Hra a hračky detí

Hra a hračky detí

Je vhodné od narodenia obklopiť dieťa hračkami? Akými? Podľa čoho sa riadiť pri ich výbere? Na otázky odpovedá MUDr. Oľga Matúšková, liečebná pedagogička z ambulancie včasnej diagnostiky a terapie psychomotorického vývinu detí prvej detskej kliniky detskej kliniky Detskej fakultnej nemocnice na Kramároch.

Prečo sa dieťa hrá?

Dieťa prichádza na svet s mnohými potrebami. Jednou z nich je potreba spoznávať svet okolo nás. Cieľom je, aby svet, v ktorom dieťa žije, bol dôverne známy, aby sa cítilo bezpečne. Jednou z raných foriem spoznávania sveta okolo seba je hra. Ňou získava dieťa prvé skúsenosti z okolia, prostredia. Hra je pre psychický vývin nevyhnutná.

Je hrou každá činnosť dieťaťa?

Za hru sa pokladá taká činnosť, ktorá je spontánna – voľná, dobrovoľná aktivita, ktorá prináša potešenie, radosť, dokáže plne zaujať pozornosť dieťaťa. Cieľom hry má byť hra samotná.

Čo je hračka?

Hračkou sa stáva predmet vtedy, keď dokáže zaujať zmysly dieťaťa až v takom rozsahu, že dieťa je plne zaujaté hračkou. Hračka sa stáva výzvou pre ďalšiu aktivitu dieťaťa, začína s ňou manipulovať a prináša mu to radosť, potešenie. Takéto zoznamovanie sa s okolím umožňuje dieťaťu získavať skúsenosti, ktoré sú najdôležitejšie pre vývin. Hračku robí hračkou spontánna činnosť a samotný záujem o tento predmet.

Má rodič povinnosť, úlohu zaujať dieťa novou hračkou?

Je to skôr úlohou zodpovedného rodiča. Ak kúpime hračku a ponúkame ju dieťaťu, má to väčší význam, ako by sa nám to javilo. Hračkou sprostredkúvame dieťaťu pohľad na svet. Keď je malé, nemá možnosť dostať sa k predmetom, ktoré ho zaujímajú. Preto dostáva do ruky tie predmety, ktoré mu podávame. Odporúča sa podať hračku, ukázať spôsob, akým sa dá využívať, umožniť dieťaťu, aby hračkou narábalo spôsobom, akým je schopné a akým spôsobom mu to vyhovuje.

Má význam, aby sa rodič s dieťaťom hral?

Má to veľký význam. Hra je hrou tým, že je spontánna, voľná, nemôžeme ju nariadiť ani organizovať. Rodič môže hru podporovať tak, že sa k hre pridá. Musíme sa však nechať viesť aktivitou dieťaťa. Keď sledujeme, ako dieťa rozvíja hru, učíme sa spoznávať samotné dieťa. Napodobovanie dieťaťa v hre sa volá zrkadlenie. Máme záruku, že sa hráme s dieťaťom tú hru, ktorá ho rozvíja. Takáto hra je primeraná jeho veku, zručnostiam, rešpektuje jeho záujem, tempom, vývinový stupeň.

Čo treba zvažovať pri kupovaní hračiek?

Vhodnosť hračiek sa určuje najmä primeranosťou aktuálnej vývinovej úrovni dieťaťa. V ranom veku by hračky mali umožňovať experimentáciu – precvičovanie funkcií vlastností tela, ale aj skúmanie vlastností predmetov.

Vek od narodenia do prvého roka.

Do 1. roka je dieťa viazané na obmedzený priestor, v ktorom sa pohybuje a na aktivitu dospelého. Dieťa môže pociťovať nedostatok podnetov, ale môže byť aj preťažené množstvom podnetov, ktoré mu dospelý predkladá. S postupným rozvojom motoriky sa dieťa stáva samostatnejším, volí si, s ktorou hračkou sa hrať bude a aký čas. Už tým, že predmet dieťa zaujme, jeho zmysly sú stimulované. Najmenšie dieťa – do 3 mesiacov – hračka zaujme vtedy, keď uprie na ňu oči a sleduje, keď hračkou pohybujeme. Vhodné sú predmety, ktoré vyvolávajú dostatočný záujem malých detí. Sú to predmety, ktoré majú jasné základné farby. Pre deti, ktoré reagujú pomalšie, sa odporúčajú sýte, žiarivé, neónové farby. Treba dávať pozor pri deťoch, ktoré sú dráždivejšie. U nich tieto farby môžu príliš provokovať.

Hračky aj deti vzdelávajú, majú vzdelávaciu úlohu…

Existujú edukačné hračky, ktoré majú cieľ vzdelávať. Dieťa nemá možnosť u týchto hračkách obmieňať možnosti. Rodič si musí byť plne vedomý, že ide o vzdelávanie.

Odznelo v relácii Slovenského rozhlasu Piatky pre matky.