najobtiažnejší vek na zvládanie, či vlastne nezvládanie situácie, kedy príde do rodiny pre dieťa „konkurent“, je 2.- 4. ročný vekový rozdiel.
Komentáre k článku
U nás to tiež bolo naopak: Druhorodené ležalo “odložené” v postielke, zatiaľčo ja som sa hrala so starším, kreslili sme si, spievali, rozprávali sme sa… A mladšie vždy muselo na pozornosť počkať. Bolo prítomné, ale nie účastné. Našťastie to bolo pokojné, tiché bábo ktoré sa rýchlo naučilo zamestnať sa po svojom. Výhoda bola, že sa rýchlo doťahovalo na staršie, všetko sa naučilo neuveriteľne rýchlo a do 2 rokov boli obe deti viac-menej na rovnakej úrovni. (vekový rozdiel 11 mesiacov).
Bojovala som presne s opačným problémom – kým staršie dieťa vyžadovalo rôzne aktivity, dohľad a asistenciu pri mnohých činnostiach, novorodenec spinkal, a keď nespinkal, z kolísky nemal kam ujsť ani sa mu nemalo čo stať – skôr mladší súrodenec bolo chúďatko večne odložené a na niečo čakajúce.
I keď som tomu zaužívanému cliché vždy sama podvedome verila, s odstupom času už menej rozumiem tomu, kde a prečo sa zrodilo – ja mám pocit skôr naopak – staršiemu, prvorodenému som sa snažila všetko dať, všetko som mala naštudované, mala som čas a priestor zahrnúť ho všetkým, čo som považovala za dôležité pre jeho “detskú dušičku”.. to “benjamínek” už toľko šťastia (a ja toľko možností a priestoru) nemal…..
U nás to tiež bolo naopak: Druhorodené ležalo “odložené” v postielke, zatiaľčo ja som sa hrala so starším, kreslili sme si, spievali, rozprávali sme sa… A mladšie vždy muselo na pozornosť počkať. Bolo prítomné, ale nie účastné. Našťastie to bolo pokojné, tiché bábo ktoré sa rýchlo naučilo zamestnať sa po svojom. Výhoda bola, že sa rýchlo doťahovalo na staršie, všetko sa naučilo neuveriteľne rýchlo a do 2 rokov boli obe deti viac-menej na rovnakej úrovni. (vekový rozdiel 11 mesiacov).
Bojovala som presne s opačným problémom – kým staršie dieťa vyžadovalo rôzne aktivity, dohľad a asistenciu pri mnohých činnostiach, novorodenec spinkal, a keď nespinkal, z kolísky nemal kam ujsť ani sa mu nemalo čo stať – skôr mladší súrodenec bolo chúďatko večne odložené a na niečo čakajúce.
I keď som tomu zaužívanému cliché vždy sama podvedome verila, s odstupom času už menej rozumiem tomu, kde a prečo sa zrodilo – ja mám pocit skôr naopak – staršiemu, prvorodenému som sa snažila všetko dať, všetko som mala naštudované, mala som čas a priestor zahrnúť ho všetkým, čo som považovala za dôležité pre jeho “detskú dušičku”.. to “benjamínek” už toľko šťastia (a ja toľko možností a priestoru) nemal…..