Jááá nechcem ííísť do škóóólky

Mária Kohutiarová 9

Jáááááááá nechcem ííííííííísť do skoooooooolky! 

Nie je vám náhodou tento pokrik nejako povedomý? Mne teda už vyše týždňa je. Kombinácia prešvihnutých očakávaní mladého muža a vhupnutie do najhoršieho štádia obdobia vzdoru nám dáva zabrať každé ráno.

Shutterstock

A čo ja viem, prečo?

Však sme do tej škôlky chodili ako na klavír so všetkými staršími… Fascinácia priestorom bola neskutočná, na stene pri schodoch poznali všetky pomaľované zvieratká.

„Toto je maí son… a toto je vejkí soooon…“

„… a tu je papagaj!“

V šatni ich vzalo obzeranie nálepiek na skrinke tak veľmi, že sme mali problém odtiaľ odísť. Horko – ťažko som ich dostala  späť na prízemie, kde sme mali pravidelne „dojčiacu“ a „šoférsku“ zastávku.

Lavička ideálnych parametrov bola dlho miestom, kde sme „šlukovali“ svoju tretiu rannú dávku a obrovské drevené auto vedľa nej sa stalo prvým trenažérom autoškoly našich chlapcov. Volant sa točil, vrčalo to síce z iných zdrojov, ale pocit „ozajstnosti“ bol neuveriteľný.

„Mami, ja chcem ísť do škôlky…“ Žobronil môj benjamín dlho.

A tak sme museli počítať dni.

A vymýšľať úlohy, ktoré musíme prekonať, aby deň „D“ nastal a zastihol nás dostatočne pripravených na tú udalosť. A mne bolo tak kadejak, že mi môj drobec uniká.

V prvé dni to bolo absolútne v poriadku. Uprostred ťažkého náreku 90% nového osadenstva moji chlapci zmizli bez rozlúčky – až mi bolo ľúto –  a spokojne sa hrali. Na uslzené oči svojich rovesníkov sa dívali zvrchu.

Ale… netreba kričať hop, kým nám nepreskočí.

A preskočilo.

Už pekných pár dní sa ráno budíme ofučaní. Mladý najmenší muž kvíli, odkedy otvorí oči. A výsledok utešovacích a porozumenie hľadajúcich procedúr jeho mamy je ten istý:

„Jááááááááááááááá nechcem ííííííííísť do škooooooooooooooolkyyyyyyy!“

No bum!

„A prečo, Šimonko? Vari sa ti tam nepáči?“

„A mňa Mikuláš bijééééééééééééé!“

Pekné, fakt. Pomyslím si zdesene, keď sa dozviem príčinu, ktorej aktér je tiež členom našej domácnosti – keby niečo, je len o dva roky starší od Šimona…

Riešim to s hriešnikom, ktorý sa potmehúdsky uškŕňa, no po hrozbách skrúšene ľutuje, že si z bráchu robí boxerské vrece. Nakoniec, túto techniku sa za pol roka naučil v strednej triede, odkiaľ som ho vzala…

No dobre i nebárs, povedal si Popolvár kdesi v rozprávke a povedala som si aj ja. Poriešili sme, pani učiteľka bola upovedomená a hádam sa to lepšílo. No nie podľa Šimona…

Ráno bolo zase zamračené…

„….. Jáááááááááááá nechcem ísť do škooooooooooooolkyyyyyyy!“

V duchu sa mi premietali všetky tie univerzálne tipy, ktoré som kedy dávala mojim takto postihnutým kamoškám a ktoré mi teraz boli na prd… V niektorých veciach jednoducho univerzálne rady nie sú univerzálne.

A jednoducho teraz došiel rad na mňa, aby som sa cítila ako blb, keď sa ráno snažím pomôcť upokojiť môjho drobca priamo v triede, kým ma pani učiteľka decentne, ale jasne nevyprevadí za dvere.

Tak ako dnes.

Plakali sme skoro obaja – každý inde. Ale asi to so sebou nesie všetko nové, na čo si treba zvyknúť. Tak som za rohom vzdychla, nadýchla sa  a…

Zajtra ráno ideme do škôlky znova. Ale na piatok som sľúbila mimoriadne rodičovské voľno.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (7 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kohutiarová

Stále predovšetkým manželka, 7x mama, človek pre druhých. Chcem aj prostredníctvom riadkov priniesť presvedčenie, že svet je úžasné miesto a mať deti a rodinu je to najlepšie, čo nám mohlo byť dané.

články autora...

Komentáre k článku

  1. Zacnem pani ucitelkou,ktora nema urobene dobre meno,ani jedna kolegina s nou nechce spolocne pracovat,no tento rok si vsetky vydýchli lebo jedna z nich sla na matersku,takze prijali noveho ucitela,co je na nasu obec novinka lebo je to prvy muž v kolektive. Moj syn sa velmi tesil do skolky no po dvoch dnoch nastala zmena,buchol nejake dievcatko,no nepovedala mi to ucitelka ale moj syn,tak som mu dohovorila,po týždni niekoho ukusil lebo mu nechcel dať hračku,zase mi o tom povedal moj syn ked som sa ho pýtala čo nove,ako sa mal,povedal že pan učitel kričal.Nato ochorel,do školky nechodil no aj napriek tomu,mi hovoril že do školky nepojde tak som sa ho pýtala že čo sa mu tam tak nepači,povedal že učitel,a ja že prečo,on mi normalne začal rozpravat a ukazovať s rukami čo sa dialo v triede,ako reagoval, kričal hrozil a na koniec ho poslal do umývarky za trest,nejak som sa tým nezaoberala,ved ako deti….nato sme mali rodičko a tam som sa pýtala učiteľa ako rieši konflikty medzi detmi,odpovedal mi,že mu dohováral a ked to zopakoval tak ho dal do umývarky,nato som ostala v šoku a ked som prisla k sebe tak som ich,len v tom momente poprosila aby nestresovali moje dieta,od rodička ubehli tri dni no ani jeden den nepresiel bez toho aby som na to nemyslela ved predsa neni normalne aby sa trojročne dieta ktore je v skolke týžden sa trestalo tým,okrem ineho,že musí byť v umývarke samo. neviem čo mám robiť,ako mam teraz postupovať som z toho zufala ,som z toho normalne v stresese a ani trocha sa nečudujem že aj to dieta,ved je v novom prostredi a ešte aj ten trest! Prosim vas o radu.Vopred velmi pekne dakujem.

  2. Dakujem, Lucka , za podporu smile . To som potrebovala pocut. Tiez si myslim, ze jej mozem dat vela, ked je pri mne doma. Len som myslela, ze by jej dobre padlo byt medzi detmi v kolektive. Este si to premyslime Big Grins . Dakujem, natalin

  3. Váš komentár Mila Natalin, ved nemusis davat dcerku do skolky. Ja mam tri deti, vsetky boli so mnou doma – 5 a pol, 4 a 2. Tento skolsky rok som nastupila do materskej skoly ako ucitelka, kde som pracovala pred materskou a vidim, ze moje deti nie su v nicom ochudobnene od tych, co tam chodia od 3 rokov. Ako ucitelka odporucam MS od 4 rokov. Dokonca musim skonstatovat (myslim, ze dost objektivne), ze moj syn je hadam najsikovnejsi v istych veciach. Len Vas chcem, mamicky, podporit v tom, ze to, co je pre Vase deti to najlepsie je, ked ste s nimi doma. Aj ked je to mozno narocnejsie, hoci to je otazne, lebo su spolu a spolu si vymyslaju hry a vselijake lotroviny. Ved onedlho nastupia do skoly a bud nam unikat pomedzi prsty. Naco ich davat kamsi k cudzej tete, ktora ma mozno aktivity na cely den, ale nema to, co Vy ako mamy.

  4. Mám podobnú skúsenosť ako Silvia. Moja dcéra navštevuje škôlku, ktorú má zriadenú jedna pani v rodinnom dome u seba doma. Okrem ostatných detičiek sa tam však stará aj o svoju rozmaznanú a uprednosťnovanú dcérenku. Doslova všetky detičky táto malá slečna šikanuje, najčastejšie si nájde nejakú slabšiu bytosť, ktorú potom zneužíva ako obeť. Videla som to na vlastné oči, ked som tam dcérku nosila na „zácvik“ a hrozne ma to odrádzalo od toho, aby tam dcéra chodila. Príklad jedno dievčatko sa hojdalo, ale milovaná dcérenka sa nudila a potrebovala spoločnosť, tak zakričala na to dievčatko. To sa však chcelo hojdať dalej, ale milá pani došla k nej, zložila ju z hojdačky a povedala „chod sa hrať s malou povedzme Aničkou“. Som šokovaná z toho, ako to decko ubližuje ostatným a namiesto napomenutia dostane vždy iba milý úsmev od mamičky a ostatné deti sú kvôli nej napomínané, hoci nič zlé nerobia. A to nehovorím o tom, ako berie všetky hračky, akonáhle sa niekto začne s niečím hrať. Potom sú deti dosť znechutené a radšej si hračky neberú lebo im ich aj tak malá Xantipa vytrhne. Proste dieťa bez hraníc, ktoré už teraz skáče rodičom po hlave.

  5. Moja dcéra prestala chcieť chodiť do škôlky po dvoch rokoch, pritom má jednu učiteľku už tretí rok.

    Nakoniec vysvitlo prečo. Pani učiteľke povedala „Vy máte rada len svoju dcéru, nás nie.“ Potom jej vysvetlila prečo. Viete, keď sa my hráme a ona k nám príde a my sa s ňou nechceme hrať, vy nás nútite sa s ňou hrať. Ona na nás kričí a bije nás. Keď sa so mnou nechceli hrať starší chlapci, povedali ste mi, že sa so mnou nemusia hrať keď nechcú.

    Nuž toto jej povedala moja 5-ročná dcéra.

    Pani učiteľke sa to nepáčilo hoci jej to povedala, keď si išla zaliať kávu a teda nebola pri deťoch, ktoré nechala strážiť svojej dcére, aby na ne dohliadla. A moja dcéra odišla za ňou.

    Psychologička,ktorej to povedala, čo urobila a ako to povedala učiteľke ju za to veľmi pochválila. Mne psychologička povedala, že to vyriešila lepšie ako dospelý človek. Ku psychologičke sme začali chodiť po tom, čo vyslovene odmietala chodiť do škôlky a dostávala skoro nervové záchvaty – hádzala sa o zem a podobne.Ako malá to nikdy neurobila.

    Lenže pani učiteľka to to zobrala tak, že celá trieda šikanuje jej dcéru, hoci jej dcéra má chodiť o triedu vyššie,ale tam sa nezniesla s deťmi takže väčšinu času trávi s menšími deťmi.

    Myslím, že je to na škodu pani učiteľke. Je totiž veľmi šikovná, má nápady na tvorenie s deťmi, kontakty na vybavenie vecí pre škôlku.

  6. Váš komentár

    Ja mam syna, ktory bude mat v maji 3 roky. Do skolky chodi uz asi 6 mesiacov. My mame ten problem,ze zijeme v Bulharsku a kem sa maly stiholl adaptovat, isli sme na navstevu na Slovensko.Takze potom tie navraty do skolky su strasne. Vzdy to tak je. Chodi tam ale len doobeda, este by som ho nedala na cely den. Dalsia vyhoda je,ze jasle su sukromne, tak je tam viec ucitelov a menej deti.Cize kazdy dostane individualnu pozornost.Ale aj tak mame placlive rano. Teraz som to zacala riesit tak,ze rano mu do poharika nasypen cokoladove cerealne gulicky,ktore moze zacat papat az v skolke.Ked si ho pridem vyzdvihnut, tiez mu nosim nejaku oblubenu malickost,za to ze bol v skolke dobry (aj ked nebol a plakal). Proste robim nieco aby sa tam aspon trosku tesil.Pomalicky si zvyka, ved onedlho pojde do „velkej“ skolky a asi na cely den. Snad to bude dobre… 🙂

  7. Pacia sa mi vase clanky, pani Kohutiarova. Taky mily, vtipny styl :O) a situacie, v ktorych sa postupne najde snad kazda mamina :O))). Ja mam dve ratolesti. Dcerka bude mat 3rocky a od septembra by sme chceli nastupit do skolky naostro. Zatial chodime, v ramci projektu, len raz do tyzdna na hodinku. Snad sa nasi drobci potom lahsie adaptuju, ked uz budu poznat prostredie, deticky, ucitelku. Ale z toho, co pisete, je to asi jedno. Mame aj synatora, mladsieho od dcerky o 1rok a 5 mesiacikov. No a moja mala vzdy rozprava o tom, ako pojdu do skolky spolu. Tak sa uz teraz bojim, ako jej potom vysvetlim, ze brasko je este maly, preto ostane so mnou este rocik doma a ju „vypravime“ do skolky bez neho. Snad sa nam to podari dobre vysvetlit aj pochopit. Dufam, ze to nejako zvladneme. Drzte nam palceky, Natalin :O)

  8. No tak ja mam iba jedneho, chodi do skolky od 2.5 roka a taketo rana mame uz stvty rok. Pritom je to spolocnenske, ukecane dieta, ktore nema absolutne ziadny problem nadviazat kontakt s rovesnikmi ci dospelim. Az ma desila jeho absencia uskostlivosti, bolo mu jedno s kym ide, hoci aj na namesti sa pridaj k cudziemu, pokial sa s nim rozpraval a niecim ho zaujal. Raz mi ho skoro „zobrala“ jedna cudzia babicka, a malemu bolo uplne jedno kde je mamina…No ale v skolke od prveho dna hruza… nic tam nie je dobre a podla neho „je tam hnusne“.

    Dak len dufam, ze v skole sa to zlepsi, lebo zazivat taketo rana az do jeho 15stky ci 18stky, no neviem….:-))

Pridaj komentár